atlee

Na filmovom serveri imdb.com bol tento film uvádzaný ako psychologická melodráma. Ak sa ale pozrieme na slovíčko dráma z hľadiska jeho pôvodu, tak prídeme k tvrdeniu, že slovo dráma vzniklo odvodením z gréckych slov „δράμα“ a „δράω“, čo sú v preklade „akcia“ a „robiť“. Obe tieto slová nemajú s týmto filmom veľmi veľa spoločného. To však iba navonok. Jasné, je tu nejaký náboj akčnosti v pretekoch i v Trintignantovej jazde na jeho nádhernom mustangu. Iste, obaja hlavní hrdinovia aj sem-tam čosi vykonajú, samotný dej teda nestojí na mŕtvom bode. Kto hľadá iba tieto dve veci, bude zrejme sklamaný. Zrejme aj preto vraj toto dielo vyvolalo svojho času protichodné kritiky, všetci kritici však Lelouchovi museli priznať jeho profesionalitu, ktorá mu ostala prakticky až dodnes. Vec s ktorou Lelouch vynikajúco narába je stvárnenie lásky. Chápe ju ako krásny cit medzi mužom a ženou, zobrazuje ju od jej prvých výhonkov až po jej skon a celú túto štúdiu robí s veľkou precíznosťou. Opiera sa o precítené herecké výkony Aimée a Trintignanta a na tú dobu akiste vynikajúcu hudobnú stránku. Po rokoch jej možno trochu ubudlo na lesku, ešte stále ale nie je ošumelá. To však platí o celom filme, nie iba o muzike. Medzi Lelouchovými filmami Muž a žena a Umenie milovať prešlo štyridsať rokov. Veľmi dlhá doba na to, aby sa film zdokonalil po technickej stránke, no stále krátky časový úsek na to, aby sa výrazne zmenil autorov pohľad na svet. Lelouch v tomto prípade na mňa pôsobí ako konštanta. Konštanta, ktorá je ale vždy zárukou kvality.

Vysokokvalitná romantická oddychovka zo športového prostredia, ktorá stopercentne splnila to, kvôli čomu sa na romantické filmy pozerávame. Jemný, ale vôbec nie suchý anglický humor, chémia medzi Paulom Bettanym a Kirsten Dunst a veľmi príjemná kamera. Nie je čo riešiť, silné štyri hviezdičky.

CARTMAN: Stan, don't you know the first law of physics? Anything that's fun costs at least eight dollars. -- CHEF: Don't do drugs kids. There is a time and place for everything. It's called college. -- TEACHER: Kyle, concentrate!!! CARTMAN: Maybe he should be sent to a concentration camp.-- CARTMAN: Okay, that does it! Now, listen! Why is it that everything today has involved things either going in or coming out of my ass?!-- CARTMAN: I'm not fat, I'm festively plump. -- KYLE: All animals kill, and the animals that don't kill are stupid ones like cows and turtles and stuff.--

Tento špionážny seriále vytvoril JJ Abrams ešte pred Lost. Priniesol kopu akcie, ale aj zopár odhaľujúcich poznatkov: - Ak ochoriete na hocijakú smrteľnú chorobu, nájde sa liek ak ste jedna z hlavných postáv. - Súboj žena proti žene je oveľa ťažší ako žena proti viacerým mužom. - v súboji s viacerými protivníkmi, si dotyční vždy počkajú na svoj ťah a budú s vami bojovať po jednom. - všetko sa dá hacknúť, aj strúhadlo na syr. - zranenia sa hoja rýchlejšie v Európe. - nikdy nedôverujte ľudom s akcentom. - Jetlag neexistuje. - keď sa pristavíte pri niekom v obchode alebo novinovom stánku a začnete rozprávať do steny, nikomu to nepríde podozrivé. - Všetci gangstri majú nočný podnik a všetky obchody prebiehajú vo VIP sekcii tohto podniku. Vchod tam stráži jeden bodyguard, ktorý vás pustí dovnútra, ak máte veľký výstrih.

