BoPo

Mary Elizabeth Winstead sa snaží byť herečkou, ktorá sama o sebe utiahne film. A keďže do všeobecného povedomia divákov vstúpila vďaka filmu Smrtonosná past 4.0, tak sa neustále pokúša presadiť v akčnom žánry. V rámci filmu Kate sa postave McClana priblížila zatiaľ najviac (nebrať ako lichotku). Neustále tu dostáva na držku, ledva sa drží na nohách, no aj tak vždy nájde energiu a spôsob, ako dať dole ďalších zloduchov. Japonská verzia Atomic Blonde: Bez lítosti sa samozrejme nekoná. M.E. Winstead nemá herecké kvality Charlize a ani nedokáže byť tak presvedčivá, pútavá, zaujímavá v súbojoch (za celý film v podstate potešil len jeden súboj, a to ten kuchynský). Navyše Mary nám stárne, takže pôvabom ju zatienila neznáma tvárička Miku Patricia Martineau. Mary, venuj sa vedľajším postavám osudových žien, tam žiariš (Scott Pilgrim proti zbytku světa, Fargo 3. séria). Tento pokus si zajtra už nebudem pamätať. Neúspešný režisér Cedric Nicolas-Troyan mi totiž nedal k tomu žiadny dôvod.

Snežný začiatok pôsobil nádejne. Následne sa prehupnete do klasickej duchárskej vyvražďovačky mladých, okolo ktorých pobehuje 40 ročný týpek. Potom sa príbeh pokúša o akýsi Kruh rozmer. Dlhé jak sviňa, neustále striedanie zaujímavých a nezaujímavých momentov, a predovšetkým s pointou, ktorá túto nevyváženú cestu vôbec nikam nepovýšila, skôr bola vyšepkaná do stratena.

Policajti sú to pomerne chaotickí a bez selského rozumu. Vrah sa všetkým ponúka vyložene na podnose a aj tak je neustále na slobode. Čím však Bílé maso dokáže zabodovať je schopnosť vyvolať súcit s obeťou. Chcete, aby všetko dopadlo dobre, nie je Vám to jedno a tvorcovia Vám napľujú do tváre. Za to palec hore. Ďalšie plus za nechoreografické pästné súboje. Na použitú minutáž je tu však málo zásadných momentov a sledovať hádky policajtov nie je žiadna silvestrovská zábava. Vo výsledku vlastne priemerná záležitosť, ktorej silné stránky boli rozsiate priveľmi naširoko.

3* málo, 4* už asi moc. Prikloním sa však k nadpriemeru. Keď sa Extreme Job pokúša o humor, tak funguje na výbornú. Žiadne treskuté hlášky, ale skvelo zvládnutý situačný humor. Výborne zvolený 5 členný tým, kde naozaj nikto nie je navyše, nikto nikoho neprevyšuje, všetci v rámci vtipnosti prispievajú rovnako. Bohužiaľ je tu tá "vážnejšia" zložka príbehu, venovaná mafiánom, kde už toľko zábavných kurčiatok nepoletuje. Príjemné prekvapenie, ktoré dosť možno na druhý pokus docením ešte viac.

Najprv hororové ladenia, ktoré vyšumí do stratena. Potom tajomná detektívka z ktorej sa vyklube uplakané drama. Dostávate teda 3 v 1, čo logicky nemôže priniesť niečo nadpriemerného. Prekombinované, zaujímavé, s neadekvátnym záverom a predovšetkým bez prítomnosti namotávacieho faktoru.

Celkom dlho čakám na kvalitné spracovanie podobného námetu. Prominentný, štátom chránený vrah. Len teda v mojich predstavách by mal byť proti nemu nasadený iným štátom chránený "lovec". Tu sú "lovcami" policajti, ktorým štát hádže pod nohy prekážky. Hlavnú časť príbehu tvorí politikárčenie a dohadovanie sa či ho môžu alebo nemôžu chytiť, a kto ho vlastne môže chytiť. Škoda, pretože Jong-seok Lee bola skvelá voľba pre bezcitného vraha a Hee-soon Park bola rovnako skvelá voľba pre "lovca". Naopak Myeong-min Kim a jeho cigaretové exhibície, a Peter Stormare s žuvačkovou akrobaciou boli kroky mimo. Film sám sebe zabil svoj nemalý potenciál.

Dostal som v podstate mix filmov Hanna (2011) a Lucy (2014). A oba prekonáva. Väčšinu času sledujete civilnú, nenásilnú časť života mladej "čarodejnice" (názov je dosť zavádzajúci, naozaj nečakajte žiadnu mystiku, dostanete akčnosť na steroidoch). Následne sa odomkne 13. komnata a dej naberá na obrátkach. Nič originálne, ale dobre vyzobané a navzájom fungujúce striepky.

Na prvú dobrú sa ponúka prirovnanie k filmu Skrytá identita. Keby som mal rozsúdiť tento súboj tak vyhráva reprezentant USA. Hlavným dôvodom je skutočnosť, že aj keď má NW o 20 minút menej, tak má pomalšie, menej pôsobivejšie dejové tempo. V čom však New World víťazí, tak je premyslenosť príbehu. Má v sebe viacnásobnú záplatku, ktorá vôbec nepôsobí prekombinovane. Klobúk dole. Užil som si túto bezcitnú šachovú partiu.

Ak budem brať do úvahy celkový dojem, tak určite lepšie než Vyproštění a o niečo horšie ako 96 hodin. Deliver Us from Evil má skvelo pôsobiacu akciu, teda pokiaľ sa odohráva v nejakom uzatvorenom priestore (budova, auto,...). Tie pokusy o veľkú akciu na voľnom priestranstve boli skôr na škodu. Na rozdiel od Vyproštění sú tu zaujímavé postavy, ich vzájomné prepojenia a fungujúce emócie (a to dokonca aj u transexuálneho sprievodcu Bangkokom). Jeong-min Hwang rozhodne nevyzerá ako akčný hrdina, ale jeho herecké a iného dovednosti dodali postave vyčnievajúci rozmer. A jeho hlavný sok Jeong-jae Lee? Jeho občasnú prítomnosť si budete naozaj užívať. Z neho charizma vyložene strieka (za doprovodu krvácajúcich prekážok). Skrytý poklad, ktorý hollywoodskej produkcii natrháva prdel.

Rodina Homolkových sa vybrala na výlet do Južnej Kórei, a tu sa nechtiac priplietla k natáčaniu príbehu o "Godzille". Nečakajte akčný film, aj keď úvod vyšiel v tomto smere slušne. Väčšinou sledujete rodinné hašterenie do ktorého občas niekto vsunie kritiku republiky a predovšetkým kritiku USA ako veľmoci serúcej na pravidlá. Ako bonus získa divák roku 2021 jemné covidové šimranie.