Triple H

Nie márny prírastok do post-apo žánru, a to aj vďaka pointe, ktorá je pre podobný žáner pomerne originálna, a o čo menej je tradične efektná, o to viac je logická. Dobre zvládnutá atmosféra, ktorá drží celý film a šikovné kamerové a režijné hrátky na správnych miestach...a veľmi slušní herci. Netflix originál žánrovka, ktorá sa podarila a myslím, že je ako na objednávku robená na zamyslenie Ameriky (a možno nielen nej) nad svojím aktuálnym statusom quo.

Podobne ako Scorsese, ďalší režisérsky velikán, ktorý už má 8 krížikov na chrbte a ktorý na jeseň svojej tvorby dostáva od veľkorysých streamov voľnú ruku na to, aby svoje vízie realizoval nekompromisne a podľa svojich predstáv. Na poli filmárčiny nevidíme nič čo sme od Scotta ešte nevideli a je citeľne poznať jeho rukopis z Gladiátora a Kráľovstva nebeského, ale našťastie to tentokrát drží pokope viac ako nie úplne zvládnutý Exodus. Je vidno, že sa strihalo, redukovali vedľajšie postavy, ale na mňa to nepôsobilo ako nesúdržná mozaika, možno len miestami potrebovala niektoré medzery lepšie vyplniť a byť viac podrobná čo sa týka Napoleonových motivácií. Čo je veľmi dobrý výsledok, ktorý vzbudzuje menšiu nádej, že ten dosť nejasne pôsobiaci Gladiátor 2 môže nakoniec vyjsť? Páčila sa mi výprava, bojové scény sú epické, páčila sa mi hudba a ten ľahko rýpavý, humorný tón, ktorým si Ridley možno trochu ako grumpy old man rýpol do Francúzov, ale aspoň filmu dal niečo svoje. Phoenix je na vysokej úrovni a je presný ako hodinky (čo je uňho už štandard, ale treba to vyzdvihnúť) a Vanessa Kirby je ale tá, ktorá tu našla asi svoju najlepšiu úlohu a patrične ju aj odohrala, obzvlášť keďže veľa vecí prežíva jej postava len vnútorne, tzn. čítame jej všetko z očí a často strnulej tváre, ale deje sa tam pod povrchom veľa a typovo vybral Ridley na túto postavu podľa mňa veľmi dobre.  Pozrel by som si aj dlhšiu verziu, ale neviem kedy sa mi bude chcieť pri tom sedieť 270 min., lebo Napoleon ako postava človeku k srdcu úplne neprirastie (hoci zaujímavá je) - minimálne posledná tretina a exil na Elbe by podľa mňa zniesol aj niečo viac ako film ukazuje, ale tu už by sa Ridley vlastne stával ideou a vyznením veľmi podobný tomu čo pomerne jasne komunikoval Scorsese v Irishmanovi a Killers of the flower moon. Tzn. zaoberal by sa akýmsi podumaním nad jeseňou života a nad tým aký to malo celé význam a je cítiť, že ako Scorsese, a už čiastočne aj Spielberg (Fabelmanovci), aj Scotta to k niečomu podobnému asi aj trochu ťahá, hoci našiel spôsob ako to odkomunikovať kus inak. Vlastne sa mi to celé prekvapivo páčilo a ak bude u Akadémie vôľa Scottovi konečne dať jeho Oscara, síce sa nejedná o jeho najlepší výkon a na body by som Killers of the flower moon pasoval ako lepší/dotiahnutejší film, ale ak sa k niečomu vrátim častejšie aj do budúcna, bude to asi Napoleon a no Ridley má predsa len 85 a teda buď mu cenu dajú teraz, alebo sa bude musieť čakať na vabank vo forme Gladiátora 2. Na filme, podobne ako na Killers of the flower moon je cítiť, že jedna dlho trvajúca éra Hollywoodu sa určitým spôsobom pomaly uzatvára.

S menšími dejovými obmenami to mohlo fungovať lepšie. Začať sme mohli zobudením Aurory, ktorá by až v druhej polovici zistila, že ju zobudil Jim. A voilá - zrazu aj romantika funguje lepšie, aj film získa twist (asi predvídateľný ale predsa...), aj viac tajomna. Je spoznať aj, že sa cielilo na young adult publikum a Jim mal byť pôvodne mladší a možno aj Aurora... čím Chris Pratt a Jennifer Lawrence trochu rušia, lebo človek očakáva že sa z toho vylúpne niečo ambicióznejšie ako v zásade čistá young adult romantika vo vesmíre. Inak technicky  kvalitne spravené (dizajn, efekty, kostýmy), dobre ohudbené a celkovo zábavné.

