Cappuccino

Niečo medzi tromi až štyrmi, 70-75% by bolo imho vyhovujúce. Story podobného zamerania už dôverne poznáme, Darca mi v mnohom pripomenul skvelý Equilibrium, len v "tak trochu" menej akčnej forme. Dôvod prečo znížiť hodnotenie vidím hneď v niekoľkých do očí bijúcich nelogičností a nedoťaženosť celého snímku ako celku, pričom ma najviac irituje záverečné fiasko (spoiler.. prejdenie xxx kilometrov s batoľaťom bez akýchkoľvek zásob a samotné vyriešenie problému navrátením pamäte všetkým ľudom v bunke tým, že hlavný hrdina prejde - náhodne pohodenými sánkami! - cez akúsi pomyselnú, neviditeľnú bránu.. wtf? koniec spoileru). Ale mimo týchto nedostatkov som sa vážne dobre bavil, občasne som sa dokonca cítil aj dojatý aááá.. Odeya Rush je kočka.

A zas budem popri plných hodnoteniach vyčnievať z davu. Inside Llewyn Davis nie je nudný film, dokonca som sa pár krát zasmial a záver ma prinútil ťažko dumať nad tým, jak moc ho to nakopanie do brucha muselo vlastne bolieť, ale to je asi tak všetko, čo vo mne po premietaní zostalo. Žiadne hlboké pocity, žiadne nadchýnanie nad úžasnými dialógmi ospevovaných bratov Coenovcov, proste nič..

Prvotriedne herecké výkony McConaugheyho a Harrelsona, parádna atmosféra, kopa napätia, výborná hlavná i vedľajšia dejová línia, prepracované a netradične poňaté charaktery kľúčových postáv, ktorých vývoj vás po celých 8. dieloch prvej sezóny baví sledovať. Jediným mínusom je pre mňa miestami možno až prílišná zložitosť vyšetrovania, priznávam, že som čas od času v komplexnosti prípadu tápal a niektoré menšie súvislosti mi už po pár častiach unikali, but... fuck it, ako by povedal Rust Cohle. 1.séria 95%

V podstate súhlasim s Cervenakom, klasické pokračovanie, ktoré je viac menej kópiou prvej časti, využíva silné stránky jednotky (roztomilé poňatie, dobrá grafika), opakuje jej chyby (klišé príbeh) a neprináša nič nové.

Typicky otrepaný príbeh "domu hrôzy", ktorý neprináša nič nové, navyše ani ústredné postavy nevedia diváka čímkoľvek zaujať, čiže to budú dve hviezdy takpovediac z ľútosti a z dôvodu, že na jedno zhliadnutie vám z toho očné viečka predsa neodpadnu.

Neradím sa medzi pamätníkov, nemôžem posudzovať čo vo filme bolo a čo nebolo presne také aké si daná doba zažila. Viem len dve veci. Viem, že som sa výborne bavil a viem, že mi na základke chýbala učiteľka ako Lenka Pivonková.

Celkom nadhodnotené (zhruba 75-80% by mi sedelo viacej), ale i tak celkom pôsobivá a dojemná dráma. Snímka, ktorý rozpráva príbeh významnej udalosti z oblasti medicíny a zároveň nám otvorene predkladá to, čo každý z nás vie, ale málokto si danú myšlienku skutočne uvedomuje - máme žiť naplno, využiť predostretú príležitosť, nepresedieť život doma na zadku za krížovkami, ale vychutnávať ho plnými dúškami, pretože nie všetkým sa dostane takého daru a pretože jedného dňa môže byť už neskoro. To bol odkaz Leonarda Lowea. P.S. De Niro a Williams palec hore.

Natočiť 94 minút o chlapíkovi uväznenom pod skalou, tak aby to bavilo, to je iná frajerina! Skoro väčšia frajerina než prejsť Dobšinký kopec s 2,5 promile. Franco je talent od prírody, flashbacky jeho postavy pôsobia uveriteľne a intenzívne útočia na srdce diváka. Keď si k tomu pripočítam skutočne nepríjemný, chirurgicko-amatérsky rez a emotívny záver, môžem zkonštatovať, že sa mi dostalo kvalitného filmového zážitku.

Noví x-meni mali miestami slabšie pasáže a vyvrcholenie stále a stále nemohlo prísť, ale mimo tejto výtky sa opäť jednalo o kvalitatívne rovnaký počin ako First class, i keď možno o malý kúšček slabšie. Neberte ma v zlom, no First class malo predsa len svižnejšie tempo, Days of Future Past bol tak trochu uťahanejší a dialógovejší, niekedy na jeho dobro, niekedy naopak na škodu. Čiže tento krát to bude za slabšie štyri.

Už dávno sa mi nestalo, že som pri filme zo žiadneho fórika absolútne nepocitovaľ nútenosť - Quillove tanečné kreácie, Draxova nechápavosť, Mývalove hlášky, Grootovo "ajemgrútovanie", všetko tvorcovia zasadili presne vtedy kedy mali a presne takou formou akou mali. Skoro sa až divím, že Strážcovia nemajú medzi žánrom napísane aj komédia. Mimo toho, čo sa týka príbehu, tak sa nám dostalo skôr bežnej klasiky, padúchovia transformovaní na hrdinov chtiac-nechtiac zachránia galaxiu a nakopú bad-guya Ronana do zadnice (to je metafora, Drax). Príjemne odsýpajúce a mimoriadne zábavne dve hodinky, nebránil by som pokračovaniu.