Cappuccino

91 minút o tajomstvách reči tela mi príde ako zbytočne natiahnutá stopáž, pričom behom tej hodiny a pol sa tvorcovia až príliš často opakujú, ako keby chceli docieliť to, že ich zdelenie pochopia aj jedinci, ktorým to nepáli zrovna príliš rýchlo. Ale inak zaujímavý dokument, len tie minúty sú trocha prepálené.

1. séria - 95% - Prvá séria zhltnutá za štyri dni, čo myslím, hovorí samo za seba. House of Cards nie je určite seriálom pre každého, ale pokiaľ vám politika ako taká nie je pojem cudzí, ale naopak pojem, o ktorý sa vo väčšej či menšej miere zaujímate, budete s výsledkom nadmieru spokojný. Výborný scenár a rovnako výborní herci. 2. séria - 90% - Druhá sezóna začala hneď fantastickým, prvým dielom. Pokiaľ si zvyšných dvanásť udrží rovnakú kvalitu alebo nebodaj prvý diel ešte prevýšia, mám sa na čo tešiť __ Spokojnosť sa opäť dostavila. Machinácie, machinácie a zase machinácie. Opovrhnutiahodné, ale svojím spôsobom aj inšpiratívne (don't get me wrong). 3. séria - 95% - Viac emócií, viac ľudskosti, väčšie zameranie na prepojené vzťahy hlavných i vedľajších postáv. House of Cards znova prináša kontinuálne pretrvávajúcu kvalitu, ktorej z môjho skromného pohľadu v podstate ani nemám čo vyčítať (možno tak nevýraznú postavu novinárky, na ktorej meno si už ani nespomínam a občasné Clairine wtf reakcie). 4. séria - 90% - "We don't submit to terror, we make the terror."

Identicky natočené ako predošlý Gympel, taktiež aj kvalitatívne na veľmi podobnej úrovni, pričom druhá časť mi prišla o nejaký ten kus podobnejšia realite. Mádl opäť skvelý, Vorel priemerný a Josefíková (Julie)?. "To já jsem myslela, že ta Julie je taková slušná holka, ne?" - "Normální kurva je to."

Dobroš, naozaj celkom dobroš, ALE... pretrvávajú vo mne pocity, že režisér mohol viac pritlačiť na tiesnivú atmosféru, ktorej sa miestami naskytovalo skutočne dostatok (videl som v nej veľký potenciál!!) a odobrať všetky scény s malým TJ-om (ich implementáciu do snímku považujem asi za najväčšie mínus a absolútne nedokážem pochopiť ich opodstatnenie). Ale nevadí, takmer dvojhodinový, napínavý thriller si ide "to svoje" a v podstate vás ani moc neohúri, no ani neurazí. P.S. úplne súhlasím s Enšpíglom.

Zaujímavé ponaučenie, solídna výpoveď o 21. storočí, so zameraním na sociálno-(ne)sieťové vzťahy medzi ľuďmi? Môže byť. Síce vykalkulované, predvídateľné, ale skutočne pôsobivo spracované a kvalitne herecky obsadené, filmové predstavenie. Kvôli prvým dvom výtkam nemôžem nahodiť plné hodnotenie, ale to nemení nič na tom, že som aj tak veľmi spokojný. Na duši zostáva príjemný pocit a to je pre mňa najdôležitejšie. A keď si vezmem, že som sa na Disconnect vrhol pôvodne only because of Šano Skarsgard, som o to spokojnejší, že ma snímok dokázal zaujať i vďaka jeho ostatným vychytávkam.

Whaat? Druhá, úplne suchá a priblblá časť má (aj keď len o niekoľko percent) lepšie hodnotenie ako prvý, originálny a veľmi pôsobivý diel?! I don't want to live on this planet anymore! Ak by sme to zobrali po poradí, oproti tiesnivej atmosfére z jednotky sa nám dostalo maximálne nudného, žalúdočného výplachu netalentovaného scenáristu, ktorý nám na stolík bez drzosti predhodil obyčajný útek od bodu A, cez bod B, do bodu C. Jednoduchý príklad ako sa zo zaujímavého hororu (The Purge) dokáže stať v druhom pokračovaní (The Purge: Anarchy) klišovitá a predvdídateľná zlepenina sto krát prevareného. Kľúčový hrdina sa od počiatku z nepochopiteľných dôvodov javí ako kombinácia Seagala a Norrisa (na silu vymyslené oddôvodnenie dostaneme až na konci filmu), pričom zvyšné postavy sú len akýmisi nevýraznými príveskami už tak nevýraznej, hlavnej postavy. Teraz vlastne uvažujem, že som mal v pláne nasoliť dve jemne podpriemerné hviezdy, ale keď v celom komentári nenechávam žiaden priestor na nejaké menšie pozitívum, jedna hviezda bude podľa môjho názoru najspravodlivejšia. __ America! America! God shed his grace on thee, and crown thy good with brotherhood, from sea to shining sea!

Okolité nadšenie z filmu akosi nedokážem pochopiť. Percentá mi prídu dosť nadhodnotené a že by sa jednalo o (k dátumu 10.10.2014) 116. najlepší film veľmi pochybujem. Na druhú stranu som sa však pomerne dobre bavil, myšlienka snímku má niečo do seba, aj keď by som z nej nerobil nejakú genialitu ako väčšina tunajšieho osadenstva, plus chémia medzi Tomom a Emily fungovala na jednotku. Slušné štyri.

Režisér Muchy (1986) a Prísľubov z Východu (2007) zašiel do úplne netradičných vôd a to priamo do vôd Hollywoodu, v ktorom sa teda dejú poriadne šialené veci. Aj keď si niesom istý, či som stihol spracovať a pochopiť Cronenbergov odkaz a pointu Máp ku hviezdam, môžem úprimne povedať, že som si túto filmovú jazdu naprieč kalifornské, nablištené ulice plnohodnotne užil a to hlavne kvôli výbornému hereckému obsadeniu (bezkonkurenčne kraľuje Julianne Moore) a neprepokladateľnému vývoju deja, ktorý si išiel svojou vlastnou, netradičnou cestou.

Zbohom, jazyk? Skôr zbohom oči a zbohom žalúdok. To, že režisér skladal úplne nezmyselné zábery s úplne nezmyselnými rečami by som ešte ako tak pobral, ale že sa na to vyslovene nedalo pozerať, lebo ste vďaka 3D prevedeniu nemohli kvalitne ani čítať titulky a čím viac ste sa snažili, tak vám bolo o to viac a viac na vracanie (áno, doslova mi došlo ťažko od žalúdku a nie, nejedol som predtým nič ťažké)? To, že zo sály po krátkej dobe odchádzalo kopa ľudí hovorí samo za seba. Čo týmto všetkým chcel básnik povedať skutočne netuším.

Priamočiare a predvídateľné, ale zároveň mimoriadne zručne natočené a pôsobivé. Veľké plus Chiwetelovi Ejioforovi a starému dobrému Fassbenderovi, len ten Pitt mi vo svojej roli akosi nesedel, nedokázal som mu ju uveriť (a to ho mám pritom v pomerne veľkej obľube).