Triple H

Story, ktorú môžeme aplikovať na celú našu societu dnes, včera aj zajtra. Na čele globálnej opičiarne sú jedinci čo idú dravo, cez mŕtvoly a ukájanie vlastného ega hrá prim pred zodpovednosťou a empatiou. Ray Kroc sa tak stal kráľom, zatiaľ čo tí, ktorí s geniálnou myšlienkou dokázali prísť skončili pre svoj idealizmus a dobromyseľnosť použití a odkopnutí. Zázrak, že pri sile značky takýto film vôbec uzrel svetlo sveta. Samozrejme, akákoľvek negativita sa týka len Kroca a nie samotných reštaurácií. Spustenie a beh prevádzok má punc reportáže československého filmového týždenníku o chrabrých pracovníkoch v oceliarni, ktorí splnili päťročnicový plán na 100% už v druhom polroku. A mekáč vypáli ako úžasná šmakovička, ktorá si potrpí na kvalitu, keďže ako nám povie nápis na konci filmu - po rokoch sa s pokorou vrátila do milkshakeov zmrzlinka. No nejedno srdce spotrebiteľa zaplesá a hneď sa bude spokojnejšie dole gágorom tlačiť ten lahodný a nutričnými hodnotami do prasknutia prepchatý maestro-classic-big tasty mac. Udržateľnosť pôvodných štandardov je pri dnešnej globálnej rozšírenosti značky asi už len dávno zašlapanou romantikou, ale prachy sa točia, hambáč si dám občas aj ja, takže kokoti sú asi bratia McDonaldovci, ktorí nemali toho správneho "obchodného ducha" a pre ktorých expanzia za každú cenu nebola na prvom mieste. A ktorí sa bohužiaľ nechali od Kroca ojebať na hulváta ako malí chlapci. Keaton výborný, od Birdmana válí. A Lauru Dern budeme tipujem vídať v nadchádzajúcich rokoch viac, vekom získala niečo do seba.

Jeden zo štyroch pilierov gangsterského žánru, spolu s Krstným otcom, Mafiánmi a Pulp Fiction. V rebríčkoch "naj" asi najmenej skloňovaný a najrozporuplnejší. Film stojí a padá na životných, alebo skoro-životných výkonoch troch ľudí - Briana De Palmu, Al Pacina a Olivera Stonea. De Palma vždy kládol dôraz na vizuálnu stránku a netají sa svojou náklonnosťou k obrazu ako hlavnému umeleckému prvku kinematografie. V tomto prípade sa nesnaží o koncepčnú nadčasovosť či umiernenosť a formálne je stopercentne ponorený vo farebných, disco 80-tych rokoch. Pastelové západy slnka, rozopnuté košele, palmy, pláže, bazény, nočné kluby, dnes archaicky znejúci elektronický a popový soundtrack - čistý predskokan gýčového Miami Vice. Ale nevnímam to ako negatívum - film je svoj a v rámci štýlotvornosti nad konkurenciou vlastne dosť trčí. Scarface je ako banán či piksla od Warhola - pop-štýl, ktorý je dodnes inšpiráciou pre X druhov rôzneho merchandiseu. Scenár vykoksovaného Olivera Stonea je jeden z jeho najlepších kusov. Podgurážený svojimi zážitkami z Vietnamu sa nebál rýpnuť do Ameriky, amerického snu, snobizmu, násilia a všetkého možného čo mu prišlo na um. Príbeh je rozmáchlý, hutný, vulgárny, násilný, tvrdý a zároveň inteligentný. No a posledný páchateľ je Al Pacino, ktorý podal (diskutabilne) asi svoj životný výkon. Tony Montana je nadživotná figúra s veľmi špecifickou dikciou, chôdzou, gestikuláciou a vystupovaním a bez Pacina by nemohla existovať. Ďalšou pridanou hodnotou je to akým spôsobom sa Scarface vmiesil do popkultúry a všeobecného povedomia. Adoptovanie až adorácia filmu americkými rappermi by vydala na samostatnú analýzu, zľudovené hlášky, štýl, plagáty - Scarface je dielo, ktoré po uvedení začalo žiť svojím vlastným životom a žije ním dodnes. Čo sa mi zároveň páči je, že na rozdiel od Krstného otca, Goodfellas a do istej miery aj Pulp Fiction, De Palma a spol. sa nebáli ukázať svet zločinu vo výrazne negatívnom svetle. Žiadni rozumní patriarchovia, rodinné hodnoty, pouličná spravodlivosť či priateľské klábosenie o filmoch a hamburgeroch. Naopak, máme tu svet, kde sa po vraždu či zradu nejde ani za roh, nieto ešte ďaleko. Montana je egocentrická, arogantná, nekompromisná sviňa s minimom pozitívnych vlastností. Je to skôr karikatúra toho kam až ničím nefiltrovaná honba za vlastným materiálnym či iným prospechom môže dospieť - rýchly, agresívny vzostup a ešte rýchlejší pád. A v trošku nepríjemnejšej rovine je Montana aj príslovečným zrkadlom snobom, elite, slniečkárom, ktorí ignorujú kontext, v ktorom podobní jedinci v našej spoločnosti existujú. A základy, na ktorých stojíme. A že síce si možno na nich ukazujeme prstom, ale že možno našu spoločnosť vytvárajú a ťahajú, alebo vytvárali a ťahali, viac ako by sme si chceli priznať. Scarface je skrátka kvalitka, ktorá pobaví formou, hláškami, násilím, príbehom a je sa nad čím aj zamyslieť. Klasika.

