MacGyver

Väčšina subjektívnych hodnôt a postojov sa formuje v detstve. Napriek tomu rozdiel medzi dobrým a zlým, pravdou a klamstvom či priateľstvom a zradou vnímame v každej fáze bytia trochu inak a spolu s nimi sa meníme aj my... Niečo však zostáva:) Čo môže byť definitívnejšie ako filmoví hrdinovia našej mladosti?:) Ruku na srdce – mnohé z ich dávnych príbehov sa nám dnes už nezdajú také bezchybné ako v ére prvých videopožičovní, kedy sme do neskorého večera dúfali, že pani spoza pultu vstane a zavesí štítky z vrátených kaziet práve pod novú ale beznádejne vypožičanú Slyovu alebo Arnoldovu VHS-kovú hitovku... :) Pamätáte sa na pocit, keď sme TEN ŠTÍTOK víťazoslávne a pritom trochu neveriacky uchopili a utekali k pultíku s vedomím, že TÁ kazeta teraz bude na jeden deň naša?:) Krásna nostalgia... A aj keď nás všetkých toho času malých ,,rambov“ či ,,terminátorov“ dobehla dospelosť oveľa skôr, než boli staré pokrčené VHS-ky vystriedané lesklými DVD diskami, v tej správnej chvíli spomienky ožijú a pre našich hrdinov sme opäť pripravení urobiť všetko čo je v našich silách. A pritom je úplne jedno, či ide o X-tý neúspešný pokus o trafenie špajdličky s obrázkom Rockyho na strelnici socialistických kolotočov (samozrejme z ,,jemne“ vychýlenej vzduchovky:) alebo o let na slávnostnú predpremiéru Expendables 2 do parížskeho Le Grand Rex (štvrtok, 9. augusta 2012). ... Je ťažké zhodnotiť film zhliadnutý na premietaní, ktorého atmosféra bola podobná skôr vypätému športovému podujatiu. Z lístkov tzv. 2 kategórie sme mali k plátnu ďalej než v bežných komerčných sálach, pri všetkej úcte k histórii Le Grand Rex sa mi ani zvuk nezdal taký čistý a priestorový ako sme očakávali a koniec viacerých dialógov zanikol v hluku davu... Napriek tomu by som ten večer nevymenil za žiadne iné filmové predstavenie na svete, pretože Expendables 2 pricestovali uviesť Sly Stallone, Arnold, Jean-Claude, Dolph a Jason Statham:) Už v momente, keď vystupovali z postupne prichádzajúcich čiernych limuzín a ich pozdravy + podpisovanie všetkých možných memorabílií sa v priamom prenose premietalo na plátno pred očami v kine usadených divákov, sa všetci ,,dospelí“ zmenili na to, čím boli ako deti – na oddaných fanúšikov:) ... Film samotný je od úvodu akčnejší než ,,jednotka“ a napr. somálski piráti ako otváracia scéna EX1 je v porovnaní so záchrannou misiou (počas ktorej expendables nakrátko narazia na VIETE KOHO:) v Nepále len trápnou epizódkou. Musím sa priznať, že bulharské exteriéry mi zvlášť od cca 2. tretiny filmu trochu vadili a akýsi sivý nádych farieb pôsobil jemne televízne, ale možno to bolo len zmienenými podmienkami:) Spočiatku bol pre mňa rušivým aj podstatne komediálnejší a občas až parodický ráz niektorých scén: nemyslel som si, že legenda Chucka Norrisa môže byť ešte väčšia, ale po EX2 určite bude – zvlášť po krátkom rozhovore medzi Barneym (Sly) a Chuckom (Booker) o tom, čo nepríjemného sa Bookerovi nedávno prihodilo (nasledoval asi najväčší výbuch smiechu počas celého filmu...:) Tento nadhľad však postupne nie je ťažké prijať (napr. Lundgrenov Gunnar Jensen je určite najhorší ,,balič“ čínskych agentiek na svete + pokračuje aj ,,ear-joke“ o Randym Couturovi), najmä keď ho tvorcovia vo vhodných okamihoch zarazia. Jedným z nich – aj keď neplánovaným – je po júlovej smrti Slyovho syna intímnejšie ladená komunikácia medzi Barneym a Maggie o tom, prečo je pre Barneyho ľahšie o mŕtvom kamarátovi nehovoriť a napriek tomu sa na neho nedá nemyslieť – mal som pocit, že v tej chvíli bolo v kine najväčšie ticho ... Život má žiaľ hnusný zmysel pre iróniu ............ Čo dodať? Záverečný boj Sly v/s Van Damme je najmä zo začiatku priam zvieraco-zúrivým nájazdom Barneyho v 100%-nom štýle Rockyho a v rámci filmových intencií prebehne primerane realisticky. Trochu škodou je, že aj keď Statham v EX2 naozaj naozaj rulezzzzz (a pritom toto slovo vážne nemám rád...), tak jeho súboj ,,veď viete s kým“ mohol byť prepracovanejší, najmä keď ,,Vy viete kto“ dokáže v rámci bojových umení z celého obsadenia EX2 objektívne najviac... Chuck Norris (na plátne spolu len pár desiatok sekúnd, ale v o to pamätnejších situáciách:) ako najstarší člen hviezdneho tímu svoju otočku už neukáže (povzbudzovanie z úst parížskeho obecenstva s francúzskou výslovnosťou ,,Šuk Noris“ znelo pre našinca naozaj vtipne:), ale zato Jean-Claude predvedie svoj trademark hneď 2 krát:) ... Viac nenapíšem, aj tak už možno budem kameňovaný...:) ... Bolo fajn vidieť hrdinov rannej mladosti a vrátiť sa v čase mimo obvyklú konfliktnú pracovnú realitu... Dnes 4 hviezdy, v septembri zrejme aj tak ,,strelím“ za 5:)

