Cappuccino

Spočiatku som mal pocit, že ma tento postarší film príliš neosloví, pretože taká tá zastaralejšia forma, v ktorej sa či už naše alebo zahraničné (no predovšetkým tie cz/sk) snímky natáčali ma nikdy nevedela osloviť. Postupom času som si ale vytvoril k postávam určitý vzťah a najviac ma zaujala najmä kvalitne vyobrazená, z knižnej predlohy prevzatá, krutá dobová situácia na území Slovenska z obdobia druhej svetovej vojny, ktorú podčiarkovala naozaj hutná atmosféra. Igorovi som fandil, Flórika preklínal a v konečnom dôsledku sa mi k záveru dostalo aspoň akej takej satisfakcie, aj keď bol osud mnohých deportovaných vopred jasný.

Slušné sci-fi, to nepopieram, ale na zadok som z neho naozaj nespadol a jeho záverečná pointa ma neoslnila asi tak, ako by mala. Po príbehovej stránke filmu som bol od začiatku do konca zvedavý, ako stretnutie s mimozemskou civilizáciou vlastne dopadne, takže by sa určite dalo vravieť o solídnej porcii napätia a kvalitného gradovania, ale viac menej mám pocit, že mi po zhliadnutí Arrival zostane v hlave len od prvých sekúnd ultra chytlavý main theme song. Taktiež sa ale nemôžem zbaviť pocitu, že ak by som Villeneuvevov snímok zhliadol v kine, zasiahol by ma (aspoň po tej melodramtickej, emočnej stránke) o čosi viac.

Som rád, že moje hodnotenie zvýšilo Dekkerovmu filmu csfd hodnotenie zo 47% aspoň na 48. Myslím, že objektívne si Jack Goes Home zaslúži lepšie percento (aspoň tých 60) a subjektívne ešte o čosi viac (okolo 70). Isteže, kritika je v danom prípade taktiež na mieste, scenár bol celý čas (a hlavne k záveru) nevyvážený, príbeh zle prerozprávaný a nevhodne vypointovaný, ale na druhej strane som sa do story Roryho Culkina maximálne zažral, pričom musím vyzdvihnúť aj herecké role nielen hlavného psychouša Culkina, ale i skvelej "wtf-matky" Lin Shaye a lesbickej Culkinovej "bff" Daveigh Chase (alias malej Samary z Kruhu). Mimo iného Jackov traumatický život famózne podkreslujú jeho cynické, miestami až deprimujúce monológy na hrane znesiteľnosti, čo je ale pre podobný žáner prijateľné, ba priam žiaduce. A ono keď sme už u toho žánru, viac mi na Jack Goes Home sedí kombinácia medzi thrillerom-dramou a psychom než horor. Nečakajte žiadnu Á-čkovú produkciu "pre každého", skôr B-éčkovú šialenosť, ktorá vás buď svojím zovňajškom a vnútornou rozloženosťou silno pritiahne, alebo naopak maximálne odpudí.

Ako povedal Anakin Skywalker v Star Wars III - "If you're not with me, then you're my enemy...". Rovnakým mottom sa riadila skvelo zahraná, no rovnako zákerná učiteľka Drazdechová, ala Zuzana Mauréry, ktorá si z dôvodu konexií na komunistickú stranu robila zo školy a hlavne triedy, v ktorej učila, totálny cirkus, spadajúci ale pod jej tvrdú, diktátorskú ruku. Našťastie sa však našlo zopár jedincov, ktorí sa tomuto totalitnému režimu vzopreli. Dobre sa na to pozerá, no s ťažkým srdcom sa od toho odchádza. Takýmto "ľuďom" hovoril ešte na gymnáziu môj dejepisár "ho*ná v ľudskej koži". Daný typ "človeka" vždy dokázal prevliecť kabáty na záchranu svojej individuality, ale na úkor vlastného charakteru. V politike nájdeme podobných "ľudí" veľa a bohužiaľ nielen v nej. Na česko-slovenskú produkciu naozaj slušná filmarina.

