Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Dráma
  • Akčný
  • Animovaný
  • Dobrodružný

Recenzie (69)

plagát

Prežili sme Ardeny (2003) 

Za málo peňazí pomerne veľa muziky. Asi takto by som zhrnul môj celkový dojem z tohto filmu. Porovnávať ho s ďalšími vojnovými snímkami typu Zachráňte vojaka Ryana, Čata či Narodený 4. júla rozhodne nie je na mieste, keď vezmeme do úvahy prostriedky, ktoré mal jeho štáb k dispozícii. Chýba možno širokouhlý formát, vďaka čomu absentuje viac umelecky kvalitných záberov. Atmosféra je tu však vykreslená inak. Nie úchvatnými špeciálnymi efektmi, nie veľkolepou výpravou. To, čo dáva tomuto filmu šmrnc je prepracovaná psychológia postáv, ktorá je podporená vytiahnutím farieb, rýchle strihy a kvalitná scénická hudba. Na to, že sa v podstate jedná iba o putovanie skupinky hlavných hrdinov sprevádzané rozprávaním ich zážitkov z detstva a spred vojny, film veľmi nenudí a to svedčí o jeho určitých kvalitách.

plagát

Baraka: Odysea Zeme (1992) 

Z estetickej stránky absolútna lahôdka, zo stránky obsahovej je Baraka zas tým, čím jej sami dovolíte byť. Zopár menších nedostatkov vidím len v tempe, soundtracku jednoznačne dominuje Host of Seraphim (a to nie na konci), chcelo by to trošku väčšiu vyváženosť. Škoda, že filmy tohto typu nedokážu osloviť masy ľudí.

plagát

Taxidermia (2006) 

Už len pre scénu s korytom to stálo za to vidieť.

plagát

Zatracená noční dřina (2001) 

Jéé, aj v Anglicku sa robia slušné filmy. Bola to opäť odbočka od americkej produkcie, ktorá stála za to. Jednoducho vyrozprávaný príbeh skupinky pekných mladých ľudí neunudí, príde aj pekná zápletka. Povaľačská filozofia ma opäť oslovila, remeselne dobrá kamera nesklamala. Výborná oddychovka.

plagát

Dr. House (2004) (seriál) 

Niektoré roly padnú hercom ako uliate a v prípade Hugha Laurieho ňou neskutočne cynický Dr. House nepochybne je. Ten chlap tu doslova koncertuje. Sarkazmom prešpikovaný humor polomrzáka, ktorému sa márne snažia profesijne sekudnovať jeho kolegovia, vždy prekvapuje, je neopotrebovateľný. Nadväznosť častí je skutočne iba okrajová, oceňujem konštantosť kvality jednotlivých sérii. V tej tretej dokonca registrujem mierne zlepšenie.

plagát

O.C. California (2003) (seriál) 

Ani O.C. sa ako teenagerom určený seriál nevyhol tradičným seriálovým chorobám (nevyváženosť častí, prílišná moralizácia). Chápem, že sladkastý svet puberťákov z Newportskej smotánky veľa divákov nemusí, no ja som mu dal šancu. V porovnaní s o generáciu starším BH90210 je aj napriek rovnakému prostrediu "hájsousájeti" :D, O.C. o niekoľko tried kvalitnejší. Hlavné rozdiely ? Prvou vecou je HUMOR. Postava Setha Cohena v podaní Adama Brodyho ho prináša štýlovo a v hojnom množstve, no zďaleka nie je osamotená. Zopár častí naozaj nemá chybu (S01E11 - "The Homecoming", S01E13 - "The Best Chrismukkah Ever", S01E22 - "The Strip" ... ). Ďalej je to SOUNDTRACK Dandy Warhols, Spoon, Rooney, Pixies, Jet., Jeff Buckley.. Jasné, je to vec vkusu, no ten sa úplne zhoduje s mojím. A tou poslednou vecou je forma. 40-minútová stopáž nestihne človeka unudiť, nový divák sa aj v každej časti dokáže rýchlo zorientovať, fajn kamera, veľa exteriérov. Solídny SK dabing, aj keď originál znie samozrejme najlepšie.

plagát

Hovor s ňou (2002) 

Neviem čím to je, ale takmer všetky Almódovarove filmy sa mi zdajú byť veľmi podobné, aj keď výpoveď je vždy iná. Tým však rozhodne nechcem degradovať ich kvalitu, tá je neodškriepiteľná. Hable con ella alebo aj Todo sobre mi madre sa vyplatí pozrieť už len pre porovnanie rozdielov medzi americkou a európskou tvorbou. Premakanú psychológiu postáv v takmer absurdnom príbehu Almódovar posadil do pokojného prostredia. K tomu jeho typické vsuvky (svatba atď.) a opäť výborný výsledný dojem.

plagát

Sex a Lucia (2001) 

S Medemovou achronologickosťou som sa už stretol, to ma neprekvapilo. Úplne ma však dorazila estetika scén, porovnateľnú krásu možno nájsť snáď len v snímkach typu Baraky či Zrodenia Evy. Toto však malo aj zápletku. To čo ma k sledovaniu Sexu a Lucie pripútalo však nebol dej. V tomto prípade schopný obsah zaostával za fascinujúcou formou. Ak tento film rozfrajmujete, tak hádam 90% môžete použiť ako wallpapper a tým nemám na mysli len zábery kde žiaria Paz Vega s Elenou Anayou. Veľmi silné 4*

plagát

Čierna mačka, biely kocúr (1998) 

Po Arizonskom sne, v ktorom režijne Kusturica „kočíroval“ aj hviezdu takého kalibru ako Johnny Depp, sa tematicky vracia do prostredia, ktoré mu je bližšie. Musím povedať, že aspoň pre mňa aj zaujímavejšie. Nefalšovaná balkánska cigánska burleska rozpráva príbeh plný podlostí, intríg ale aj temperamentu a bezstarostnosti. Tento guláš je dochutený geniálnou hudobnou kombináciou diel viacerých balkánskych autorov. Teda ani nie tak geniálnou, než skôr geniálne zvolenou. Podčiarkovala horkokrvnosť Balkáncom a zvlášť balkánskym cigánom tak blízku, pripomínala divákovi na aký žáner sa to vlastne díva. Jednoduchá chronologicky rozprávaná dejová línia, groteskovito čisté charaktery všetkých postáv, prosté dialógy, plus vynikajúce gagy (šialené vynálezy, prasa jediace trabanta). Jednoduché ingrediencie, ktoré ale tvoria celok, v ktorom sa dá hľadať aj čosi hlbšie. Hrubosť, ktorá by sa dala v niektorých miestach vynechať (scéna s latrínou), môj názor na tento film, zrejme vďaka môjmu silnejšiemu žalúdku, nijako nezmenila. Výsledok bol taký, že po vyše dvoch hodinách dívania sa, som mal chuť aspoň na chvíľu byť takí ako hrdinovia tohto príbehu. Chcel som mať ich bezstarostný flegmatizmus, temperament, vyznávať ich pôžitkársky spôsob života. Chcel som aspoň na chvíľu riadiť sa chorvátskym (aj tí patria medzi Balkáncov ) “Nema kuna, nema ništa, nema problema“.