Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Dráma
  • Komédia
  • Akčný
  • Krátkometrážny
  • Horor

Recenzie (1 956)

plagát

Harry Potter a Polovičný princ (2009) 

mal som možnosť tesne pred návštevou kina pozrieť si na DVD prvý diel Harryho ságy a teda vnímať posuny a prirodzené (i nadprirodzené) vývojové odchýlky počas tých dlhých 8 rokov, čo s nami Harry a jeho filmy sú, oveľa intenzívnejšie - kameň mudrcov bola ešte rozprávka - detsky roztomilá, rozprávkovo hravá a žánrovo čistá. šestka je rozhodne oveľa komplikovanejšia čo sa žánrovej čistoty i obsahu týka, stále je to však plné mágie a kúziel, dobra a zla a všetkého potrebného na to, aby fungovalo jedno veľké filmové rozprávkové dobrodružsto. veľmi ma potešilo spracovanie "vzťahov" a tém súvisiacich s faktom, že Harry, Ron a Hermiona vstúpili do veku, kedy už ani rozprávka nemôže ignorovať základné ľudské potreby, pudy a záujmy - je to vyriešené veľmi milo, šarmantne a miestami až rozprávkovo, nechýba vtip a chválabohu chýba trápnosť. druhou potešiteľnou stránkou sú sekvencie hororové, ktoré majú atmosféru, ktorú môžu tejto rozprávke závidieť hocaké hororové pokusy posledných rokov. čo sa týka efektov - nemám výhrad. teším sa na veľkolepé dvojdielne ukončenie ságy.

plagát

Rula, Ticho, Čumba Ladislav, doc. Karel Floss a další hrdinové našich demonstrací v roce 2007 (2007) 

hm. moje nerozhodné hodnotenie celkom priemernými tromi hviezidčkami nesvedčí o ničom inom, než o tom, že sa absolútne neviem rozhodnúť, či je toto dielko geniálnou generačnou výpoveďou mladého Stredoeurópana (Čecha), komplexným dokumentom o momentálnom stave v momentálnom čase na konkrétnom mieste, alebo len zamotanou a prehnane zložitou zhromaždeninou viacmenej náhodných a nejasným dramaturgickým kľúčom vybraných momentov a a momentiek zarámcovaných politickou epizódkou. vážne neviem, tuším snahu vyjadriť zmätenosť mladého človeka, ktorý cíti, že MUSÍ zaujať stanovisko, že sa musí angažovať do vecí, ktoré majú tendenciu meniť tvár sveta, v ktorom žijú a ešte dlho budú žiť, ale nevie AKÉ stanovisko zaujať - či povedať ÁNO alebo NIE, či to ignorovať a radšej si zájsť na huby, či hľadať správny smer filozofovaním alebo si z toho všetkého urobiť srandu a sparodizovať celú vec. rozhodne pozoruhodný a myslím naozaj hodný pozornosti - film, ktorý je tak trochu divný a eklektický, no istým zvláštnym spôsobom presne vystihuje istú situáciu, stav mysle, vedomia, názoru jednej genrerácie v jednom "tu a teraz". hm. začínam mať pocit, že sa moje rozhodnutie prikláňa viac k prvej možnosti.

plagát

Kouř (1990) 

jeden z klenotov českej kinematografie, ktorý tak trochu zapadol prachom, no je to škoda a rozhodne ho treba oprášiť, pretože patrí k TOP 10 českým filmom po osemdesiatomdeviatom a jeho lesk - originálny humor, výborný soundtrack, skvelá výprava i casting, zdravá satira i dravý sarkazmus - prevyšuje kdejaké hřebejkoviny či slámoviny. každá postavička je boží (nie iba arnoštek), hlavný hrdina je ako vystrihnutý z jarmuscha - trochu okorenený eraserheadom a rezaný českým bigbítom, prehnaná "teatrálnosť" a expresionizmus pri dialógoch i gestách je dokonale funkčná a organická na pozadí grotesknej normalizačnej mašinérie v kulisách expresionistickej továrne no a hudobno tanečné prvky sú geniálnou montypythonovskou paródiou nielen muzikálov ako takých, ale predovšetkých oslavných normalizačných filmov z 50. rokov, kedy šťastná komunistická mládež spievala pri bagroch a kombajnoch a pariacich komínoch o tom, akí sú šťastní, že budujú lepší svet - tuto Béda a Mirek Čáp spievajú do jazzrockovej melódie veci ako "Já jsem divnej" alebo "šéfa šéf". a tie figúrky! - najlepší bol Václav Křížek, to Vorlovi vyšlo, a záverečná scéna "zúčtovania" so Šmídom je úžasná. film je kompletný a na nezabudnutie a hádam aj najvyváženejší a najlepší kúsok pána Vorela - a to mám jeho groteskno-expresionistickú štylizáciu a poetiku nesmierne rád či už v Ceste z mesta alebo dokonca ja Gympli, ale už nikdy nefungovala tak, ako tu (hádam ešte v epizódach Skřítek a Na brigádě v Pražskej pětke).

