jojo33

Skuseny herecky buldog George C. Scott (jeho znechuteny profesor hudby ako najsilnejsi prvok) v mysterioznom skoro-horore, ktory ale akoby sa filmarskym vyznenim zabudol v 1970 a nie uz v progresivnom 1980, kedy nastupovali onakvejsie pecky typu The Shining alebo o rok Evil Dead. Za hrst solidnych scen (uvodna nehoda, seansa pri stole, pretacanie zvukovej nahravky, utopenie maleho chlapca, invalidny vozik, kosti pod domom, finale v haunted house), podkreslenych zaujimavou hudbou, nedokaze ospravedlnit teatralne herectvo vedlajsich postav (Trish Van Devere sa svojim prejavom zabudla niekde v beckovych hororoch z 50. rokov), prilis "zastaranu" kameru (mozno zamer), ci rutinersky strih. Vysoke ocakavanie, mierne sklamanie.

Unavena detektivka z Easttownu alebo Ako teenageri vedia skurvit zivot svojim rodicom (ehm, az do urciteho zvratu). Chcel som od toho viac krimi, nez vztahovku modernych buranov z malomesta. Samozrejme chameleonska Winsletka opat s prehladom vladne celemu panoptiku vyborne zahranych realnych postav (az na toho Evana "Quicksilvera" Petersa, ktory sa mi do tej role nehodil). Ma to niekolko strhujucich scen (prestrelka u niekoho a zabitie niekoho, zaverecne zvraty s identitou vraha Erin), ale ziadny novy True Detective sa nekona. Na to sa to moc toci v kruhu domacnosti, kto chce ake pivo, kto s kym chodi alebo kto koho podvadza. Silne 4  zarezy. PS : Kate Winslet (moja platonicka laska od doby Titanicu a jedna z top 3 mojich najoblubenejsich hereciek ever) to stale ma a je sexi aj s pivom v ruke a v baggy teplakoch.

James "king of the modern horror" Wan chyba. A velmi. Kdezto prvy Conjuring bol, aj napriek stokrat videnemu, remeselne excelentne osetrenou lakackou sezony a druhy este pribehovo i remeselne o triedu lepsi ako ten prvy, tak pri tretom citit neskusenost a neoriginalitu rezisera Chavesa. Skvely uvod a la legendarny Exorcist (duchovny prichadzajuci taxikom, ohybanie tela dietata, svatena voda a citovanie Biblie) nastavi zimomriavky na skvely hororovy retro zazitok, ktory ale nepride (biedne lakacky, vyprazdnenost scenara). Dvadsat minut po nom sa nesympaticky keca a laka sposobom ako z Ouije (zena za oknom, mysia diera), vraciame sa o par mesiacov naspat a divak trpi jedno zanrove klise za druhym. Vera Farmiga sa nudi a na zaciatku vyzera strhane akoby mala 60 rokov, Patrick Wilson ma jeden kozeny vyraz a ostatni herci len fadne prehravaju (cernossky detektiv) alebo stoja na znackach (omladina) podla pokynov patlalskeho, az beckoveho rezisera. Sceny ako vodna postel, "doupe" plne potkanov pod domom, navsteva odbornika a jeho pivnicnych artefaktov Warrenovcami (sami si podobnu "room" zriadia), "into the woods" ci marnica formalne potesia (pekna kamera a prijemna 80's vyprava), ale vsetko je to tak neatmosfericky a rutinne zlatane, ze sa to "lutostivo" zaraduje k jednohubkam typu The Nun, Curse of LaLlorona alebo treti Insidious. Zaver v podzemnych chodbach vs. psychiatria uz len odzivana zalezitost. Skoda preskoda. PS: Tento rok uz priniesol tolko filmovych failov (od ultra ocakavanych titulov), az zacinam verit, ze ten covid nelezie len na pluca, ale aj na mozog.

Indie "time travel" zalezitost s mysterioznou atmosferou stiesnenych jaskyn, akych za posledne roky vyrastlo ako hub po dazdi. Samozrejme opat otravny a nudny rozbeh s mladymi a ich klise problemami... Po vstupe do spomenutej jaskyne to sice chyti celkom zaujimavu atmosferu, neskor ale sprasenu az takmer uwebollovskou reziou (Arc, aliens), ktora divaka znechuti a vytvori nejedno wtf. Nizky rozpocet a z toho plynuca televiznost projektu to len pevne zabetonuje do silne podpriemernych vod. 3/10

Prijemne prekvapenie. Animak ako od Pixaru. Magicky hravy s epickou vypravou azijskych lesov, skalisk a pustatin. Zradna vedkyna, snivajuca huslistka, stary zberatel kreatur a duo prihravajucich, veselych figurok "hezoun+tloustik" ako velmi podarene postavy sprevadzajuce emocionalne i graficky vydarenou "disneyovkou" od Universalu. Scena s huslovym vystupenim pri monstroznej soche Budhu a rozkvitnutim kvetov emocionalne krasna. Skoda pomalsieho startu v laboratoriu a meste. Silne 4*.

