Adrian

Podobne ako Kiltro i Chinango funguje len a len ako bojove promo pre Marka Zarora - vo svete coraz znamejsieho pod nickom "Latino Dragon". Ovsem oproti Kiltrovi sice v Chinango ma Marko zdatneho bojoveho supera, ovsem choreografia mi prisla slabsia ako v Kiltrovi a hlavne zbytocne i nechcene zamotavany / naivny pribeh ako i jeho jednotlive set-up lokacie vykazuju este vyssiu uroven amaterskosti ako pri Kiltrovi (a nie je tu ani ta mnamozna westernova hudba ;). Pri Kiltro som sa bavil a obdivoval Markove schopnosti, pri Chinango zabava absentovala a prezentacii jeho neodskriepitelnych combat technik je vo filme venovanych pohriechu malo minut.

Podavajuc si ruku s nazvom, je z filmoveho Iron Mana industrialny nadych citit takmer v kazodm zabere. Vybornou volbou bolo aj obsadenie R. Downey Jr., ktory v interakcii tak s oraganickymi ako i anorganickymi spolupracovnikmi dodava postave podvratneho (anti)hrdinu potrebny humor a stylovost. Ovsem zvysok (vratane okateho striafania sa na sucasnu politicku klimu) je uz sedym priemerom. Hudba sa snazi permanente pumpovat grady, ovsem obraz strihovo voci audio zlozke trpi dychavicnou disharmoniou, navyse s nulovym kontom eye-candy zaberov (a to mal reziser za kamerou eso v podobe Aronofskeho vizualneho virtuoza - Matthew Libatique). Chapem, ze Iron Man ma byt akousi drzou a drsnou antitezou ku komiksovym hrdinom s rozdrasanou dusou (Downeyho Tony Stark tento fakt v zavere ironicky podtrhne a zaroven zhodi), ovsem osobne mi ta nablyskanost a snaha o efeknost (bez efektivnosti) drhla. PS: AK chcete vidiet naviazanie Iron Mana na dalsie komiksove univerzum od Marvela, pockajte si na sekvenciu po zaverecnych titulkoch.

Novy Ong-bak v sukni sa sice nekona, ale nastastie od madarskej Lindy sme o peknych par vykonnostnych tried vysie ;-) . Pribeh sice nevykazuje jednoduchost Tonyho filmov, ovsem Jeeja je v hereckych kreaciach minimalne rovnako topororna. Samozrejme toto nie su dovody, kvoli ktorym sa Chocolate pozera. Zaujem je sustredeny hlavne na bojove techniky a kaskadersku akrobaciu thajskych action stunts kamikadze. Pozitivom je, ze suboje sa v priebehu filmu (kde sa az nezdravo casto cituje Ong-bak a set-upom prostredia a lokalit pre boj sa upomina od Big Boss az po Kill Bill / Lady Snowblood) zlepsuju. Vrcholom je face to face monkey dance suboj medzi Jeejou a nemenovanym mladikom v ciernej teplakovej kombineze adidas az po zaverecny cca 10min thai parkour na stene domu, svetelnom putaci, prilahlom moste a chodniku :). Ovsem Jeeja je stale "iba" krehke ziena, ktorej som mal problem uverit razanciu a tvrdost predvadzanych technik, zvlast vzhladom na skutocnost, ze viacere z nich su originalne snimane vo velmi pomalych pohyboch a az nasledne v postprodukcii zrychlovane, co dost oslabuje ich celkovy dojem. Chocolate nie je sklamanim, ale ani rozbuskou, korej explozivnu silu by som si chcel vychutnat viackrat. Spatne funguje hlavne ako slusny trailer na Ong-bak 2 :)

Lovely.

Dalsia z nespocetnych cinskych legiendl trpiaca nekoherentnostou hned na dvoch urovniach. V prvej polovici film pokryva obdobie cca 20 rokov, co pri zvolenej stopazi nevyhnutne vedie k pocetnym rozpravacskym skratkam. Tie drobia dej na segmenty s drhnucou naslednou viazanostou. Zaroven rozharanost je prenesena aj do strihu a snimania bojovych sekvencii. Naduzivanie detailov s malym poctom celkov v kombinacii s castou zmenou v rychlosti snimania v ramci jednotlivych zaberov vedie k chaosu na platne a stazuje orientaciu v boji. Ovsem od opatovneho prichodu deja do Phoenix Heights, akoby film zrazu zacal tocit iny reziser a viedol ho k vyrazne lepsiemu celkovemu vyzneniu. Rozharanost je zrazu ta-tam vdaka odklonu od akcie smerom k motivaciam a hlbsiemu nahladu do konania postav v intimnejsom aranzma scen. Byt tak prva hodina filmu zredukovana na uvodne cca 10minutove intro a zvysok by sa sustredil iba na rozhodujuce udalosti vo Phoenix Heights, bol by to vyborny film. Takto si ostava povzdychnut a pretrpiet prvu polovicu s o to vacsim uzitim si druhej, vyrazne lepsej casti.

