Cappuccino

V rámci tínedžerského žánru je tento nový seriál od spoločnosti Netlfix naozaj kvalitnou, hĺbkovou sondou do sveta mladých. Samozrejme uznávam, má svoje negatíva, ktoré sú nepopierateľné a môžu vám miestami skaziť jeho sledovanie. Pravdou ale zostáva, že behom veľmi krátkeho času sa na ňom a na vzrušeniu z toho, čo sa bude odohrávať v ďalšom diele, respektíve na ďalšej prehratej páske, stanete veľmi rýchlo závislý ako na droge. Tak to bolo aj u mňa, a preto 13 Reasons Why dávam s akceptovaním určitého množstvá chýb pomerne slušných7,5/10. P.S.: Oceňujem aj skutočne dobre sa počúvajúci a do seriálu nadmieru pasujúci soundtrack.. Viac-menej (hlavne v rámci teen-genre) veľmi slušná spokojnosť.

Až do príchodu veľkého zlého ujca som nemal pocit, že Sweet Home sa zaraďuje žánrovo pod horor. Toľko k prvým dvom približne tretinám snímku, ktoré som ako tak prekúsol. Ani po nástupe hlavného záporáka som síce nejak významne nezaznamenal zmenu čo sa žánrového hľadiska týka, ale aspoň začal film naberať aké také grády pretože Mr. Bad Guy sa so svojimi obeťami naozaj nepáral (hádam len ku koncu, aby sa nepovedalo). Vo výslednej rovnici to ale na hodnotení veľký zárez nespraví, možno tak hviezdu navyše.

Tématicky silné a skladám tvorcom pomyselný klobúk, že sa vôbec na takú riskantnú cestu s utečencami vydali, ale často krát som si počas Úteku zo Severnej Kórei pripadal ako v lacnej reality-show, ktorá nám má predostrieť aktuálne pocity vystupujúcich, pričom by verím, mnohí z nás, docenili v rámci dokumentu nejaké vyčerpávajúcejšie info-zaujímavosti z diania z KĽDR, napríklad zdrvujúce historky účinkujúcich, ktoré vo svojej rodnej hrude zažili a ktoré by celej ceste dodali viac napätia a informatívnej hodnoty o diktátorskom režime Kim Čong-ila (dnes už dlhšiu dobu nahradeným Kim Čong-unom).

Dávam síce tri hviezdy, ale nie kvôli tomu, že by bol dokument nekvalitný, ale jednoducho pre mňa neponúka nič nového. Ak o Hitlerovi a jeho najbližších spolupracovníkoch viete pomenej, určite vám dokument odporúčam. Ale pre tých, ktorí majú aspoň základné poznatky v malíčku, je sledovanie Hitler and the Apostles of Evil viac menej zbytočnosťou, alebo teda príjemnou rekapituláciou, aby môj komentár nevyznel príliš kriticky. Každopádne si myslím, že sa jedná o stručné a prehľadné spracovanie.

Tento film som videl pred viac ako troma hodinami a stále niesom pevne rozhodnutý, či bude vhodnejšie udeliť mu poctivé štyri hviezdy alebo slabších päť aj s odretým uchom. Vilsmaierov Stalingrad ma jednoducho dostal. Svojou ponorkovou atmosférou a ľadovým prostredím Ruska, no taktiež osobitými chovaniami hlavných aktérov, z ktorých najviac vyčnieval Karel Heřmánek a Thomas Kretschmann. Ako kinematografická sonda do vojnového obdobia sa jedná o úprimné, precítené dielo, ktoré vo svojej podstate ani nemá žiadnu väčšiu hĺbku, ale precízne pracuje s autentickosťou daného prostredia. Niekedy sa síce postavy správajú ku konkrétnej situácii príliš okato zo strany scenára (jednoducho cítite, že ono konanie by bolo v realite menej "divadelné") a slabšie efekty tiež môžu niekomu pôsobiť na smiech, ale ako celok všetko funguje viac menej tak ako má. Za mňa nadpriemerná spokojnosť.