Dozvuky davno stratenej "pilackej" serie. Opat raz zaujmu kvalitne krvave (pascove) mordy a casti tela v "krabickach", vsetko naokolo je vsak uz az parodickym vysmechom celemu hororovemu zanru (i SAW serii ako takej). Chris Rock totalne tupy a zasadne sa do role nehodiaci (jeho sefka s modelkovskym ksichtikom akoze hrajuca tvrdu detektivku je castingovy "vtip" roka), scenar narychlo zbuchana, cisto markentingova zalezitost a este vacsie presvedcenie, ze niektore stare uzavrete nadojene filmove zalezitosti, by sa uz nemali otvarat alebo rozvijat do univerz. Mdle, nezabavne, zbytocne... Ten SL Jackson akoby sem vstupil z uplne ineho filmu, ale jeho fuckovanie a charizma zase raz zachranuju film od najhorsieho.

Sceny vystahovavania su naozaj silna kava a filmarsky najsilnejsia zlozka tejto snimky o americkom(ej) sne(nocnej more). Emocionalne i natlakovo bravurne rezijne i herecky zvladnute. Diabol Shannon si opat vacsinu filmu kradne pre seba s hlaskami o vitazoch a porazenych. Garfield skvele prihravajuci, po cely cas bojujuci medzi dobrom a zlom, az kym sa v "zdrvujucom" finale nerozhodne. Na zaver: mam rovnake zmyslanie ako jedna osoba v zavere filmu, ktora hovori, ze ked svieti Slnko, nemoze byt noc (tma).

Tak dynamicku a paradne ohudobnenu (sedemdesiatkove slagre) disneyovku som este asi nevidel. Sekvencia s jednozaberovym preletom z londynskej ulice cez modny shop Liberty az po drhnutie hajzla v nom je majstrovsky zrezirovanou a audiovizualne opatrenou scenou, ktoru si vychutnam este minimalne dvadsatkrat. "Joker" light verzia padu dobrej duse (ktorej zivot hadzal len polena pod nohy) do osidiel temnoty vo vizualne zatial najhravejsom (zo zladenia farieb, kostymov, rekvizit, architektury a spomenutej muziky je citit od tvorcov lasku k latke) filme roka (i vratane toho minulorocneho "covidoveho"). Kostymy si idu pre Oscara, Emma Stone (ta sa od polovice filmu stava az "burtonovskou" figurou) minimalne pre nominaciu na Globus a Emma Thompson je jednym z najluxusnejsich zaporakov v blockbusterovej kategorii. PS: Dalmatinci su tu za krvilacne monstra, ktore sa nestitia ublizit cloveku, pohnutky Cruelly su tym padom ospravedlnene (este aj kvoli zavaznejsej veci, ale nechcem spoilerovat) a cele univerzum okolo tychto filmovych serii (1961, 1996 etc.) vlastne ziskava novy vyznam.

Krasna, ocarujuca, rozpravkova, mila, sexi Michelle Pfeiffer a sarmantny blondak s vraskami Robert Redford v televizne vyzerajucej (tie natupirovane ucesy a "baggy" kostymy su dnes uz na smiech) romantickej skoro-klasike, akych sa v devatdesiatkach nakrucali tony. A s dobrosrdecnymi, charizmatickymi reportermi, bossmi a kameramanmi vsade naokolo, az sa jednemu chce zakricat "American Dream". V realite je tak akosi 99 percent novinarov zakernych hyen, nestitiacich sa budovat svoju karieru na nestasti druhych, ale na to sa tu akosi zabudlo. Hlavne, ze Michelle s Robertom maju solidnu chemiu, romantika naivnu rozpravkovost a do toho krasne spieva Celine Dion.

Pokracovanie prastarej klasiky, ktore jej svet nijako nerozvija alebo obohacuje, len divakovi zoberie chut znovu sa pozriet na klasicke prve dobrodruzstvo. Tie prakticke efekty nenavratne zostarli, rozpravkove bytosti su "panaci" bez duse a Fairuza Balk je sice roztomila, ale prijemnej naivite Judy Garland nesiaha ani po clenky.