Hipsterská rozprávka, ktorá je šitá na telo všetkým etno-jedincom, ktorí popíjajú v kaviarňach tekvicové frapé, nábožensky vyznávajú lásku, prírodu a slnce, a pritom majú vo vrecku smart-phone, doma LED televízor, vysokorýchlostný internet, hi-fi aparatúru, napozeraných XY filmov/seriálov a módou tiež nepohrdnú. Skrátka jedincov čo sú buď mladí, hľadajú sa, sú namyslení pokrytci, alebo sa snažia o akýsi balans. Aby ich evidentne kvas konzumu a modernej uponáhľanej, skazenej doby celých nepohltil. Chcel by som vidieť či by ľuďom nakloneným filozofii hlavnej postavy prišlo štýlové ak by ich vlastný foter dal výpoveď, zbalil rodinné saky paky do prívesu, zaparkoval ho na Železnej studničke a tam za zvukov gitary 10-15 rokov svojpomocne pripravoval dietky na život. Aké romantické! Sociálne interakcie s rovesníkmi, názory iných ľudí, hygienu, medicínu, vyškolenie na život v systéme, ktorému sa uniknúť nedá a pod. zober čert. Veď predsa to sú všetko tí skazení! Do poslednej polhodinky sa film snaží celkom rozumne prezentovať argumenty oboch strán - tzn. tej, ktorá spochybňuje väčšinovú spoločnosť a tej, ktorá naopak podtrháva jej dôležitosť a nevyhnutnosť. Posledná scéna u dedka Langellu sľubovala zaujímavé vyústenie, ale kdepak milá slečno, takhle by to nešlo. Takže sa celá svorka evidentne nadosmrti poznačených detí vyhotuje s otcom kopať za svitu luny hroby a páliť mŕtvoly na pobreží, popri čom si všetci spolu pekne zatancujú ako indiáni i zanôtia veselé piesne. Ten reality check teda dlho nevydrží. Úplný záver je tak 65% víťazstvo bio, raw, paleo, hippie, životného štýlu oproti 35% väčšinovej spoločnosti. Fajn, že Ross sa snažil o balans, IMHO mohol viac pritvrdiť v kritickom pohľade na slniečkový lifestyle. Všehovšudy pozerateľné, pobavilo a Mortensen veľmi dobrý.

