BoPo

40% času tvorí boj o život (ľudia vs zombíci, ľudia vs ľudia, zombíci vs zombíci). A tieto chvíle si budete užívať, pretože sú vizuálne, trikovo a akciou samotnou zvládnuté na výbornú (ak nebudeme rátať dejovú líniu otca/hasiča, ktorá je plná nelogických blbostí). A to takým spôsobom, že začnete radiť seriál medzi udalosti roka. Len máme tu bohužiaľ 30% času, ktorý tvorí tlachanie o tom, kto má koho rád, kto má koho radšej, kto koho nemá rád. 10% je kritikou spoločnosti (prehnané nároky na deti, rozdiely medzi sociálnymi vrstvami, šikana na školách,...). 10% neprirodzene pôsobiace momenty plné idealistických morálnych hodnôt. Rychlé šípy made in Korea. No a posledných 10% tvoria absolútne nezapadajúce "humorné" momenty. Aby sa toto všetko do série vošlo, tak je to vyvážené krutou daňou. Séria má 12 hodinových dielov. Každý diel opakovane stráca tempo. Ideálne by to malo byť tak 6-8 dielov po 40 minútach. Veľká škoda. Našťastie existuje seriál Království zombie, ktorý zombie tému spracoval oveľa atraktívnejšie a hlavne bez zbytočných odbočiek, zdržovačiek, a blbostí.

Dobrý film, ktorý mohol byť kľudne jeden z najlepších filmov roka 2019. On tie ambície však vôbec nemal. Chcel byť priamočiari, nekomplikovaný, plný dobre zahraných postáv. Príjemné prekvapenie u ktorého si celú dobu budete hovoriť, že konečne nikto nechcel Oscara, konečne nikto nechcel prekračovať tieň vlastného žánru, ale pritom dokázali neskĺznuť do béčkovosti. Voči postavám si dokážete vytvoriť prirodzené, ničím nesilené sympatie/nesympatie. Ano, vo výsledku tuctovka, ktorej však funguje chémia (postavy, prostredie, zápletka) na výbornú.

Pôsobí to ako nejaký študentský film. Najväčšou hviezdou, v čase vzniku filmu, bola Leonor Varela. Jej vrcholom kariéry bol rok 2002, kde si strihla vedľajšiu rolu v rámci Blade 2. Z dnešného pohľadu je dôvodom k pozretiu účasť Any de Armas. Už vtedy herecky vyčnievala nad ostatnými spoluhercami, aj keď v prípade Blind Alley to nie je žiadna veľká lichotka. Obzvlášť Diego Cadavid a jeho výstupy, ktoré mixujú nasraného býka a rozhorčeného člena chlapeckej latino skupiny, sú naozaj teatrálne. Príbeh v ultra lacne pôsobiacich kulisách prináša v podstate len neustále zatváranie, otváranie dverí a nejaký ten krik/plač. Ku koncu tam prišla určitá nadstavba, ale dojem nijako zásadne nepovýšila.

Pekná zbierka "vychytávok" akčných filmov z 90. rokov. Napríklad každá trošku výraznejšia postava má svoj originálny model zbrane (jednoranná pištoľ, kuša,...). Herecké výkony sú založené čisto len na tom, či má vhodný vizuál. Napríklad Yancy Butler hraje len očami. Som prekvapená, vystrašená, naštvaná, tak čo najviac otvorím oči, vyvalím buľvy a odohrané. No a tá westernová štylizácia, ktorá vrcholila starým, tlustým "indiánom" v podaní Wilforda Brimleyho? Vtipné. Teda pardon, ešte väčší úsmev vyvolávala jágrovská deka, ktorá poletovala Jeanovi pri každej roznožke. Pochváliť môžem hlavne odvahu Lance "Bishopa" Henriksena, ktorý predviedol živú fakľu bez kaskadérskeho záskoku. Pre mňa je John Woo jednofilmový muž (Tváří v tvář). To však stačí, keďže sa radí medzi top akčné filmy.

Páčilo sa Vám Funny Games USA (2007) a hovoríte si, že by ste si po x rokoch dali znova niečo podobné? Tak Vás Nebezpečné pokušení môže príjemne prekvapiť. Keanu Reeves je toporný ako vždy, ale tu to ako tak sedí. Navyše ku koncu filmu predvádza aj nejaké tie výrazné emócie. Hlavným kladom filmu je však dvojica Lorenza Izzo a Ana de Armas. Podarilo sa im plynulo prejsť od sexy bab ako vystrihnutých z porno zápletky k neznesiteľným čúzam, ktoré Vás serú všetkým čo urobia/vypustia z úst a následne to zakončia magorkami s pošahaným zmyslom pre humor. Ak by tam na miesto Reevesa bol Brad Pitt, tak by som tomu napálil plný počet hviezd. Celú dobu som sa bavil tou postupnou demoláciou života muža/manžela/otca, pobehovala tam polonahá a miestami úplne nahá Ana de Armas, a malo to príjemne nešťastný záver.