Celkom slušný kraťas z prostredia Star Wars a narozdiel od užívateľa Kothy si myslím, že otvorený konec Hoshino veľmi pasoval. Predsa len týchto sedem minút nebolo ani tak o bojovaní, ale o príbehu.

Veľmi dobrý úvod k nepochybne kvalitnému seriálu, ktorý si potencionálneho diváka už od začiatku získa špecifickou atmosférou malého amerického mestečka a "slušne rozohratou partičkou šachu" (počiatky vyšetrovania, nečakané súvislosti a spojenia medzi obyvateľmi Twin Peaks). Tento pilot ma zaujal dostatočne na to, aby som sa v prípade viac voľného času pustil aj do sledovania seriálu, ale keďže ho momentálne na rozdávanie niet, budem musieť Lynchovu kultovku zatiaľ nechať tak. Nateraz to na plný počet hviezd ale nevidím, pretože pilotný diel sám o sebe je stále iba rozbehom. I keď pochopiteľne solídnym, ale stále nie dotiahnutým do čohosi komplexného.

Ak som dal prvej časti solídne štyri hviezdy, musím (a chcem) hodnotiť druhý diel plným počtom. A ak cervenak označil jednotku za akčný film roka, s čím by som asi úplne nesúhlasil (i keď taký názor určite akceptujem), pri Wickovi 2 by som s týmto označením neváhal ani ja, a to je zatiaľ ešte len február! Pôvodne som síce nemal v pláne ísť na Johna Wicka do kina, ale spontánny nápad, ktorý sa zrodil včerajšiu sobotu, moje plány zmenil a tak som priateľke navrhol, aby sme tomu dali šancu. A viete čo? Ani jeden z nás vôbec neľutoval. Dvojka je o kus inteligentnejšia a minimálne rovnako kvalitne akčne prepracovaná (hmm, možno ešte aj o kúsok lepšie), pričom sa mi neuveriteľne zapáčila rozvíjajúca sa mytológia okolo siete hotelov Continental, originálne nápady tvorcov (Cassian vs Baba jaga a ich nenápadná prestrelka s tlmičmi medzi nič netušiacimi civilistami), znovustretnutie "Nea" s "Morpheusom" a mnohé iné drobnosti. Štýlové, nápadité, zábavné, svižné a adrenalínom nadupané! Teším sa na pokračovanie.

Prišiel som, videl, som, nepochopil som, odchádzam. Po pravde boli moje očakávanie odlišné. Z názvu by sa totižto dalo odvodiť, že tento krátkometrážny snímok, i keď je datovaný k roku 1920, sa mohol nejak bližšie venovať doske na vyvolávanie duchov (tzv Ouija), no po chvíli sledovania som bol vyvedený z omylu, pretože jej výskyt za päť minút stopáže je obmedzený a viac menej komický. Teda postrehol som akúsi snahu o humor, ale vzhľadom na dobu natáčania neviem posúdiť, čo nám chcel týmto všetkým básnik povedať a preto ani hviezdičkovo nehodnotím.

Ako vidím, znova sa potvrdilo, že explicitné, extra krvavé horory skrátka niesu moja partia. Inside je vo svojej podstate skôr nechutné než desivé predstavenie, čo mu ale nevyčítam, protože to k tomu krvavému subžánru hororu skrátka patrí, i keď aj na ňom treba oceniť určitú tvorcovskú kreativitu v podobe naozaj gore scénok. To mi ale nebráni hodnotiť mierne podpriemernými dvoma hviezdami. P.S. záporáčka s nožnicami je naozaj cruel sviňa P.S.S. s dabingom od Perla Group film naozaj nesledujte. Budete sa smiať viac než by bolo k danému žánru vhodné.

O triedu lepšie ako prvý diel, ktorý môžete z filmového hľadiska pokojne vynechať, i keď z toho príbehového sa aspoň úvodne dozviete čo to k veci. Oproti prvej časti herecky výraznejšie, spracovaním kvalitnejšie a vo výslednej hodnote vcelku sledovateľný horor, ktorý v rámci žánru síce neponúka nič nové, ale aspoň po intelektuálnej stránke diváka neurazí.