plagát

Zastaneš a neprežiješ 2 (2009) 

jedno je už teraz isté - AK príde TROJKA, určite od vzrušenia a nadšenia porodím vlastný mozog s kečupom a hranolkami. divošské trio neveldine/taylor/statham za výdatnej pomoci sexepílu amy smart, pornohercov, striptérok, prostitútok, potetovaných španielov a popírcingovaných číňanov, vysokoenergetického soundtracku a nespočítateľného množstva kamerových a vizuálnych vychytávok roztáčajú po druhýkrát dobrodružstvá nesmrteľného grázla chevyho d.e.a.d. cheliosa plné absurdného no stráviteľného humoru, preexponovanej akcie vykvasenej v 90. rokoch plných počítačových hier, mtv a komixov - aby v obrovskej explózii nadšeneckého z reťaze odtrhnutého filmu novo zadefinovala hranice akčného filmu a filmovej zábavy ako takej. séria crank povýšila formu nad obsah elegantným a dravým spôsobom, ako to mohol zo všetkých umení dokázať len a len film. stathamov chelios je zároveň v akčných filmoch všeobecne pomerne nový typ hrdinu - nie je to ten "správny" klaďas ako boli butch cassidy so sundance kidom alebo dannyho jedenástka, je to skrátka grázel hrubého zrna, "tepláčkar", hitman, no i tak má naše maximálne sympatie - pretože ho ženie (a drží pri živote) zverský (hádam až "generačný") hnev, túžba rozbíjať a ničiť, bezhlavo sa rútiť za cieľom, ktorý je tak-či tak nesplniteľný a nemožný (v dvojke nie AŽ tak, ako v jednotke - nakoľko sa celý čas pracuje s možnosťou napravenia celej situácie, kdežto v jednotke protilátka skrátka neexistuje). jednotka ma úplne dostala, dvojka ma dostala absolútne . . . dúfajme, že trojka ma totálne dorazí.

plagát

Verejní nepriatelia (2009) 

toľko diskutovaný a preberaný digitálny audiovizuál mi takmer vôbec nevadil a myslím, že si nezaslúži až takú pozornosť, Mann točí na digitál už dlho, je v tom dobrý a skrátka to treba brať, nehľadiac, že až na pár záberov (veľké detaily v pohybe, nočné zábery v interiéroch) kedy sa skrátka "digitál nedá oklamať", vyzerá film dobre (len to "audio", na ktoré si pri filmoch potrpím, mi v digitálnom šumovom prevedení miestami mierne vadilo), problém (alebo teda "problémik") vďaka ktorému sa z Public Enemies očakávaného a vzývaného, do ktorého som dával obrovské nádeje, stal len priemerný kinofilm na poli gangsterský film, pretože sa na tomto ihrisku (a dokonca aj od samotného Manna) nachádza zopár oveľa lepších kúskov, spočíva v dvoch základných zložkách: scenár a temporytmus. Gangsterský film musí mať silného a charizmatického gangstera - ktorým Depp/Dillinger do polovice filmu je, lenže okrem tohto charakteru a texaského veterána v podaní Davida Wenhama sa v tomto filme nevyskytuje žiadna výraznejšia či hlbšia postava, Deppov herecký duelant Bale, i keď ho mám veľmi rád a podľa mňa má nesmiernu charizmu a vie aj hrať, tu mal mizerne napísanú rolu, z ktorej sa dalo vytiahnuť viac, navyše gangsterka musí mať buď originálne lúpeže alebo zaujímavé "životopisné" zvraty, tu však sa nedočkáme ani jedného ani druhého, možno sa malo do príbehu dostať viac hollywoodu na úkor držania sa reality - čo hovorím len nerád, ale tu to musím pripustiť. čo sa týka temporytmu - nesmierne dlhá prestrelka, v ktorej to rachotí zo samopaľov v riadnych dávkach, je i napriek zvukovej dynamike nesmierne toporné tempo obrazové, skoro sa nevyvíja. lúpeže bánk sú záživné len kvôli výbornému výberu hudby a vlastne len dva úteky z väzenia - úvodný (a celý úvod filmu) a ten druhý sú dynamickejšie a sviežejšie party čo sa týka akčnej stránky filmu, tá neakčná má zasa silné kone v stretnutí dillinger/purvis vo väzení, čo je solídne napísaný a uhraný dialóg a pri stretnutiach dillingera s mafiánskym šéfstvom, kde sa na chvíľu krivka napätie vzoprie a mierne stúpa. celá "romantická" pasáž je akosi nedotiahnutá a úplne latentne spáchaná, krásna cotillard a miláčik ribisi majú hádam ešte odfláknutejšie postavy ako bale, sobieskino drzo nepripravované a odvecové antré ma naopak príjemne potešilo. to je asi tak všetko.