Marvel ide ďalej dole vodou, a týmto filmom sme sa priblížili úrovni ako keď v jednej z posledných sezón Hercula prišiel v kreatívnej núdzi a únave diel, ktorý sa odohrával v prítomnosti na stretnutí kreatívneho tímu a scenáristov seriálu (v civilnom oblečení), Kevin Sorbo hral Kevina Sorba a pod. Skrátka najprv je intro, potom príde rozvetvenie a rast, potom vyvrcholenie, potom snaha o ďalšiu nadstavbu ktorú koncept už neunesie, potom rutina alebo fraška (prípadne krach) a nakoniec je príklon ku koreňom a nostalgia. Týmto smerom sa od Endgame nevyhnutne uberá aj celé MCU a podľa toho čo vidíme tu sa dá čakať, že Marvel začne plánovať ako Downeyho a Evansa zapojiť do Kang Dynasty a Secret Wars už teraz, možno si ešte všetci počkajú ako dopadne Brave New World, ale nevyhneme sa tomu. Technicky je stále zachovaná vysoká úroveň - rozpočet 200-300 mil. sa nezaprie, a je to naozaj natoľko rýchla jednohubka, že nestihne uraziť ani nadchnúť a primerane tomu pobaví, ale už sa tie prachy začínajú naozaj aj vyhadzovať von oknom. Pobavil som sa asi viac ako napr. pri Wakanda Forever, lebo je film zoštíhlený na minimum, ale je vidno, že niektoré veci sa už robia rutinne až lajdácky (strih napríklad), je vidno, že štúdio neverí veľmi Brie Larson a neverí si ani ona sama - preto dostávame The Marvels a nie Captain Marvel 2. Jej casting je akýsi sek medzi starou a novou gardou, resp. ona možno mala byť jeden z hlavných lídrov novej gardy spolu s Bosemanom, ale Boseman bohužiaľ už nie je medzi nami, a asi to budú musieť holt potiahnuť tí čo do MCU nastúpili do roku 2017 a asi bude potrebný návrat tých čo spomínam vyššie, aby Kang Dynasty a Secret Wars uspokojili ako majú.

Prekvapivo stále držiace vysoký štandard série, kedy sa  nevyhnutné opakovanie toho istého osviežilo v prvej polovici menej sentimentom a až sebaparodicky smiešnou sebazhadzovačnou figúrkou (možno aj pre pobavenie dospelých a kreatívneho tímu, lebo v tomto štádiu si to mohol Pixar dovoliť) - Vidlíkom. Vidlík pobavil, a potom sa zase objavila dávka emócií, nostalgie a uvedomenie, že séria je s každým dielom trochu aj smutnejšia, staršia a dojemnejšia. Hoci ona taká vždy bola a vždy bola do veľkej miery o sklamaní, strate ilúzií alebo lúčení sa s niečím nevinnejším a naivnejším. Za chvíľu to bude už 30 rokov čo jednotka vtrhla na plátna kín, a urobila z noci na noc z Pixaru nového lídra animovaného filmu, zo Stevea Jobsa ešte bohatšieho človeka a položila základy frančíze, ktorá pre Pixar asi zostane navždy srdcom a alfou a omegou toho o čo sa štúdio usilovalo a čo dokázalo. Lebo roku pána 1995 vlastne všetci čakali či ten progres vyjde a diváci naň prídu...a prišli vo veľkom a viac či menej Toy Story ukončilo éru klasicky animovaných celovečerných mainstream filmov a začalo éru, ktorá trvá dodnes hoci je to práve dnes kedy sa Pixar po X rokoch asi predsa len kreatívne už aj začína vyčerpávať.  Toto posledné pokračovanie je technicky už niekde úplne inde ako jednotka, ale stále má srdce na správnom mieste a na konci sa človek neubráni tomu byť aj dojatý. Možno by som hodnotil aj vyššie, lebo fakt že sa podarilo nadviazať na silnú trojku, ktorá príbeh veľmi zmysluplne  uzavrela, a tak že to nakoniec nepôsobí nasilu, ale opäť sa podarilo nájsť niečo čo hrdinov posunulo niekam ďalej a nepôsobí to o nič menej dojemne než záver trojky...klobúk dole.

