Cappuccino

Veľmi pekný a miestami až mimoriadne dojemný film. Nejakú chvíľu zvažujem či Majestic hodnotiť štyrmi alebo piatimi hviezdami. Mozog mi vraví, že sa predsa nejednalo o nič extra geniálneho, ale srdce, že som sa po celých dlhých 152 minút skvelo bavil. Hrejivé, príjemné, vyjadrujem plnú spokojnosť!

Kandidát nie je žiadnou hĺbkovou sondou do zákulisia špinavých hier, naopak sa na všetko zameriava viac menej dosť povrchne, ale zároveň mimoriadne štýlovo a zábavne. Vzhľadom na to, že sa jedná o československú produkciu, som priamo nadšený. Niečo tak citeľne energické, novodobé a svieže som od našich krajín veru nečakal. Majeský ala Lambert sa predviedol v najlepšom možnom svetle, jeho postava ma ohúrila jak sa len dá, humorné "buchto-žemlo" debaty rozosmiali nejedného diváka (mňa nevynímajúc) a celkovo zostal po zhliadnutí na duši veľmi príjemný pocit z kvalitného filmového zážitku. Karásek a spol, len tak ďalej!

Opäť kvalita, to áno. Problém oproti prvej časti však spočíva v tom, že Zátah dvojka naozaj zbytočne predĺžila svoju stopáž o celých 50 minút a miesto jednoduchej dejovej linky prvého dielu, ktorá mala ambície byť "iba" prostým podkladom pod setsakramentsky dobrú bojovku, sme sa dočkali klišovej story, ktorá akčným sekvenciám len podrážala nohy a miestami sa snaží byť niečim, čím nie je a ani byť nemôže. Ale inak znova veľká spokojnosť, fighting scenes sú špičkou súčasnej kinematografie, to je poznať.

Nevravím, že sa v prvej časti Rodriguez krotil, ale dvojka je už na môj vkus miestami až príliš prepísknutá (prijímam širokú škálu šialeností, hlavne ak sú zamerané na ukážku vnútorností nepriateľov, ale napríklad Machetov let na odpálenej rakete.. to fakt nie). Navyše De Niro a Seagal v jednotke potešili viac ako Gibson a Sheen v druhej časti. Obávam sa, že tretí diel vo vesmíre už bude totálnym úpadkom. No nechajme sa prekvapiť.

Ako už bolo povedané.. milé, ľudské, romantické. Všetky postavy sympatické, s prirodzenými hereckými prejavmi, ale tá Emma si nemala skracovať účes! Nie že by nebola príťažlivou aj s kratšími vlasmi, ale no.. veď rozumiete, v scénach z Rocky Horror Show s dlhovlasým príčeskom bola rozkošnejšia.

Mrzí ma, že tvorcovia nesfilmovali ešte mnoho fantastických Allanových zážitkov z knižnej predlohy, ale zároveň ma teší, že tie, ktoré sfilmovali, stáli za to. Aj keď knižná predloha je o kus ľudskejšia a v človeku zanechá viac než filmové spracovanie, ktoré mi prišlo viac menej stavané na čiernom humore, na čom síce stavia i kniha samotná, ale tá ľudskosť a pohladenie na duši mi predsa len akosi chýbali. Navyše k záveru mohli Allanovi dopriať jubilejnej 100ke už aj trochu ženskej rozkoše (čitatelia vedia o čom hovorím).

Zas a znova ma prekvapuje percentuálny výsledok csfd, tentokrát však nie jeho nadhodnotenosť, ale podhodnotenosť, pretože si myslím, že Warm Bodies zaslúžia aspoň červenú farbu. Sám by som síce za celkovú výpovednú kvalitu filmu dal "len" silnejšie tri hviezdy, ale originálny námet a mimoriadne sympatické spracovanie (predovšetkým si moje sympatie získala ústredná dvojka) ma bez váhania presvedčili na solídnu štvorku. A logiku v tom všetkom jednoducho nechcem, nemienim a nebudem hľadať, proste nie nie nie, budem sa hrať na zombie, ktorému to dva krát nepremýšľa, ale ktorý vie na druhej strane precítiť a oceniť príjemne strávené chvíle.

Klasika žánru, ktorá udala vysokú latku, do dnešných dní maximálne dorovnanú, určite nie však prekonanú. Je zaujímavé sledovať Šiesty zmysel s odstupom 15-tich rokov od vzniku filmu a pozerať sa na všetky tie scény, z ktorých toľké a toľké snímky dodnes čerpajú inšpiráciu. Navyše je viac než potešiteľné, že Shyamalanov famózny produkt dokáže divák vychutnať aj po viacnásobom zhliadnutí, napriek tomu, že originálnu pointu už vopred očakáva.

On ten účinok hlášok bol niekedy tvorcami zjavne až príliš preceňovaný a záverečný happy end/reálne opodstatnenie lego-sveta ma akosi nechytil(o) za srdce. Mimo toho sa ale jedná o vcelku podarený lego-animák, s množstvom skvelých nápadov, ktorý rozhodne pobaví - jak pravil básnik - malých aj veľkých. Taký jemný nadpriemer na spríjemnenie večera.

Veru ani neviem, či sa blbšie správala Jasna, Djole, alebo okolití protagonisti. Ich chovanie však rozoberať nemienim, i keď v mnohých ohľadoch bol snímok povedzme mierne vyhrotený do extrémov, ale od pravdy ďaleko vôbec nemal. Čo nie je kritika, ani chvála, len konštatovanie faktov. Srbské filmy sú nám známe svojou "nebudemesibraťservítkupredústa"-osťou, to je myslím jasné. Že sa však z príbehu o súčasnej generácii stane polo-porno by čakal asi len málokto, ale na druhej strane, vôbec nemám pocit, že sa jedná o plytké, samoúčelné scény. Naopak, akosi dotvárajú celkový dej a vývoj hlavnej postavy (i keď si nemyslím, že sa rozumovo posunula niekam ďalej). Môžete ju súdiť, môžete ju lutovať, či neveriacky krútiť hlavou alebo len nezainteresovane sledovať, no to je asi tak všetko, čo s tým v konečnom dôsledku môžete urobiť. Podstatou však zostáva, že dievča riešilo svoju vnútornú nevyrovnanosť a zamilovanosť do staršieho chlapca sexom, drogami, alkoholom a podobne, pričom keď si vezmete do úvahy jej citovú chvilku na záchode (nie, nevravím o fajke.. ani o tej druhej), pri ktorej spomína na detstvo, otca a jej návštevu sirotčinca (mimochodom asi najlepšia časť filmu), tak vám vlastne dopne, že vôbec nie je prachprostou, klasickou teen whore bez rozumu, len to má v tej hlave skrátka popletené. Potom vám jej príde dokonca i trochu ľúto, ale na konci si to opäť v očiach diváka (teda aspoň mňa) pos*rie. Mala možnosť skoncovať s tým? Mala.