plagát

Vo štvorici po opici (2009) 

poviem vám, kde leží sila tohto filmu: tento film nemá ani myšlienku ani posolstvo a dokonca ani pointu, nie je originálny, nie je svetoborný, ALE je bohovsky vtipný. Hlasné salvy smiechu sa ozývali kinom plným do posledného miesta i napriek tomu, že film sa premietal vyše mesiaca. Pretože ľudia sa radi smejú a aj mňa - človeka, ktorý sa málokedy pri filme smeje nahlas - donútil Hangover rehotať sa hlasnejšie . . . A to je sila tohto filmu - poctivo, staromódne a oldschoolovo postavená komédia, skutočná zábava so zmyslom pre charaktery, pre výstavbu gagu, pre skeče s pointou, pre klasický no brilantne vyšperkovaný situačný humor. Áno, Hangover je sto minút trvajúci diel sitcomu s bravúrnou výpravou a dokonalým obsadením a rozvrhnutím charakterov - keby existoval seriál o týchto Troch (štyroch) chlapíkoch, tak tento film by bol niečo ako "Peklo na zemi" pre South Park alebo "Simpsons the Movie" pre žltú rodinku, ale hádam ešte aj lepšie . . . Todd Phillips (cameo "džigola" vo výťahu) tak po vydarenej a bravúrnej oddychovej/hláškovej, no do istej miery "internej" brat-packovine Starsky a Hutch urobil aj "populárny" kúsok pre hádam každého, kto má rád komédie. Táto tým tohtoročným zatiaľ tróni . . . (no o chvíľu tu je Bruno, tak uvidíme)

plagát

Doba ľadová 3 (2009) 

lepšie ako dvojka a hádam aj lepšie ako jednotka (a tak nejako tajne dúfam, že autori neskončili pri trilógii), táto podivuhodná "svorka" dávno vymretých tvorov mi akosi prirástla k srdcu, no trvalo to TRI celovečerné filmy. Animovaný kríženec Jurského parku, Strateného sveta, Indiana Jonesa, Top Gun-u a kopca ďalších filmov (ako sme pri amerických celovečerných digitálnych animákov zvyknutí) funguje, baví, kde treba, je veľkolepe akčné, výpravné a dobrodružné, kde treba, je roztomilé a výchovné a vyhýba sa trápnosti a tlačenici na city. veľmi podarený animák, ktorý môže bez hanby a okolkov súperiť so všetkými Pixarmi, Shrekmi a Disneyami.

plagát

Gran Torino (2008) 

pán eastwood, odpúšťam vám všetko, čím ste sa voči môjmu diváckemu vkusu a úsudku previnili poslednými filmami! právom ste hereckou i režisérskou ikonou a týmto filmom sa obe tieto polohy dávajú do rovnováhy.

plagát

Šňup (2002) 

videoklipový švéd akerlund inklinujúci k téme narkomanov a "feťákov" má rozhodne veľmi extravagantný rukopis, ktorý k danej téme pasuje, ale okrem excentrických obrazov občas na hranici nechutnosti, rôznych efektov a afektov tu chýba AKÝKOĽVEK príbeh - preto aj pomerne štandardná minutáž pôsobí miestami nudne, chýba humor, vonkajšia formálna a audiovizuálna prezdobenosť sa snaží zakrývať prázdnosť a neoriginálnosť vnútornú, napriek tomu sa do filmu nasáčkovalo kopec skvelého obsadenia, hudby a hudobných cameí (zrejme režisérových kamošov), Rourka zbožňujem, lebo tuším, aká úžasná osobnosť/umelec to je, preto ma bolí, keď ho vidím v podobných rolách, ktoré mu síce "sadnú", ale niet čo hrať a vidno, ako sa neskutočne nudí, aj schwartzmana som si veľmi obľúbil, je to sympaťák a vidieť ho hrať unaveného feťáka je vskutku netradičný zážitok, leguizamo so suvari a stormareom si to neskutočne užívajú a robia si "prču", takže partie s nimi sú tie lepšie; ono to v podstate nemá byť nejaké zásadné dielo alebo ťažká halucinácia, ako taký easy trip to môže fungovať, ale ja som čakal viac . . . asi viac zábavy, neviem . . .

plagát

Teória chaosu (2008) 

čakal som viac humoru a niečo . . . neviem to definovať . . . viac "výnimočné" ako len takúto nie veľmi originálnu variáciu na . . . podobné filmy, idúcu v overenej a poslednými rokmi preverenej koľajničke "pseudo-nezávislých filmov", na druhej strane je to film pomerne úprimný, pretože nemám pocit, že by si sám sebe a svojim divákom nahováral, že chce byť niečo viac, niečo extra;