Pre koho je film určený? Pre tých, ktorí videli všetky bondovky s Craigom. Pre náhodného okoloidúceho to bude, ak to preženiem, ako keby si za prvý komiksový film zvolil Avengers: Endgame. Není čas zemřít sa snaží uzavrieť všetky cesty z minulosti a vydá sa na poslednú púť. James Bond je strhaný, unavený, už nechce zachraňova svet, je blízko k tomu byť konečne šťastný, ale minulosť nepustí. Léa Seydoux sa veľmi dobre vykryštalizovala ako osudová Bond girl. Ana de Armas? Sexy, sympatická, roztomilá a zábavná. V rámci malého priestoru si ukradla film a zaradila sa medzi TOP 3 Bond girl histórie. Není čas zemřít prináša mix nostalgie (veľa vecí pripomína staré necraigovské bondovky) a rôznorodej akcie. Prepadnutie laboratória bolo ako z novodobého Batmana, kubánska akcia vyložene craigovská, lesný súboj bourneovský a záverečná ostrovná zasa niečo medzi PC strielačkou a Bond érou Seana Conneryho. Veľmi dôstojné a po emočnej stránke vydarené rozlúčenie sa...škoda však nasledujúcich vecí: Rami Malek patrí k najviac preceňovaným hercom súčasnosti a ústredný zloduch v jeho podaní je dosť nezaujímavý. To že prišlo na Bonda v sukni mi nevadí. Predsa len, všetci super zloduchovia sú muži, takže prečo by ich nemohla očarovať a zároveň ničiť ženská 00X. Lenže Lashana Lynch nemá potenciál niečo také utiahnuť sama o sebe. Už ako vedľajšia postava v tomto filme je tou najmenej zapadajúcou do 00 mozaiky. A najdôležitejšia otázka na záver, teda na aké miesto radím záverečný film? 1. Casino Royale, 2. Není čas zemřít, 3. Skyfall, 4. Spectre, 5. Quantum of Solace. A nemenej dôležitá otázka, aké zloženie má TOP 5 Bond girl naprieč bondovkami? 1. Eva Green (Casino Royale), 2. Ana de Armas (Není čas zemřít), 3. Famke Janssen (Zlaté oko), 4. Rosamund Pike (Dnes neumírej), 5. Lana Wood (Diamanty jsou věčné).

Kostka (1997) konečne našla, po viac ako 20 rokoch, ako tak dôstojného nasledovníka. Z pohľadu klaustrofóbie veľmi účinné. Chýbala tomu však nejaká nadstavba, ktorá by celý ten boj o život lepšie opodstatnila a hlavne mi vadil malý počet druhov prekážok/pastí. Jednohubka, ktorá premrhala vlastnú vynaloženú snahu.

Pokiaľ sa fanúšikovia Johna Woo delia na dve skupiny (tí čo považujú za režisérov najlepší nehollywoodský film Killera a tí čo na tento piedestál dávajú Hard Boiled), tak ja sa radím medzi hábéčka. Hard Boiled vyčítam nesympatické/nezaujímavé postavy, skrz ktoré sa z tuny výbuchov a výstrelov stali monotónne jatka. No Killer má oveľa horšie prehrešky. Najviac mi vadili dialógy plné planých kecov o kamarátstve za doprovodu precítených výrazov a ubolených pohľadov.  Monotónnosť teda vymieňa skôr za trápnosť. Jediné čo by ste mali vidieť so značkou JW, tak je samozrejme Tváří v tvář.

Prvé dva kapitoly boli fajn. Depresívny pohľad na taxikára, ktorý je vplyvom životných rozhodnutí v celkom slušnej prdeli, z ktorej nie je cesta von. Bavilo ma sledovať realistické zachytenie jeho každodenných stereotypov. Ten pocit zimy, hladu, beznádeje kombinovanej s nasranosťou bol naozaj hmatateľný.  Potom sa dej posunie osudovou ponukou. Na vrchole dojmov sa Žluté moře dalo prirovnať k Uprchlíkovi (1993). Nasledujúce dve kapitoly sa zmenili na jatka v ktorých som dosť strácal pozornosť, pretože chovanie a motivácie mafiánov išli úplne mimo mňa. Ak som sledoval len taxikára, tak som bol spokojný. Akonáhle ho z čočky kamery vytlačili dvaja mafiáni, tak som dostal prehnanú dávku prehnanosti, a to vrátane minutáže.

Archive 81 rozdelí publikum na dve skupiny. Tých, čo majú minimálne skúsenosti s filmami/seriálmi tohto typu námetu, u ktorých pôjde o 4-5* zážitky. A druhou skupinou budú tí, čo majú už nakukané, pre ktorých pôjde o zaujímavo/atraktívne pôsobiaci, ale vlastne neodvážny 3* zlepenec. Ďalej čítať až po pozretí 1. série. Spoilery: Začína to správne. Jemné načrtnutie viacerých postáv, nahodených veľa otázok a zaujímavá zápletka. Následné odkrývanie nejasných súvislostí, neustále pribúdajú ďalšie postavy a postupné zorientovanie sa v tajnostiach. Sprostredkovanie nových informácií je robené fajn spôsobom (sledovanie videokaziet, ktoré sa plynulo prehupne do minulosti v reálnom čase). Len teda dosť často sa niektoré veci dejú zbytočne opakovane (hlavná hrdinka má o niekoho starosť, skúsi tej postave poradiť, pomôcť, nevyjde to, v ďalšom diely to skúsi znova/rovnako, a potom znova/rovnako, bez nejakého zásadného dejového posunu). Vo výsledku mi celý ten proces objavovania dosť pripomínal film Telefon (2020). No a vyústenie prvej série zasa hádže dojmy inšpirácie seriálom Hranice nemožného. Určite prevládajú pozitívne dojmy. Problémom je, že v aktuálnej zlatej seriálovej ére, ide o síce  zaujímavý, ale ničím výnimočný seriál. Chcelo to viac odvahy. A úprimne sklamalo ma, že z toho chcú vytrieskať ďalšiu sériu.