Cappuccino

Psychologický triler so skvelou atmosférou a nechutne vtieravými susedmi, z ktorých som mal väčší strach, ako zo Satana. Menšia výtka smeruje k úvodu, ktorý sa rozbiehal azda príliš dlho, kým sa začalo niečo poriadne diať.

Slušná prestrelka, baby rancor bol milý a dozvedeli sme sa, ako sú na tom otrokári, aj keď sme videli len malú skupinku. Na to, že sa v tejto epizóde opäť nič prevratného nestalo, som sa celkom bavil.

Reunion bol zábavný, potešil ma, ale do plného počtu hviezd mu chýbalo veľa a, úprimne, neprekážalo mi, keby ani nevznikol. Vadil mi Corden, ktorý pôsobil skôr ako nadšený fanúšik, než moderátor, a hnevali ma módne prehliadky – u nich som sa skutočne ani len nepousmial. Nerozumiem, načo tam na silu tlačili Biebera a Delevingne. Ďalej by som miesto čítania scenára zo starých scén prijal viac ohliadnutia za životmi hercov a príhody z natáčania. Verím, že ich za tie roky muselo byť naozaj veľa. Potešilo ma však predstavenie tvorcov, o ktorých som takmer nič nevedel. Celkovo som bol napriek spomínanej kritike spokojný a užíval som si vlnu nostalgie. Nemôžem si však pomôcť, ale mám pocit, že niektoré časti dokumentu boli zbytočné.

Koncept filmu je jednoduchý, ale to vôbec neprekáža. Práve naopak. Zložitý dej by diváka zbytočne odvádzal od priamočiarej cesty pomsty plnej drsných chlapov, surového násilia a naozaj temného soundtracku. Verím však, že niektorým ľuďom bude chýbať prepracovanejšia zápletka, na aké sme u Ritchieho zvyknutí. Mne tu však ,úprimne, vôbec nechýbala. Wrath of Man väčšinu času ťaží z ponurej atmosféry, scén preplnených testosterónom a menším množstvom akčných scén, ktoré stoja za to.

Epizóda plná vaty. Radšej mali dať menší počet dielov, než to naťahovať niečím takýmto. Keby nie som skalný fanúšik SW, tak s Bad Batch.

Fajn herci a dobrá atmosféra, ale scenár bol veľmi nezáživný, ak nerátame záverečný zvrat, tak sa v celom filme toho skutočne veľa nestalo a miestami som sa ozaj nudil.

Na drámu príbehovo slabo prepracované a na horor málo (takmer vôbec) strašidelné. Amande Seyfried a Jamesovi Nortovi však ich roly sadli a ako manželská dráma so štipkou mysteriózna ma to celkom bavilo. Scenár bol ale miestami skutočne odfláknutý a záverečné rozuzlenie určite vedel odhaliť každý, kto trochu dával pozor.

Línia s Bad Batch sa točila okolo nudného lovu ukradnutej súčasti lode a vzťahu Omegy s posádkou. Pre deti ako stvorené, no univerzum SW sa tým nerozšírilo ani o malý kúsok. Na druhú stranu sa ale tvorcom podarilo dobre vykresliť prerod Crosshaira, z ktorého čip spravil chladného zabijaka bez emócií. Bol by som rád, keby sa seriál viac zameriaval na postupné vyraďovanie klonov z Impéria a stretnutia so starými známymi hrdinami, ktorí sa skrývajú v rôznych častiach galaxie. Infantilné scény s Omegou sú pre mňa fakt mimo misu.

S prižmúrením oka dávam štyri hviezdy. Objektívne by to bolo zrejme za tri, no námet ma natoľko zaujal, že filmu dokážem odpustiť aj niektoré negatíva. Deviata brána mi svojou atmosférou tajomného zla v pozadí veľmi pripomína tvorbu H. P. Lovecrafta, vďaka čomu som si sledovanie skutočne užíval. Tempo filmu je však príliš rozvláčne, záver dosť neuspokojivý a niektoré dôležité scény (súboj pri rieke a v kostole, prepadnutie do dreva) pôsobia nechcene komicky.

Slušný rozbeh, skvelý dialóg medzi Amy Adams a Julianne Moore a niekoľko napínavých scén – za to palec hore. Tvorcovia však vôbec nevyužili výborných hercov a od druhej tretiny filmu sa absolútne zaplietli do tradičnej klišé hry, v ktorej máme odlíšiť dezilúzie od pravdy. Záverečná pravda bola navyše veľmi neuspokojivá. 5/10. VIAC V RECENZII.