atlee

Pri filmoch ako Donnie Darko si divák musí dej poskladať sám. Pri Donniem Darkovi je zaujímavé aj to, že každému sa z tejto stavebnice podarí zložiť čosi iné. Aj dlho po jeho zhliadnutí tu tede existuje dôvod, prečo sa o ňom baviť. Málo známy Richard Kelly, ktorý zrejme dáva prednosť kvalite pred kvantitou, stavil na Gyllenhaalovcov. Urobil dobre aj keď aspon pre mňa boli najpresvedčivejšie Beth Grant (...nutá telocvikárka) a Mary McDonnell (Donnieho matka). Zvyšok (Noah Wyle, Drew Barrymore, James Duval, Jena Malone...) ale tiež potešil. Tóny Michaela Andrewsa sú lahôdkou sami o sebe. Prekvapivo dobré ! Narozdiel od Butterfly effectu Donniemu (chvalabohu) chýba pokračovanie. Táto latka by sa s najväčšou pravdepodobnosťou dala už len podliezť.

Jedna z mála svetlých vecí, ktoré sa dali vidieť v Pardubickom letňáku '08.

Asi najlepší výkon Garyho Oldmana - ako inak, v úlohe záporaka. Páči sa mi, že Besson sa nehrá na niečo, čím nie je, t.j. tvorcom hĺbavých drám s filozofickými prvkami. Príbeh je podávaný v príjemnom tempe a nie je zďaleka založený len na premakaných akčných scénach. V podstate nemám čo vytknúť.

Dosť sugestívna hlavná línia vnorená do umeleckého prostredia so všetkým, čo k nemu patrí. Tým chcem povedať, Basquiat ma nezaujal dejom, ale priestorom v ktorom sa odohráva. Pekná ukážka toho, ako rýchlo sa dá dostať z úplného dna na absolútny vrchol, ak vám nechýba talent a schopnosť byť v správny čas na správnom mieste. Skutočnosť, že atmosféra je v tomto filme "o parník" pred dramatickosťou, mi trochu prekáža. Aj bez plejády známych hercov by som teda dal silné 3*.

Priam "goldoniovská" zápletka, ktorá vyúsťuje do viacerých vtipných (áno, naozaj vtipných) situácií, z ktorých sa ale dalo vyťažiť viac. Britské komédie mám vo všeobecnosti rád a táto snímka pre mňa doteraz neznámeho režiséra Johna Haya, moje presvedčenie len prehĺbila.

Nesúhlasím s tvrdeniami, že by obsadení herci nemali ani štipku talentu. Stačí si pozrieť Press v My Summer of Love,či Wilsona v Ondskan, kde ukázali vzhľadom na ich vek a striedanie hereckých polôh veľký potenciál, chyby v ich výrazoch by som teda hľadal inde. Uznávam ale, že Monstrum ako film za veľa nestojí, pri transformácii fabuly do sujetu scenáristi urobili zopár zásadných chýb, kamera a strih pôsobili (zrejme zámerne) rušivo, čo som osobne veľmi nepochopil. Ako debut Roselynea Boscha na režisérskej stoličke sa to ospravedlniť dá, každopádne ako scenáristovi mu to ide lepšie (Bratstvo ticha). Sú béčka, ktoré ma dokázali zaujať, no Monstrum medzi ne nepatrí.

Nič extra. Veľa pasáží bez napätia, celkovo slabé vykreslenie atmosféry (kamera priemerná, no soundtrack som ani nezaregistroval) a zopár až násilne samoúčelných scén (najmä tie hady porozhadzované po dome). Aj keď Quaida veľmi nemusím, uznávam, že zaneprázdneného ocka rodiny zahral dobre. Figgisov Cold Creek Manor, film s predvídateľným príbehom a ešte predvídateľnejším záverom, sa na jeho Leaving Las Vegas ani zďaleka nechytá.

S určitosťou môžem povedať The Bucket List je veľmi príjemná komédia, ktorá síce pomerne prvoplánovo brnká na city divákov, ale ktorá je nádherne prešpikovaná cynizmom hlavnej dvojice. Ujo Morgan Freeman vyzerá stále rovnako ako v Šoférovi slečny Daisy (1989!), ujo Jack Nicholson sa zas rovnako ako v tak dobre ako sa len dá (1997). Typom humoru mi Bucket List najviac pripomína práve As Good As It Gets. Bez charizmy spomínaných deduškov by to však bol len lepší priemer, navyše podobná nosná myšlienka už v jednom vydarenejšom filme bola. Veľké plus dávam za pieseň v záverečných titulkoch.

Rozhodne zaujímavé dielko, ale zo trikrát som sa pri jeho sledovaní pristihol myšlienkami úplne inde. Aznavour ukázal asi taký arzenál výrazových prostriedkov ako Chuck Norris v pilotnej časti Texaského rangera, ale to mu ako muzikantovi nemožno zazlievať. Navyše to jeho postava ani veľmi nevyžadovala. Chápem to ako celkom milý, žánrovo hybridný príbeh o zobrazení morálky Parížanov z konca 50-tych rokov, vo fabule ktorého som osobne nenašiel hlbšiu myšlienku. Vykreslenie atmosféry sa naopak Truffautovi vydarilo. Sú to teda silné tri hviezdičky.

IMAX dokument Koyaanisqatsi považujem z Reggiovej qatsi trilógie za najvydarenejší, ide o nádherné zobrazenie stavu našej civilizácie na začiatku 80. rokov. Glassova hudba uchvacuje už od prvých sekúnd, a aj keď dostáva s pribúdajúcim časom viac syntetických prvkov a la starší Oldfield či Jarré, celkovo sa mi páči. Dokázal som sa na to pozerať celých 87 minút v kuse a osobne ma viac prinútili rozmýšľať zábery o globalizácii a výdobytkoch modernej doby, než o prírode ako elemente, z ktorého to všetko vzišlo. Jednotlivým obrazom nechýbala dynamika, no a ten záver... Kapitola sama o sebe. Ako milovník tohto úzkoprofilového žánru nemôžem dať filmu, ktorý ho vlastne definoval nič iné ako 5*