Rex Mundi

Nevedela som, čo môžem očakávať, ale nakoniec to dopadlo tak, že som sa smiala od začiatku do konca :-) Indická variácia na komédie, kde sa nímandi zapletú s gangstrami, sa mimoriadne vydarila. Ak má film dostať 5*, či už je to dráma alebo bláznivá fraška, musím to cítiť v kostiach okamžite po jeho skončení. No a toto bolo čisté nadšenie. Mňamka presne podľa môjho gusta :-)

Politické komédie sú fajn, francúzske komédie majú šmrnc, obvykle aj výborné dialógy a Thierry Lhermitte zvykol hrávať v tých lepších. Avšak tento spôsob komédie zdá sa mi trochu nešťastný. Zamini je prekonverzované do tej miery, až ma totálne unavilo, vypúšťala som celé pasáže, kedy som rozmýšľala nad niečím úplne iným, a to bol koniec ešte v nedohľadne. Oceňujem niektoré opakujúce sa gagy, rafinovaný humor aj celkové satirické posolstvo... ale práve tá únavnosť a kolotoč opakujúcich sa (hoci pri každom obrate o kúsok sa posunuvších) motívov ma strašne ubíjala, preto len 2*.

Problém nízkeho hodnotenia som pochopila už v úvodných titulkoch. Občas ich človek ignoruje, ale tentokrát som sa na ne dívala a všimla som si grupu scenáristov, ktorí adaptovali scenár na motívy divadelnej hry, ktorú sami aj napísali. Potom sa začínal odvíjať film, v ktorom som prekvapivo rýchlo pochopila (a prijala), že číslo 76 nie je náhodné a znamená rok 1976, ktorému bol príbeh evidentne ušitý na mieru, a že sci-fi je to len vďaka kulisám vesmíru, vesmírnej lode a zopár futuristickým detailom - a že inak je to vlastne spoločenská melodráma... Áno, z hľadiska žánrov je to taký mišmaš, ktorý naozaj veľmi pripomína divadelnú hru, lebo ňou pôvodne bol. A divadelné hry dokážu byť čudné aj mimózne, a takto spracované ľahko vyvolajú nedorozumenie či rozpaky. No keď som si to všetko zrátala a bola ochotná sledovať spoločenské i medziľudské vzťahy a osobné problémy ľudí, ktorí neustále fajčia, sú malicherní, obmedzení a priznanie neplodnosti považujú sa rovnaký problém ako homosexualitu (rok 1976, ja som to vravela!), tak bolo vlastne všetko OK. Všímala som si dobré herecké výkony a psychologizáciu postáv a v pohode som dopozerala. Hoci dodnes netuším, prečo som si na základe traileru kedysi zafixovala, že je to bláznivá sci-fi komédia so Sigourney Weaver (avizovaná ako nový Galaxy Quest)... muselo sa mi to s niečím pomiešať :-)

Je mi jasné, že toto nemôže mať dobré hodnotenie a väčšinu ľudí to musí znechutiť. Ono to vlastne je nechutný film plný absurdného humoru za hranicou dobrého vkusu - ale odkedy si Hugh Jackman zložil šál z krku, nemohla som sa prestať smiať a pritom v šoku otvárať ústa... "toto ne!" ako sa u nás slangovo hovorí a človek sa pritom dusí smiechom. Niektoré epizódky boli slabšie ako iné, ale mňa to na tie 3* pobavilo. V humore znesiem celkom dosť a Movie 43 potvrdil, že ešte stále mám výdrž ;-)

Na starej Angelike som za socíku vyrastala a napriek všetkej gýčovitosti patrí do mojej zbierky spomienkovej nostalgie. To sú veci, na ktoré nedáte dopustiť, hoci si uvedomujete ich nedostatky. Preto som k novej Angelike pristupovala s podobnou ostražitosťou ako asi všetky ženy mojej či staršej generácie. Avšak, hoci ma z pomyslenia na remake tejto klasiky občas premáhal odpor, nenechala som sa ním ovládnuť a rozhodla sa, že to proste skúsim, dám novej Angelike šancu a potom sa uvidí. Nakoniec sa uvidelo, že sa mi to páčilo :-) Chvíľu to trvalo a nepoddala som sa ľahko, ale napokon som musela priznať, že ma to baví, a čo viac - že by som privítala pokračovanie! Pretože koniec-koncov, aj v starej sérii bola mojou najobľúbenejšou časťou tá o kráľovskom dvore Ľudovíta XIV. ;-)

Dokudrámy alebo dokumenty s čiastočnou dramatizáciou ma veľmi často dráždia až tak, že ich nemôžem pozerať. Konkrétne i všeobecné príčiny tohto javu by boli nadlho, tak ich vynechám. Vzostup a pád Versailles je však výnimka. Dokonca až taká, že pri pozeraní dokumentu som začala preklínať nudné vstupy s historikmi a životopiscami, ktorí len sedeli a rozprávali, pričom dramatizovaná časť bola plná živých obrazov ako z historickej kostýmovky... na pozadí doplnených o komentár bohatý na najrôznejšie detaily. Tak toto veru môžem :-)

