Cappuccino

Žánrová klasika, neprinášajúca prakticky žiadne zmeny, ale za to veľmi zdarilo natočená. Pokiaľ by za režisérkou stoličkou nesedel Wan, išlo by pravdepodobne len o priemerný haunting horor, ale kedže tento chlapík skrátka vie, ako sa vyhrať s divákovým strachom a predstavivosťou, Insidious môžem určite zaradiť do nadpriemernej filmovej sorty.

Úprimne, ono ma TO dostalo na celej čiare. Nie je TO klasický horor, ktorý vás chce iba vystrašiť a v inom smere pre diváka neposkytuje prakticky nič. TO je originálne, novodobo natočené, častokrát príjemne humorné, poriadne atmosferické a pútavé. Decká sa snažia na sto percent, Pennywise je peckovitý, skrátka, v kine som si Kingovu najnovšiu filmovú adaptáciu užil na jednotku a i keď by TO z objektívneho hľadiska možno nebolo za čistých päť, z môjho uhľa pohľadu neváham. A podotýkam, že pri hororovom žánre dám skutočne máloktorému filmu plný počet.

Príbeh typický na žánrovku buddy action-comedy, jemne okorenený dvomi bláznami Jacksonom a Reynoldsom s niekoľkými bohovými scénami, pri ktorých som sa z chuti zasmial (spievajúci Jackson so zborom mníšok skutočne nemal chybu). Prosím, nerobte z toho žiadne pokračovanie, lebo s veľkou pravdepodobnosťou dopadne veľmi zle (ako to už pri druhých dieloch býva), ale s The Hitman's Bodyguards som bol v rámci žánru úplne spokojný. Akčno-komediálna jednohubka ako vyšitá.

Uvažujem, či by som filmu tú tretiu hviezdu vôbec dal, keby som nemal poňatia o pozadí kauzy. Únos ako keby príliš nepočítal s tým, že ho bude pozerať niekto mimo Slovenska, čo môže svedčiť o jeho nízkych ambíciách, alebo teda nenáležitému spracovaniu. Snímka sa častokrát snaží tváriť príliš vážne na to aká je vo svojej podstate jednoduchá. Ale aby som iba nekritizoval, určite na filme oceňujem herecké výkony Milana Mikulčíka a Rebeky Polákovej a taktiež palec hore dávam za miestami veľmi slušnú atmosféru.. P.S. tie prehovory na kameru od Ingrid Timkovej boli hrôza. Snaha o dojatie či autentické vyjadrenia Robovej matky nepôsobili teda absolútne dôveryhodne.

Taky drsný a temnejší Twilight s hororovými prvkami. Vizuálne podmanivé, ale príbehovo ohrané až až. Cirkeln sa tvári príliš vážne na to, aký je vo svojej podstate plochý. V teenagerskom veku by som tomu možno fandil viac, ale teraz už ťažko.

Celý čas som síce čakal nejaké ohromujúcejšie vysvetlenie všetkých paranormálnych javov, ale nevadí. Až do poslednej minúty ma Last Shift svojim psycho-vizuálom dokázal držať v napätí a to na hororoch veľmi oceňujem.

Mám rád, keď vedia invasion horory prekvapiť. Kristy medzi ne síce nepatrí, ale na film sa dalo pozerať viac než dobre. Zápletka zaujímavá, spracovanie dobré, i keď zážitok z filmu vedeli pokaziť štyria záporáci, ktorí sú spočiatku príliš overpowered a vďaka "teleportom" sa zjavia vždy tam kde je treba. Spočiatku ich skutočne nevie nikto zastaviť. K záveru sa však karta obracia a začínajú byť naopak neopatrní a spomalení, z čoho cítiť bohužiaľ veľkú vykalkulovanosť a bez toho aby ste boli veštec, dobre viete, kam vývoj deja vlastne smeruje a ako snímka skončí.

Sandberg ma so svojím hitom Light Out príliš nedostal, ale povedal som si, že mu dám v prípade druhého pokračovanie Annabelle (jednotka nestála za moc, ale to asi všetci viete) ešte šancu. A neľutujem. Rozbeh filmu je síce pomerne pomalý a chovanie postáv často krát nelogické (no na čo do tej izby stále behali?), gore scény však vcelku potešili a atmosfericky si na tom stojí pokračovanie Annabelle veľmi dobre. Tých 70-75% si snímka určite zaslúži. Nebol som po kine natešený tak ako pri Conjuring 2ke, ale aj tak hlásim slušnú spokojnosť.

Atmosfericky ma Delives Us from Evil uchopil hned zo začiatku a až do záveru snímky nepustil. Stopáž je na horor mierne prepísknutá, ale aj tak som si toto mysteriózno-hororové vyšetrovanie perfektne vychutnával .

Je pravda, že v rámci akčného žánru nie je najpodstatnejšou filmovou zložkou jeho dejová stránka a pri Neporaziteľnom sme si na ňu skutočne nikdy nepotrpeli, s príchodom novej časti sa však v tejto oblasti tvorcovia príliš rýpu. Snaha o vytvorenie akéhosi deja (už len Yuriho riskantná cesta do Ruska za "odpustením", kde ho môžu veľmi ľahko znova uväzniť) zaváňa scenárom napísaným na kolene, a to ani nevravím o tom, keď sa Boyka silene snaží o vyjadrenie ľútosti. Bohužiaľ, v tejto oblasti Neporaziteľný IV zlyháva na celej čiare a radšej mal ísť klasickou cestou tretej časti, kde Boyka predstavoval priamočiareho drsňáka, ktorý svojim súperom dá vždy najavo, kto je kráľom ringu a nejak hlbšie sa nevŕta do jeho citovej stránky. Aby zas tej kritiky ale nebolo príliš, čo sa akčnej/bojovej časti snímky týka, od prvých minút viete, že vás rozhodne nebude čakať žiadne sklamanie. Keď nastúpi do ringu Yuri Boyka, o krvavú zábavu plnú pästných súbojov a štýlových kopancov je jednoducho zas a znova postarané. Yuriho protivníci, vrátane hlavného záporáka, síce nie sú to, čo bývali (Koshmar môže byť mohutný ako len chce, ale i tak sa na Kolumbijčana z trojky nechytá), no nemalé potešenie prináša aspoň zápas proti presile, kedy na hlavného hrdinu mafiánsky boss pošle dvoch bojovníkov naraz. 6/10. (úryvok z recenzie)