Pribeh s ocakavatelnym vyvojom, stylovo nielen stylom podany. Na moralku sa v tomto drsnom, nekompromisnom a spinavom svete nehra, resp. i slabe naznaky su nakoniec udupane a pokracuje sa dalej, kde bola snaha z cesty odbocit. Forrest Whitaker ma nastastie po zbabranej postave vo Vantage Point znova moznost na vacsie rozpatie svojich hereckych moznosti a nalezite toho vyuziva. Farebne tonovanie zahalene hlavne do odtienov zeleno-sede s cervenou krvou zintenzivnuje marazmus pribehu i prostredia. V ramci zanru nic prevratne, ovsem presvecivo podane, s jednym vyborne natocenym zaberom (Keanu a jeho strelba nad chladnickou), ktory si budem este dlho pamatat. 7-8/10.

Marshallova jednosmerna vstupenka do siene ultrastupidnych guilty pleasures,ktore z casu na cas zazrakom pred zakotvenim v home video kralovstve maju svoje exibicne turne aj na platnach kin. Oproti starsim surodencom (napr. Kralovstvo ohna, Lovci dinosaurov) som dokonca nachylny verit,ze Marshall to ako recesiu s umyselnym IQ deficitom planoval uz od zaciatku. Skoda, ze tato vlajkova lod pokleslej zabavy s rocnikom vyroby 2008 nedisponuje menej disharmonickou strihovou zlozkou,ktorej nasledky su zial pozorovatelne v neprehladnych akcnych sekvenciach. Takmer permanentne pritomne okamihy debility spolahlivo hybajuce Vasou branicou (mojim sampionom je plysak na narazniku auta c.1 s dekapitovanou slecnou vo vedlajsom vozidle c.2) tak mohli byt povysene na ultimatnu uroven kralovsky dekadentnej rollercoaster jazdy s dobrovolne zakupenou permanentkou s nekonecnym datumom spotreby a nie iba solo zabavnou jednohubkou. Navyse,ako samozvany clen United nations of Bunnies pisem reziserovi ciernu bodku do kadroveho profilu za explictnu scenu popravy bieleho zajka a verejne vyzyvam ostatne zvieratka za plotom k podpore mojho protestneho aktu... ;)

Zbastardeny pokus o prizivenie sa na Bloodsporte (nielen Bolo Yuengom) v hudobnych akordoch navyse este vykradajuc Rockyho treningy (konkretne Eye of the Tiger a Burning Heart). Navyse sa tu znova ukazuje nestastnost rozhodnutia do bojoveho filmu obsadit do jednej z hlavnych uloh herca, ktory martial art techniky iba hraje, ale nimi nezije. Ano, myslm tym Simona Yama - ktoreho mam velmi rad, ovsem poloha druheho Franka Duxa mu uz kvoli spominanym fyzickym indispoziciam sadnut nemohla. Jedna frcka je ale aj tak za jeho mladucku tvar a samozrejme Bola - ovsem zo sucitu, ze tu predvadza osem krat vyluhovany a prefiltrovany vykon z Bloodsportu.

Dokumentarny predobraz k hranej verzii (Rescue Down). Strhujuce rozpravanie cloveka o hrozach, o ktorych uz len rozpravat povazujem za nesmiernu odvahu. Nie potom este aj fakt, ze kvoli natoceniu tohto dokumetnu bol ochotny sa na miesto, kde bol vazneny, vratit sa a detailne popisovat vsetky svoje utrapy. Iste je pribehov podobnych Dieterovi v historii vela, to vsak nijak neznizuje, skor naopak este podtrhuje silu jeho pribehu a vypovede. Ucinna praca so zvukom / tichom v dramatickych pasazach.

Vrcholiace zlate obdobie komunistickych piratskych videonahravok importovanych z cudziny prinieslo z talianskych luhov a hajov nielen Fulciho, Argenta, Bavu pripadne i terminatorsku variaciu menom Paco ;), ale i tento dobrodruzny filmik s dzungle. Uz v svojej dobe ovsem dost slaby snimok aj v porovnani s piratskou konkurenciou.