Jeden z mála relatívne nových hollywoodskych filmov, ktorý ma dosť dostal. Zaujímavo spravovaná variácia myšlienky cestovania v čase za pomoci listovania si v denníku. Vynikajúci soundtrack, predovšetkým hlavná téma Michaela Subyho „Kayleigh’s Funeral“, ktorú nahral pražský symfonický orchester. Tie sláčiky v človeku jednoducho musia vyvolať emócie. 5*

Tak takéto filmy mám rád ! Mrazivé vykreslenie diabla podané Al Pacinom ma dostalo. Keanu podal slabší štandard, no Charlize Theron podľa mňa podala v tejto dráme (s výnimkou oskarového monštra) hádam najlepší výkon. Dusná atmosféra, až do konca sa stupňujúce napätie a zopár fakt efektných scén. Howardova hudba, úchvatné rámovanie. Dobrých 85 %

Babel, alebo Amores perros II. III, či až IV ?, ma v prvom rade nenadchol. Zdá sa mi, ako by Iñárritovi dochádzali nápady. Bol to síce pekný pokus strčiť do "pulpfictionovskej" formičky opäť nový príbeh, ale to tu už predsa bolo. A dokonca nie raz. Nič na tom nezmení ani solídna hudba, hviezdne obsadenie a dobrá kamera. Z jednotlivých podmienok by sa asi takisto dalo vyžmýkať viac.

Monsieur Verdoux je film, ktorý predbehol svoju dobu. Nie vizuálnou stránkou, ale svojou nosnou myšlienkou, ktorá bola divákom predostretá zaujímavou formou. Touto vynikajúcou filmovou adaptáciou námetu Orsona Wellesa, ktorý odkiaľsi vyhrabal skutočný príbeh o francúzskom „modrofúzovi“ Landreauvovi, sa ale Chaplin ako režisér a zároveň hlavný predstaviteľ pohráva s ohňom. Odhadzuje masku tuláka a predstavuje sa v úplne novom svetle ako pán Verdoux, dômyselný, nekompromisný, no zrejme najsympatickejší vrah na svete. Už to nie je typický Chaplin s neposlušnými kučeravými vlasmi, ohybnou bambusovou paličkou a čiernym klobúkom. Je to úplne nový človek, ktorý núti spoločnosť k sebareflexii a to veľmi inteligentným spôsobom. Komickosť scény pri člnkovaní, vykreslenie charakteru v okamihu, kde pomáha mladému dievčaťu a cit pre detaily (šálky pri raňajkách...). Je tu ale oveľa viac vecí, pre ktoré si pozrieť tento film stojí za to. Sú dva druhy filozofie – jeden čerpá zo životných skúseností mysliacich ľudí a druhý z myšlienok ľudí bez životných skúseností. Chaplin je v tomto ohľade akýmsi „hybridom“ – už ako ostrieľaný kozák prichádza s novými vecami. Je zaujímavé, že s Wellesom ho okrem tohto filmu spája i osud. Obaja sa neskôr uchýlili do exilu v Európe.

Typická ukážka Chaplinovho génia, názorný príklad toho, že takmer deväťdesiat rokov stará groteska nemusí diváka iba zabaviť, ale že môže mať aj po tých rokoch silnú výpovednú hodnotu. Autor a zároveň hlavný predstaviteľ Kidom určite dozrel, spolu s neskoršími filmami Diktátor a Svetlá rámp rátam toto dielko za Chaplinove umelecké vrcholy a Cooganovo stvárnenie malého Kida za jeden z najlepších detských hereckých výkonov vôbec.

To bol nárez ! Miestami drsný, miestami inteligentný a jemný humor nemá počas celého priebehu výraznejšie odmlky a to je v spojení s geniálnym námetom jasné terno pre komerčný úspech. Vaughna aj Wilsona vidíme vo svojom živle, krehká Rachel McAdams, drzá Isla Fisher, charizmatickí Walken so Seymourovou, geniálne obsadenie. Teda až na Willa Ferrella, jeho rola ale nemala veľmi čo ponúknuť, a možno preto mi pripadal jeho výkon mierne silený. Budem tu asi opakovať viacerých, ale takáto príjemná a inteligentná komédia sa už žiaľ dnes tak často nevidí.