jasiska

K dokonalosti filmu ešte niečo chýba. Napríklad mu chýbal taký ten pocit tajomna - akože "ovládli sme technológiu zdieľania snov, ale ešte stále je tu to nepolapiteľné a nevysvetliteľné podvedomie..." Navyše mi to pripadalo tak trochu emocionálne sterilné. Jednotliví protagonisti (kladní aj záporní) nemali tak celkom vysvetlené, prečo veci robia. O Leonardovi sme vedeli, že chce ísť za deťmi, ale nejak ma to za srdco nechytilo a o ostatných sme nevedeli už vôbec nič. A podľa mňa je vo filme dôležité, aby si divák vytvoril city k postavám, aby im mohol držať palce. V tom to bolo podobné ako The Prestige, kde autori doplatili na prílišné zameranie sa na vysvetľovanie a nevenovali sa citovému namotávaniu diváka. Navyše ešte aj tie veci, ktoré mali byť akože prevratné odhalenia a zvraty sa dali vopred predvídať. Ale to neznamená, že sa mi film nepáčil. Vôbec nie, podľa mňa bol veľmi ambiciózny a kvalitne spracovaný. Napríklad výborný námet - pripadá mi ako Ocean's Eleven vo svete The Prisoner (2009 s Jimom Caviezelom). Povinné prestrelky a naháňačky boli úžasne dotvorené escherovskými perspektívami a vizuálnymi paradoxmi, čo malo cool parádičkový efekt. Roztrasená kamera a rýchly strih, dnes už takmer trademark dobrých akčných filmov, pridávali snímku žiadané napätie. Zimmerova hudba ho už len podčiarkla a pri záverečných titlukoch som sa iba pristihla s dohryzenými prstami. Absolútne som sa nemala kedy nudiť a geniálne to celé vyzeralo. Autori si pri natáčaní asi trochu arogantne mysleli, že idú zmeniť svet. To sa im asi nepodarí, ale napriek tomu je Inception výnimočný filmový počin. ___ Po rokoch som si Inception pozrela znova a zvyšujem hodnotenie na 5*. To, čo na mňa voľakedy nefungovalo, teraz fungovalo a to, čo sa mi vtedy zdalo sterilné, ma teraz chytilo za srdce.

Basketbal je bezkonkurenčne môj najobľúbenejší šport, čo pravdepodobne hralo nejakú tú úlohu v tom, ako sa mi páčil tento snímok. Čo je však najdôležitejšie je, že autori zobrali možno nie najoriginálnejšiu zápletku a spracovali ju na vynikajúci film, v ktorom nám predstavili coacha Cartera. Muža, ktorý si nadovšetko váži rešpekt a česť. Muža, ktorý pre svojich zverencov nechce iba titul majstrov, ale aj budúcnosť. Muža s pevným charakterom, dobrým srdcom a zmyslom pre humor. Kudos Samuel L. Jackson. Okrem toho sme dostali príležitosť nahliadnuť do života a dozvedieť sa nepríjemné pravdy o stredoškolákoch z amerického "ghetta", ktoré boli filmársky parádne zachytené: jazyk, hudba, oblečenie, všetko. Navyše geniálny koniec filmu body získava nie len za originalitu (každý trpák vie natočiť film o víťazoch, ustáť prehru na konci - to už nevie len tak hocikto), ale aj za symbolickú výrečnosť, ktorou dáva najavo, čo je vlastne dôležité. Podľa mňa je Coach Carter najlepši športový film ever.

Podľa mňa musí byť človek Američan, aby si myslel, že baseballové pole je nebo. Je mi jasné, že všetci ľudia majú niečo, po čom túžia, alebo čo ľutujú, ale u normálnych ľudí to obyčajne nebýva nič s baseballom (príp. iným športom). Len pudingové mozgy Američanov zmäknuté rokmi pozerania podobných presladených sentimentalít môžu zhliadnuť tento film bez toho, aby mali cukor aj za ušami. Narozdiel od populárneho názoru, najmúdrejšou myšlienkou filmu bolo, keď Doc Graham odmietol ísť s Rayom do Iowy len za to, že má nejaký teoretický sen. V normálnom svete, keď si v kukuričnom poli postavíš baseballové ihrisko, tak "ľudia neprídu", aby ťa vysekali z dlhov. Btw: Gaby Hoffman je neskutočne zlatá.

Veľmi dobre napísaný, zahratý a aj celkovo spracovaný snímok. Rozhodne nad ním ešte budem chvíľu rozmýšľať.

Parádna záležitosť. Genialita filmu spočíva na jeho úžasných dialógoch. Ani nie tak na ich tématike, ale na ich ľudskej stránke. Vďaka tej totiž autori z potenciálne zdĺhavého intelektuálskeho počinu vytvorili zaujímavý a aj pre bežného diváka príťažlivý snímok a nedoplatili na to poklesom úrovne. Réžia a strih boli tiež výnimočné - komentáre a la dokumentárny film je podľa výborný nápad. A pre oboch hlavných hereckých predstaviteľov to bude pravdepodobne a zaslúžene najväčším úspechom ich kariéry.

Charakterizovať Last Kiss ako romantickú komédiu je podvod desaťročia. Ja by som skôr povedala, že ide o vzťahovú drámu. Okrem faktu, že mám neskutočnú slabosť na Zacha Braffa, sa mi na filme neuveriteľne páčilo, ako ma nútil sa zamyslieť nad tým, o čom bol a zároveň ako mi umožnil, aby som sa dokázala vcítiť do postáv. Normálne som absolútne chápala, čo každý jeden hrdina prežíva a hoci to boli zážitky protichodné, so všetkými som sa vedela stotožniť. Plus parádny soundtrack.

Nová Victoria?? WTF! Nič proti Bryce Dallas Howard. Inak pre fanúšika knižiek je Trojka ešte lepšia ako predchodzie diely. Napriek biednym hereckým výkonom a trápnym scénkam to bola bohovská zábava a navyše tí týpci akoby vyrabovali môj playlist a použili ho ako soundtrack:-)

Toto bolo len divné a nič moc viac.

Toto je nezabudnuteľný film. Asi je na to príliš čudný:-)

Krásne spracovaný oprášený námet.