Cappuccino

Veľmi rozporuplné pocity. Vynikajúci herci, zaujímavé vedľajšie postavy, ale zároveň veľmi pomalý rozbeh a znova odchádzam od televízie bez pocitu, že by išlo o príbeh zo sveta Star Wars.

Úvodná časť mala veľmi silné momenty (klub a konflikt) a scenáristicky bola na pomery SW seriálov od Disney na prekvapenie naozaj dobre premyslená. Ale – a to je veľké ale – veľmi tu absentoval duch Hviezdnych vojen. Mal som pocit, že pozerám projekt z úplne iného univerza.

Začína to ako sociálna dráma a končí ako bezútešný triler s hororovými prvkami a naozaj odpudivým záverom. Zo správania dvojice z Holandska mi bolo miestami takmer fyzicky ťažko, a to ešte v momentoch, kedy sa neukázala ich pravá tvár. O motivácii Holanďanov a správaní hlavných hrdinov ku koncu by sa dalo polemizovať. Bolo to trochu pritiahnuté za uši, ale celkový dojem zostáva pozitívny.

Dahmerove školské časy a prvá vražda. Škoda však, že tvorcovia miesto masturbácie v posteli nenatočili scénu podľa reality, kedy Dahmer masturboval po odchode z pohrebu cudzieho muža. Určite by tak jeho osobnosť spravili ešte viac šokujúcou.

Iste, znova som sa dobre bavil, ale nechápem, prečo tvorcovia celý diel zamerali na hľadanie Aegona. Plus nedáva žiaden zmysel, ako sa Rhaenys zachovala. Slabšie štyri.

Celkom ma mrzí, že zaujímavý projekt ako Investigátori nemal lepšie promo. Dozvedel som sa o ňom úplnou náhodou od kamaráta, ktorému ho odporučil zase niekto iný. So seriálom som vzhľadom na to, že epizódy na seba nenadväzujú, začal od 4. časti, a to témou, ktorá ma najviac zaujala – astrológia. Myslím, že bola spracovaná pomerne objektívne a nesnažila sa respondentov nijak vysmievať. Tvorcovia jednotlivými dôkaznými materiálmi jednoduchým spôsobom poukázali na to, ako si astrologické posudky na Claire Kroulík-Klingenberg navzájom odporovali, a že sa s jej posudkom zhodovala značná časť úplne náhodných ľudí. Chýbala mi však väčšia konfrontácia astrológov s konkrétnymi poznatkami, ktoré trojica hlavných investigátorov nazbierala počas natáčania.

Myslím, že na plné hodnotenie by museli byť Dvaja pápežovia dvojdielnym filmom. Mal som dojem, že skvelú konverzačku dvoch pánov hercov celkom nevhodne striedali flashbacky, ktoré nebolo dotiahnuté do konca. Ak by bol film rozdelený na 2x2 hodinové časti, alebo trojdielnu minisériu, príbeh o Františkovi a Benediktovi XVI. by bol komplexnejší.

Hlavný hrdina Cole Young bol nemastný neslaný, príbeh priemer až podpriemer (ale ok, od Mortal Kombat by som ani nečakal žiaden oscarový scenár), niektoré súboje celkom slušné, iné čajové, väčšina fatalities na oko lahodná a Sub-Zero dosť dobrý. Prvé dve tretiny boli celkom nuda a ku koncu sa to trochu rozbehlo. Pre fanúšika Mortal Kombat pozerateľné, ale ak by si do filmu išiel bez znalosti aspoň niektorých bojovníkov, budeš zrejme trpieť. P.S. Záverečný odkaz na Johnyho Cagea vyvolal úsmev na tvári.

Veľmi silné emotívne scény striedali trochu zdĺhavejšie pasáže. Viserysov nástup na trón bol vynikajúco natočený a posledná večera (ne)jednotnej rodiny symbolicky predznamenala ticho pred búrkou. Zdá sa, že to bolo poslednýkrát, kedy sa v jednej miestnosti stretli všetci bez toho, aby sa chceli navzájom povraždiť.

Nenechajte sa zmýliť žánrom. Telefón pána Harrigana nie je ani zďaleka hororom, ale skôr mysterióznou drámou, ktorá rozoberá témy novodobých technológií a ľudského svedomia. Niekedy sa snaží pôsobiť veľmi múdro a premyslene, i keď je vo svojej podstate pomerne jednoduchá a predvídateľná. Nemá síce zlú atmosféru, no čo sa úrovne strachu týka, celý čas pláva po povrchu a vôbec nezatne do živého.