Človek by mal miestami pocit akoby sa majster už pomaly lúčil. Svojím spôsobom. V závere sa tomuto pocitu vyhnúť nedá. Vecí, ktoré odkazujú na režisérovu tvorbu je dosť - jeho dvaja najdvornejší herci, v úvode si spomenieme na tracking shot z Goodfellas, v druhej polovici na naháňačky policajtov a zlodejov z tamtiež. Je tu dysfunkčný aj pragmatizmom motivovaný vzťah ako Ginger a Ace z Casina. Sú tu meditatívnejšie chvíľky ako z Kundun či Silence. Je tu trochu dekadencie ako z Vlka z Wall Street. Je tu aj trochu intríg ako z The Departed, hovoríme o krvavej americkej histórii ako Gangy New Yorku a je to dlhé, predlhé ako The Irishman (a ešte pomalšie). Do režisérových  začiatkov pred rok 1990 sa už veľmi nevraciame, iba ak tým, že pod. ako v Mean Streets či Taxi Driver či Raging Bull - tu vám žiadna postava nepríde cool, čo je pre režiséra, ktorý do určitej miery aspoň trochu racionalizoval, glorifikoval zločin a pokrivené charaktery už od Goodfellas, pomerne veľká zmena v závere jeho kariéry, plynule nadväzujúca na posledných 30 minút Irishmana a ide v tejto akejsi morálnej zodpovednosti ešte ďalej. Chýba trošku viac energie či dynamika, čo filmu mohlo pomôcť viac zabaviť, ale to je to - Scorsese ani nesympaticky pokrivený Di Caprio či falošný De Niro nás zabaviť nechcú, treba si ich tentokrát odsedieť a podobne ako v Irishmanovi, to najsilnejšie sa šetrí na záverečnú polhodinu. Okrem úvodu a pár vizuálne vychytaných scén, nie je cieľom ani ohúriť umeleckou exhibíciou, ale naopak neglorifikovať a reflektovať tú samozrejmosť s akou postavy páchajú vo filme jednu horšiu vec za druhou, a klesajú stále hlbšie do vlastnej diery tak, že sa časom viac-menej stáva ani nie nevyhnutné, že sa z nej už nevyhrabú, je to už aj jedno, lebo z toľkého svinstva sa vyhrabať ani nedá. Možno keby sa Scorsese formálne a celkovo do tej dekadencie a bahna ponoril ešte viac, bol by ešte pôsobivejší, ale snaží sa disciplinovane nestavať film na instantnej shock value - necháva diváka, aby si veci prebral sám. A je čo, lebo sa jedná o pomerne fascinujúcu a morálne už asi absolútne neobhájiteľnú historickú kuriozitu, kedy najprv biely muž otvorene agresívne vraždil a zabral, potom s ospravedlnením niečo vrátil a priniesol cesty, autá, ohnivú vodu a lieky (tu príznačne tráviace proti vôli pod zámienkou pomoci), a keď zistil že to niečo má neočakávane vysokú cenu, tak už na úplného svinského hulváta pravidlá prevrátil celé naruby znova, a potajme vraždil a ľstivo zobral znova. Je možno škoda že sa viac nezaoberáme širším spoločenským či právnym kontextom, lebo práve účelové obracanie pravidiel naruby až takýmto spôsobom je niečo, čo robí príbeh zaujímavý. Scorsese sa ale zameriava skôr na morálny úpadok a akési zdanie jeho normálnosti. Film neladí dokopy úplne ako iné režisérove klasiky a ubrať minimálne 20 minút by určite neuškodilo (ešte viac ako v Irishmanovi). Ale na konci to je predsa len o niečom a záver pôsobí aj ako režisérova emocionálna úľava, akýsi balvan, ktorý zo seba po troch hodinách disciplinovanej depresie, alebo dekádach rýpania sa v tom horšom, potreboval zhodiť. Fakt, že má 80 rokov a stále tvorí na takejto úrovni - klobúk dole. Neviem či to je naozaj objektívne 5, ale 80-ka...ktovie koľkokrát ešte od neho niečo uvidíme.

