Cappuccino

Dobre prevedený, originálny námet, ktorému krátka stopáž mimoriadne svedčí. Mrzí ma ale, že tvorcovia celý čas čerpajú iba zo svojho netradičného formátu a veria, že to bude stačiť. U mňa bohužiaľ nie. Pri A Quiet Place mi chýbala akási hĺbka a pozadie, ktoré by tomuto mysterióznemu svetu dali ten správny nádych. Navyše v rámci tichého univerza plného na zvuk citlivých príšer by ste našli množstvo logických nedostatkov. Stačí sa len dobre pozerať a mierne sa zamyslieť. P.S. ako hrdina tohto príbehu by som strašne nerád dostal silné vetry či poriadnu alergiu.

Približne pred ôsmymi rokmi som videl prvú časť, ktorá ma svojho času slušne vystrašila, a tak som sa pri oznámení natáčania dvojky celkom potešil. Bohužiaľ však ide o maximálne zbytočné pokračovanie a po pravde by som bol rád, keby nikdy nevzniklo. Obete sa chovajú hlúpo, vrahovia sa chovajú hlúpo a asi jediné, čo som si pri snímke užíval, boli staré rádiové vypalovačky a úsmevná scéna v bazéne.

Netradičné spojenie súdnej drámy a exorcistického hororu dopadlo vcelku fajn. Nemôžem sa však zbaviť pocitu, že z oboch žánrov bolo vyšťavené príliš málo. Súdna časť snímky je príliš plochá a predvídateľná (klasicky sa obhajobe príliš nedarí, miestami sa zdá, že je všetko v háji a predsa to na záver vyjde) a hororové sekvencie extra nedesia. Príbeh Emily však bol dostatočne zaujímavý na to, aby som si ho celý čas vychutnával.

Na moje osobné prekvapenie má Black Panther fungujúci príbeh, zaujímavú mytológiu, sympatické postavy a bezchybný soundtrack. Rovnako ako v prípade všetkých marveloviek ide o obyčajnú jednohubku, ale na jedno oddychové zhliadnutie niet čo ľutovať.

Red Sparrow sa tvári zbytočne vážne na to, že zápletka a postavy smrdia svojou triviálnosťou. Čosi podobného ste už jednoducho videli miliónkrát, len v tom nehrala JL. Film je však sledovateľný a vôbec som nemal problém dopozerať ho do konca. V podstate ide o takú Atomic Blonde bez poriadnej akcie. No a práve z toho dôvodu len za 3*.

Vlak do Pusanu má slušný rozbeh, vie si držať atmosféru a pracovať s okolitým strachom. S príchodom zombie sa film premení na akčnú survivalku, kde sa najprv snaží kopať každý za seba, no postupom času zopár jedincov pochopí, že v skupine majú väčšiu šancu na prežitie. Napriek neveľkej originalite to ale stále funguje a film je dobre pozerateľným. V druhej tretine snímky sa bohužiaľ aj zo spočiatku racionálne zmýšľajúcich jedincov stáva scenáristická návnada zombíkom a ich konanie jednoducho vôbec nedáva zmysel. A to som navyše ešte nepochopil (SPOILER ), ako je možné, že niektorí jedinci sa hneď po kúsnutí menia na nepriateľov, no otec malej Soo-an sa so svojou dcérou stihne rozlúčiť a dvojke preživších navyše v rýchlosti vysvetliť, ako sa riadi vlak (a to som si myslel, že pánko pracoval s fondami, nie s vlakmi).

Vynikajúca dráma, ktorá si Oscary za herecké duo McDormand a Rockwell určite zaslúžila. Z filmu si odnášam výnimočný zážitok, no bohužiaľ ma nedokázal o svojich kvalitách presvedčiť v úplne každom smere. Miestami za uši pritiahnuté konanie postáv a zbytočne otvorený záver snímke podľa môjho názoru príliš nesvedčali. Ak tieto dve veci dokážete prekúsnuť (mne sa to bohužiaľ nepodarilo), budete chrochtať blahom.

Moderný a svižný náklad s množstvom potešujúcich easter egg vsuviek (Shinning nemal chybu) a dokonca aj prekvapivo nesilenou romantickou líniou. Verím, že skalní geekovia museli mať z RPO ešte väčšiu radosť ako ja.

Úžasný De Niro, viac než schopná Jodie Foster, úsmevný mladík Harvey Keitel a famózna atmosféra zasmradených nočných ulíc NY. Bohužiaľ sa však Taxikár neraz zbytočne naťahuje, konania hlavnej postavy častokrát nedávajú zmysel a nad záverom filmu som akosi nechápavo krútil hlavou. Mohlo to skrátka skončiť priamo na gauči. Výpovedná hodnota ospevovaného Scorseseho filmu je nižšia než som očakával. S prižmúreným okom dávam 4*.

The Vanishing of Sidney Hall má pútavý príbeh, hýri mnohými spektrami emócií, ale čo mu celý čas neuveriteľne chýba, je akýkoľvek náznak autentickosti. Počas sledovania som sa nemohol zbaviť pocitu, že životná línia mladého Sidneyho je len dojímavou fikciou, ktorej po pravde neverím ani nos medzi očami. Chovanie postáv (najmä spisovateľa Halla) bolo občas na hranici únosnosti. Oscaroý režisér Shawn Christensen v tomto prípade mieril dobre, ale nakoniec strelil dosť vedľa. Jeho snímka je do seba zahľadenou, väčšinu času zbytočne silenou drámou, kde od odchodu Sidneyho z domu absentuje akýkoľvek významný moment vnútorného šťastia. Óda na utrpenie síce vyšla na jednotku, no od reality sa dej filmu vzdialil behom niekoľkých desiatok minút tak ďaleko, že to moje mozgové bunky nemohli jednoducho pobrať. Nejde o nekvalitnú snímku, ktorá by nestála za reč, ale násilné tlačenie na pílu umelých emócií mi nedovolí ísť s hodnotením vyššie. Navyše Logan Lerman je neuveriteľné drevo a jeho budúce ja (depresívny autor s tvárou tínedžera/bezdomovec s dôkladne zastrihávanou bradou) pôsobilo viac komicky než seriózne __ P. S. vzťah syna a rodičov plus dospelá verzia partnerstva Melody a Sidneyho bola nedostatočne vykreslená. Jej vývoj následne nedával príliš zmysel a divák musel chtiac či nechtiac len prijať to, čo sleduje.