Revival som začala pozerať len tak mimovoľne, na skúšku, a už som neprestala. Len mesiac a pol pred ním som videla Still crazy, ktorému som po troche váhania predsa len dala 4*. Avšak Revival to skvelým dojmom vytiahol na 5* - asi najmä kvôli tomu, čo v ňom bolo slovenskému srdcu bližšie a také domáce - kultúrne prostredie, štýl humoru, karikovanie postáv... Vždy platí, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté - a práve pri podobných porovnaniach to domáci film môže vyhrať vďaka bližšej mentalite a všetkým tým odlišným drobnostiam, ktoré okrem bránice chytia aj za srdce. To, čo sa mi v Still crazy chvíľami zdalo prepísknuté, to som Revivalu v pohode zožrala :-)

Tento film som si chcela pozrieť kvôli efektom - a už v úvode bolo jasné, že nič iné nebude za to stáť. A ani nestálo. Všetko okrem efektov bola zúfalo klišoidná sračka, ktorá mi pila krv. Stredoškoláci, rodinka bez matky, ziskuchtivý naháňač tornád, hrdinská kočka s mesiášskym komplexom, ktorá je síce racionálna vedkyňa ako prasa, ale keď príde na vec, vrhá sa na pomoc každému kto príde pod ruku, hoci je to beznádejné a hrozí jej smrť a navyše ju doma čaká malá dcéra... K tomu otec, ktorý keď sa konečne dovolá stratenému synovi, tak namiesto aby zareval do telefónu "práve cez nás prešlo skurvené tornádo!", tak sa toho skoro dospelého chalana 2x pýta "si v bezpečí?" - a keď už sa foter nevie vykoktať, kým nestratí signál, tak ani dementa juniora nenapadne sa spýtať "prečo?" Džízs fakin krajst!!! (toho skoro dospelého zdôrazňujem schválne, lebo predpokladám, že otec sa takto správa kvôli jebnutým pravidlám amerických filmov, že na deti sa musí jemne a nesmú sa rozrušovať - aj keď majú 17 rokov a ide im o život). Kričím bezmocnou zúrivosťou pri takýchto scénach!!! Ja viem, že nebyť debilného správania, tak by sa postavy nemuseli dostať do "nesnází", ale je to zúfalé. Pritom uveriteľný scenár katastrofického filmu sa určite DÁ napísať... len by to musel niekto skúsiť. P.S.: Naozaj používajú v USA v oblastiach s výskytom tornád ako "storm shelter" školy, ktoré sú len krabicami s väčším podielom skla než betónu? Lebo keď stále hovorili o storm shelter v škole, čakala som, že zídu aspoň do kotolne v suteréne... P.P.S.: Slovenské titulky od MatthewP27 sú na smiech, ten chlapec nemá o frazeológii ani páru, takže ak naozaj viete po anglicky, skôr sa pobavíte na doslovných prekladoch, než že by ste ich potrebovali k filmu...

Nebyť prehnaného množstva spomienkového blábolu o ničom, asi by som dala 4*. A nebyť vsuviek s malými deťmi (wtf?! to ste vážne potrebovali taký trápny trik, páni dokumentaristi?), mohlo to byť 5*. Zbožňujem Funésa a čakala som od tohto dokumentu oveľa viac. Viac výpovednosti, viac dokumentárnosti, viac informácií... vstupy so "svedkami" z rôznych sfér francúzskeho života ma rušili a postupne čoraz viac otravovali - komedianti a herci ešte ujdú, ale u iných som ich opodstatnenosť v tomto dokumente vôbec nepochopila (detský psychológ bol top!). Chcela som vyčerpávajúci dokument o Louis de Funésovi - nie vyčerpávajúce kecy. Načo zapchať polovicu filmu zástupom ľudí a lokálnych celebrít, ktorých postavím do radu a nechám ospevovať legendu? Claude Zidi aj Jamel Debbouze potešili, no zaobišlo by sa to bez nich - väčšinu ostatných vôbec nepoznám, nežijem totiž vo Francúzsku... ak to však bol dokument určený výhradne pre francúzske publikum, tak potom pardón!

Pridám jednu hviezdu za to, že ma scenáristi dokázali prekvapiť, keď som pri sledovaní filmu uvažovala "ale toto? fakt to dáte?"... a oni dali. Hlavným nájstrojom komédie je tu hyperbola vo všetkých podobách a jasná priamočiarosť satiry. Nie je veľmi čo lúštiť, všetko dostaneme na tanieri. Možno by sme mohli povedať, že takto vyzerá britská Je to soda! pre priemerného amerického diváka. Ale zasmiala som sa, nie že nie :-)