Duchovný príbuzný a kríženec The Social Network a The Big Short. Len tentokrát to nie je autistickejší chlapec z vyšších vrstiev ako oklame iných chlapcov z ešte vyšších vrstiev, tentokrát to nie sú vychcaní hedge fondári, ktorí narazili náhodou na krach storočia...Nie tentokrát to je hrdina z ľudu, Robin Hood (príznačne ako sa volala aj appka), a prípad kedy obyčajní ľudia zbojnícky vydrbali so systémom a vo v zásade bezprecedentnom súboji my vs oni a bez debaty podporení post-COVIDovým/COVID-ovým chaosom obrátili očakávaný krach proti tým čo naň stavili. Všetci sa radujú, ľud porazil zlých bankárov. Alebo? Alebo len klasický pump&dump podvod, ktorý príkladne vo Vlkovi z Wall Street platil za jasné zlo, ale tu? Práve vďaka dnešnému systémovému a inému chaosu je prezlečený do iného kabátca a akosi tolerovanejší, lebo bol asi naozaj robený spočiatku ani nie tak úplne chladno vykalkulovane a so zlým úmyslom, ale Gillovi (ktorý asi reálne balansoval na pomedzí insider tradingu) to skrátka vyšlo a podarilo sa mu celkom prirodzene zburcovať ďalších ľudí. Ale to čo začalo ako odbojárska, trošku recesistická zábava predsa len nakoniec prerástlo už na hranicu protizákonnosti (alebo za túto hranicu) a Gill to stopro vie - lebo zase X-Box a PS5 tie diskové mechaniky stále majú a mnohí hráči stále radi nakupujú fyzické kópie, ale prechod na digitál je nevyhnutný a možno sme už v poslednej alebo predposlednej generácii konzol, ktorá sa B-R mechanikami obťažuje. Čo by nevyhnutne malo znamenať aj pokles tržieb a životaschopností práve subjektov ako GameStop. Čiže krach nebol, ale možno sa len odďaľuje, ono aj Blockbuster kedysi bol na každom rohu USA, ale časom sa vytratil. Holt žijeme v dobe kedy sa občas hranica medzi zakázaným a dovoleným určitým spôsobom stiera, vidno to aj v iných kontextoch a situáciách (nomináca Andrei Riseborough za To Leslie na Oscara, Verstappenovo finálne kolečko) - monžno aj preto, lebo si ľudia po COVID-e (nie všetci, ale viacerí) dávajú menej pozor, viac jednajú len na základe "impulzu" a toho čo "pocitovo dáva zmysel" a nie každý detail sa domyslí. A vlastne kto vie kde, ten nech berie, lebo o pár rokov takéto príležitosti už nebudú a o  tých pár rokov neskôr sa ukáže, čo si história zapamätá. Z kauzy GameStop bude v histórii zrejme len to čo to je - tzn. vec balansujúca na hrane protizákonnosti, na ktorej pár ľudí zbohatlo (uvidíme dokedy Gill bude čakať na predaj akcií) a na ktorej ale veľa ľudí ako obvykle prišlo o to čo mali (to, že možno viac ako 90% rýchlo nakvasených investorov zburcovaných cez reddit prišlo o peniaze sa až tak často neskloňuje). Film sa mi páčil, hoci herecky a inak je to predsa len odľahčenejší príbuzný dvoch klasík čo spomínam vyššie, ale stále kvalitne odohraný, ohudbený a odsýpajúci. Je spoznať, že filmovo už sledujeme len určitý derivát, ale spravený zábavne, dobre a s chuťou.

Mix Chappie, Elysium, Rogue One, A. I. a The Golden Child/Logan (vzťah hlavného hrdinu + dieťaťa). Podobne ako Rogue one a Godzilla, Edwards má zaujímavý nápad a koncept, má jemu vlastný štýl (určitá odmeranosť, nezúčastnenosť, alebo "indy" feeling), ale úplne mu to do seba nezapadne a možno podobne ako Godzilla a Rogue one film na mňa zapôsobí lepšie až na opakované pozretie. Washington a ostatní herci dobrí, efekty, hudba detto. V závere sa žmýkajú emócie pomerne silno a na mňa to aj fungovalo, ale trochu sa to bije práve s Edwardsovým odmeranejším štýlom. Každopádne nie sklamanie, keďže som nečakal revolúciu (hoci prvé reakcie sľubovali pomaly niečo také), ale čakal som že ako celok film bude o niečo kreatívnejší a silnejší. Ak bol rozopočet naozaj len 80 mil. dolárov (čo sa mi nechce úplne veriť), tak Edwards minimálne ukázal, že dokáže dodať veľa muziky za rozumné peniaze.