Je to dobré, ale nie tak dobré, ako som po toľkej chvále očakával. Predsa len 88% by sa dalo na komiksový film označiť za skutočne bombové hodnotenie, to sa musí uznať. Za seba môžem povedať, že sa jedná kvalitatívne o rovnakú úroveň ako približne celá nová X-Men séria, s tým rozdielom, že Logan je jednoducho iný. Tvrdší, deprimujúcejší, realistickejší. Páčil sa mi, ale niekedy tomu jednoducho chýbala tá heroická komiksovosť, ktorú od daného žánru očakávame.

Odpad dávam filmom skutočne výnimočne a preto by som chcel jasne zdôvodniť, z akého dôvodu je tomu tak aj teraz. Sám o sebe Cabin Fever 2 nie je zas tak strašný, jednoducho klasický, podpriemerný horor, od ktorého nikto nič neočakáva. Ale keďže sa jedná o pokračovanie môjho guilty pleasure movie Cabin Fever (2002), ktorý oplýval parádnym námetom a creepy atmosférou, nedá sa hodnotiť inak. Druhá časť vo mne nevyvolala jednoducho nič. Od začiatku do konca je nezmyselná a vôbec nerozumiem prečo vznikla. Postavy nemajú žiaden nábeh na to stať sa aspoň trocha sympatickými, aby sa o ich osud divák zaujímal a dejovo tento horor nesmeruje naozaj nikam, iba k tomu, že sa vírus rožširuje ďalej, ale stráca tým aj na svojej zmysluplnosti, keďže oproti jednotke opadávajú akékoľvek pravidlá v štýle akým spôsobom sa vírus šíri, plus koľko trvá kým zaúčinkuje a aké príznaky vyvoláva (tie krvavé gejzíry boli sakra čo?!).

Kombinácia Veci, Re-Animatora, Vládcu temnôt, In the Mouth of Madness, Cast a Deadlly Spell a mnohých iných béčkových hororov, ktoré načrtávajú Lovecraftovskú tématiku prastarých bohov, v tomto prípade oblečenú do novodobého šatu. Spočiatku temné a napínavé (atmosferické náznaky okolitého zla, štýlovo-desiví vyznávači kultu), v druhej časti krvavé a tempom zrýchlené (útoky príšeriek), ale záverom vrcholne neuspokojivé (to už komentovať nebudem, uvidíte sami, poviem len toľko, že knižný Lovecraft alebo filmový Carpenter by to ukončilo omnoho démonickejšie a pre ľudstvo beznádejnejšie). Ale pre fanúšikov hororu a už vyššie spomínaných tvorcov za zhliadnutie rozhodne stojí.

Ty jo, tak tá si toho za druhú svetovú zažila skutočne veľa. I keď som mal miestami pocit, že film sa dal natočiť aj s kratšou minutážou a na pomery ťažkej vojnovej tématiky zaváňa až príliš pohodou atmosférou (dramatickejšia by mu sadla lepšie), ktorej navyše chýba akási väčšia hĺbka, viac mu vlastne vyčítať ani nemôžem. Od začiatku do konca bola Čierna kniha výsostne pútavým zážitkom, na ktorý sa naozaj dobre pozeralo. Hlavnej hereckej role ženského pohlavia sa zhostila pre mňa už známa tvár, Carice van Houten, ktorú poznám ale skôr zo seriálovej tvorby v Game of Thrones (Melisandra alias Red Woman) a voči ktorej som vždy choval prevažne neutrálne emócie, ale po tomto snímku môžem prehlásiť, že sa jedná o naozaj skvelú herečku. Takže veľký palec hore, získala si moju úctu. Nakoniec by som chcel ešte pochváliť záverečný odkaz na Suezskú krízu, ktorá vo mne vyvolala dojem, že aj keď sa celým filmom prelína vyslovene kľudná atmosféra, hraničiaca až s úsmevnou pohodou (i pri naozaj drastických scénach), napriek tomu si Verhoeven jednoducho nemohol odpustiť aby všetko zakončil happy endom, ale naviazal rovno na to, že ľudia sú skrátka nepoučiteľné stvorenia. Podľa môjho názoru, ak v Black Book nebudete hľadať nejakú deep myšlienku, užijete si ju všetkými desiatimi.

Klasika, ktorej renomé je skutočne zaslúžené. Gibson a Glover boli nadupaná dvojka na pohľadanie, aj keď by sa miestami zdalo, že minimálne jeden z dvojice is getting too old for this sh*t.