Ukážkový príklad toho aký dôležitý je režisér. Dark Places je celkom zaujímavý príbeh, ale spracovanie je nemastné-neslané. Žiadna atmosféra, žiadne nápady, rytmus, technické spracovanie na úrovni televízneho filmu. Veľká škoda, obzvlášť vzhľadom na obsadenie.

Nevládal som to dopozerať. Moje oči a uši sú rokmi privyknuté na inú prezentáciu vojny - viac krvavú, viac špinavú, viac pokrčenú. Patton je zrejme jeden z posledných výpravných eposov starého Hollywoodu, pokým tento definitívne nezatrepal kopytami a nenahradila ho progresívna nová vlna. Nepochybujem, že na dobu svojho vzniku musela výprava posadiť divákov na prdel, dnes to všetko pôsobí prinajlepšom inscenovane, v horšom prípade smiešne. Všetky tie nažehlené, čistunké uniformy a papierom šuštiace dialógy - ja som to naozaj nedokázal brať vážne a 170 minút je pridlho na dopĺňanie si povinného čítania. Ideologicky film síce Pattona neglorifikuje na úplného svätca, ale kult osobnosti mu buduje tak až je človek otrávený. Generál je proste kolekcia motivačných, nacionalistických a chlapáckych hlášok a ktokoľvek si mu dovolí oponovať vypáli poväčšinou ako neschopný manták a slaboch. Náborový charakter rovnako viac než evidentný - US army is the best a pre obyčajného muža evidentne nie je väčšej pocty než skočiť do maskáčov a nechať si v nejakej smradľavej diere odstreliť hlavu. Voči agresii sa treba brániť, v poriadku, ale zase nazerajme na vec trošku komplexnejšie. Iné krajiny a ich zástupcovia hrajú v príbehu aj v budovanom imidži druhé husle, sú to přizdisráči USA. Patton je skrátka po technickej, obsahovej aj ideologickej stránke prežitok, ktorý mne príde skôr ako historická kuriozita než zaujímavý film. Anachronizmus celej veci však neznamená, že by podobne kŕčovito patriotický štýl nefrčal v modernejšom kabáte aj dnes. Nie je to tak dávno, čo americkými kinami s veľkým úspechom presvišťal Eastwoodov Americký Sniper, ktorý bol v budovaní kultu osobnosti napriek modernejším technikám asi rovnako nafúkaný, dosebazahľadený a ignorantský ako Patton.

Odkedy Neesonov agent Daddy v kinách vydojil cez 200 mega a pomastil pánovi hercovi kapsu ešte lepšie než pred rokmi strýko Lucas, skúša vyseknúť Caseyho Rybacka s rodinnými hodnotami kdejaký odkundes, ktorý visel puberťákom po stenách v 90. rokoch. Žán Klód, Gibson, Brosnan, Penn, Reeves a iní. A keďže country koncerty v poloprázdnych východoeurópskych amfiteátroch zrejme nesypú toľko ako by človek neobťažujúci sa sebareflexiou čakal, jal sa touto cestou aj Costner. Nič proti, charizmu stále nejakú má, vlasy na hlave mu ešte tiež ostali (alebo si ich dal spraviť). Proč ne? Ale chcelo to trošku viac akcie a švihu na úkor "psychológie", čo sa evidentne niekde v prípravnej fáze niekomu z kompetentných nepodarilo pretlačiť. Alebo Kevin vo svojom klasickom záchvate ega fušoval režisérovi/scenáristovi do remesla a snažil sa tú béčkovinu opepriť svojimi oscarovými schopnosťami. Škoda, hoci výsledok nie je nepozerateľný. Každopádne ako som tak sledoval Amber Heard, docela chápem, že z nej Deppovi ruplo v bedni. Človek sa ani nečuduje, že jeho poblúznená hlava chcela veriť, že mladučkým, dlhonohým ultra sexi Texasankám vlhne rozkrok pri myšlienke na rôsolovitého, 50-ročného unaveného, introvertného umelca, ktorý aj smeti chodí vynášať v apartnom klobúku a s desiatimi ozdobami na tele.