To, že si Elizabeth Holmes povedala "fake it until you make it" nie je veľmi neobvyklé. Fakt že nepochopila, že za týmto krédom musia byť aj reálne schopnosti je prinajlepšom dosť mimo. Fascinujúce je, že človek s jedným ročníkom medicíny a nulovými reálnymi skúsenosťami, opierajúc sa viac-menej len o odpozerané mediálne obrazy, gestá, frázy, mimiku a pod., si naozaj myslel, že to stačí aby to takpovediac "dal na Jobsa" a vymyslel "geniálny" progresívny technologický vynález, ktorý potom zostava technikov a inžinierov v pote vlastnej krvi nejako dá dokopy. Ešte, a nepomerne viac, fascinujúce je, že jej mimikry zožralo toľko šikovných a vplyvných ľudí, alebo ľudí všeobecne. Čo je zrejme aj nejaká tá reflexia kultúry, ktorá sa v elitárskej a separovanej akejsi už zdekadentnievajúcej skupinke vplyvných rodín a spoločností v Silicon Valley vytvorila - tzn. že všetci verili, že niekde za humnami čaká ďalší Steve Jobs, ďalší geniálny vizionár s novou technologickou hračkou, na ktorej zbohatnú rozprávkovo rýchlo - a dievča z bohatej rodiny pôsobiacej v medicíne, čo sa dostala na štipko aj na Stamford do tejto predstavy papierovo ideálne zapadalo. A tento korporátmi a médiami a večierkami tlačený bulšit bol v tom prostredí už natoľko udomácnený, že sa naozaj reálne stalo, že dievčaťa, ktoré predávalo len hrubý koncept novej geniálnej mašinky sa len minimum investorov a zamestnancov či partnerov spýtalo "hej, a ako to vlastne funguje?". Lebo väčšine stačilo vidieť, že má čierny rolák, predáva niečo geniálne ako Apple, chodí na Stamford, a rodičia sú ten a ten.  Ťažko povedať ako klasifikovať jej úmysel, lebo verím, že ona si naozaj myslela že ako Jobsovi do seba zapadol ten iPhone, jej zapadne eventuálne jej miniatúrne domáce laboratórium. Tzn. toto je podvod uskutočnený asi nie s úmyslom druhých ľudí vedome oklamať a okradnúť, ale skôr akási infantilne detinská a prostredím a rodinou vykultivovaná pokrivená predstava o tom, že na naplnenie megalomanských ambícií naozaj malo stačiť len napodobňovanie gest a pohybov, ktoré robí Steve Jobs. Fascinujúce naozaj koľkých to oklamalo, aká veľká bublina sa okolo toho vytvorila, a fascinujúce koľko varovných signálov ignorovali hlavne tí čo Elizabeth Holmes boli nablízku a že sa svojím frázovaním a divadlom prešmykla až do Forbesu, na prestížne diskusné fóra a pod. Holt niekde to krachnúť muselo, a bude inak zaujímavé či nás nejaký podobný bubble burst nebude eventuálne čakať aj pri niekom ako Musk (za čo ruku do ohňa nedám, ale no...ktovie).

Nad očakávania dobré a radosť mi robí, že Blomkamp je konečne naspäť vo forme. Po District 9 je toto  jeho režijne najlepšie zvládnutý film, sústredený, akčné scény šlapú výborne, herci sú solídni, príbeh je klasický ale funguje (a pomáha že je podľa skutočnej udalosti), hudba vybraná dobre a nájde sa pár zaujímavých vizuálnych vychytávok a nápadov. Vizuál celkovo sa mi páčil - neviem či sa jedná o digitál, ale nejedná sa o klasický hollywoodsky look, trailery kvôli tomu vyzerali akosi nemastno neslano, ale na plátne to funguje. Po Top Gun: Maverick ďalší film, ktorý sníma stroje/techniku 4K ultra HD realisticky/čisto a je to trend, ktorý kľudne môže pokračovať. Ak podobne alebo ešte lepšie natočí Kosinski aktuálne natáčaný F1 film s Pittom (a asi natočí), to si ako diváci pošmákneme a Gran Turismo môže poslúžiť ako dobrý predkrm. Podobne ako iné Blomkampove filmy, čo-to sa dalo aj trošku zlepšiť - niečo ubrať, niečo pridať, niekde dotiahnuť, ale celkovo on ako režisér obstál na výbornú. Určite sa dalo ubrať cca 15-minút, lepšie previazať rodinná línia so zvyškom a dalo sa to celé zrýchliť - takto sme na akomsi medzistupni medzi blbinou ako ľubovoľné F&F (od ktorých je GT určite filmovo vyzretejšie a na vyššej úrovni) a medzi tými ojedinelými klasikami žánru ako Rush či Ford v. Ferrari.  Dá sa povedať, že sa jedná o comeback, ktorým konečne ukázal, že talent v ňom stále je a bez ohľadu na tržby si týmto asi zaslúžil ponuku aj na ďalší veľký/poriadny film. To ma teší na tomto celom asi najviac, lebo mi vždy prišlo ako škoda, že niekto kto ukázal toľko kreativity pri District 9 či Elysium už nikdy nezahviezdi. ***1/2