Ach jaj... Pokojne ma upáľte, ale opäť veľké sklamanie... Prvým vyrušením bol hýbateľ celého diania: Tintin sa na trhu v úvode filmu beznádejne a bez akejkoľvek motivácie upne na model starej loďky (púhe zberateľstvo...???) a aj napriek veľkej ochote pre kúpu zo strany neznámeho pána loďku bráni ako rodinné striebro... Ak sa divák nestotožní s dôvodmi pre hrdinove konanie, tak neprijme ani príbeh, ktorý sa má takýmto ,,mcguffinom“ začať... ______________ Nie som sám, komu spracovanie Tintina pripadalo ako snaha Spielberga natočiť príbeh ,,indiana jonesovským“ spôsobom (snaha o ospravedlnenie za Indyho 4...?), no popritom sa okato kopíruje a podceňuje diváka rovnako, ako to robil Peter Jackson v King Kongovi (aj keď podľa doterajších recenzií to najmä v zahraničí Stevenovi tentokrát ,,žerú“, kam ten svet speje...???) Kapitán Haddock zničí priehradu rovnako ako Jones senior vlastné lietadlo v Poslednej krížovej výprave, naháňačka pár desiatok sekúnd predtým využíva tie isté nástroje ako ,,pralesové“ boje v Krištáľovej lebke, Williams vykráda sám seba v každej tretej scéne... Spielberg ako jeden z najinvenčnejších režisérov histórie neprináša nič originálne...!!! Aj toľkokrát ospevované vizuálne ,,prejazdy“ medzi scénami už dávno nie sú ničím výnimočným a keď v Tintinovi cca 8-my krát použije odraz diania od okuliarov kohokoľvek, od spätného zrkadla, od vodnej bubliny, od okna, od fľaše, tak to je naozaj naozaj otravné... Dej plynie nerovnomerne, viaceré scény sú samoúčelné alebo zbytočne naťahované a ten koniec do kelu...: často využívané náznakové a obvykle vtipné premostenia do ,,x-tého" pokračovania sú vítanou predzvesťou ďalších pútavých príbehov a ich hrdinov, ale je rozdiel uspokojiť diváka plnohodnotným rozuzlením a potom mu ponúknuť mrknutie na diel plánovaný napr. o 2 roky, a je iné skončiť scénou, ktorá mala smerovať k vrcholu rozprávania a namiesto toho dej necitlivo ,,seknúť“ záverečnými titulkami... Nie som umelecký kritik a z takéhoto uhla by som sa na filmy nikdy nechcel pozerať, ale ako filmový fanúšik som po Indym 4 dostal od Spielberga ďalšiu hnusnú ranu... Aj on je však len človek a nie je prvým ani posledným veľkým umelcom, ktorý už možno vnútorne zostarol a stratil svoju múzu. Ako spisovateľ, ktorý sa od určitého momentu nikdy nepriblíži k svojim najlepším dielam... Toto už nie je dobrodružstvo, ale paródia na dobrodružstvo, rovnako ako Indy 4. A v paródii sa o hrdinu nebojím a príbeh je mi ukradnutý... A teraz ma môžete pokojne upáliť...

Človek prijíma viac než 80% podnetov zrakom. Film samotný bol a vždy bude v prvom rade vizuálnym médiom, no Avatar nám obrazové vnemy predstavuje v dodnes nepoznanej podobe. Akoby bol Rembrandt súčasným umelcom a Cameron radí jeho najkrajšie obrazy jeden za druhým akousi nadčasovou technológiou. Tam, kde bol Beowulf mŕtvy, Jamesove postavy ŽIJÚ. Škoda neinvenčného príbehu a niektorých ťažšie akceptovateľných motivácií hlavných postáv, aj keď hlbšia náklonnosť či láska je zrejme na ktorejkoľvek planéte ťažko racionalizovateľná :) ________ Silnejší emocionálny či až fyzický zážitok z fiktívnych príbehov je bližšie než som čakal a naozaj by som nepovedal, že čosi takéto uvidím skôr než o 5 či 10 rokov. Na jednej strane sa veľmi teším na to, čo nás v budúcnosti vo svete zábavy čaká, na druhej je škoda, že filmy budú starnúť oveľa rýchlejšie a mladšie generácie divákov si už veľmi ťažko nájdu cestu do minulosti.