Príjemny film, ľudský, celkom rozumne napísaný, v závere klasicky naivný a idealistický. Páčil sa mi. Trošku iná vec je, že na financovaní tejto anti-korporátnej, anti-frakovacej agitky sa podieľala spoločnosť so sídlom v Abú Dhabí. Možno je to len náhoda, možno nie, každopádne zaujímavý fakt.

Nedotiahnuté. Neviem o čo Hessovi išlo. Ak chcel crazy komédiu, mal film tak štýlovo poňať a rovnako mali aj herci viac tlačiť na pílu. Ak chcel subtilnejší, sofistikovanejší humor, chcelo to prepracovanejší scenár. Pár dobrých okamihov, ale toť vsjo. Trestuhodne nevyužité obsadenie a Rockwell vyslovene sklamal. Viac znudený už ani nemohol byť.

Na takovouhle srandu už jsem asi trochu starej. McMarvel pokračuje a vysekol ďalší kus zo svojej pásovej výroby. Nemastný-neslaný origin, ktorý je po takmer 10-tich rokoch uväznený v tom istom štýle ako prvý Iron Man či Thor. Pestré farbičky, strašne uvedomelý nadhľad, silené pubertálne vtípky, najprv arogantný a následne pokorný hrdina, sličná rozumná partnerka, záchrana planéty pred nadprirodzeným ultrazlom. Koncept to nie je zlý, ale je natoľko omletý, že nudí a irituje. Nebudem predsa chváliť Policajnú akadémiu 7 len preto, lebo v nej starý kapitán robí v inom prostredí rovnaké blbiny ako v jednotke. Varenie z vody je varenie z vody, nech je v akomkoľvek hrnci. A celé to krúženie rukami vo vzduchu, ohnivé geometrické tvary, kolotočárske inceptionovanie - proste vypatlanina, ktorá možno pobaví mládež (nič proti), ale mne to prišlo retardované za hranicou znesiteľnosti. Jedna vec je suspension of disbelief, druhá je ak niekto odo mňa chce, aby som sa namotal na prázdne, infantilné ezoterično ako od cigánskej veštkyne. A keď to skombinujeme s vyžmýkanosťou a uzívanosťou celej marvelovskej receptúry, výsledkom je hlúpa a otravná nuda. Napriek tomu, že sa zarábajú neuveriteľné peniaze, kreatívne sme na bode mrazu. S tým nič nezmohol ani Cumberbatch, nech už sa snažil akokoľvek.

Šialená sprostosť na hrane céčka, podaná v luxusnom áčkovom kabáte. Story o autistovi, ktorý robí hitmana pre mafiu, perie peniaze, hádže psie oči na Annu Kendrick, má rád drahé obrazy, ovláda kung fu či kieho Krista, za noc preklepne stokrabicové účtovníctvo veľkej firmy, ukľudňuje sa metalom a šúchaním palice o nohu, utiekol z väzenia skokom z tretieho poschodia, necháva žiť protivníkov ak sú dobrí tatkovia, v garáži má rotačák a napriek jeho závratne vysokej inteligencii a pragmatizmu mu príde ako dobrý nápad prať si špinavo zarobené milióny cez 5 firiem s rovnakým sídlom napísaných na jeho meno. Toto vymyslieť a ešte prekladať scénkami, kde sa špiritizuje o firemných výsledovkách, nesediacich číslach v účtovníctve, prípadne riešia rodinné patálie či platonické vyznávanie lásky - wow. Akcia dobre natočená, odsýpa to a obsadenie plné kvalitných hercov na čele s Affleckom, ktorý jednu chvíľu vyzerá presne ako bezemočné poleno, ktorým má byť, aby druhú strúhal svoje klasické grimasy a úškrny. A ešte sa to celé berie stopercentne vážne. No proste famózna záležitosť. Bez ohľadu na to či si O'Connor robí srandu alebo nie, nábeh na kultovku jasný.