jasiska

Výborný film. Dobre napísaný a parádne zahraný. Spolu so Serpicom sme prežívali všetku tú nespravodlivosť a frustráciu vyplývajúcu z jeho boja s veternými mlynmi - ani nám neušla tá symbolika, keď sa na hodine španielčiny učili o Donovi Quijotovi...

Ako komédia je to veľmi dobré - dosť som sa nasmiala, hlavne na začiatku. Bohužial, ako akčný či romantický film už to také hviezdne nie je. Hlavne na konci už som značne trpela.

Pri scéne na konci, keď si Steven prečíta na menovke že Juror som sa smiala že až. Každopádne, celkom seriózny námet spracovaný sviežim štýlom tak, že vznikla celkom milá komédia. Tiež sa mi pozdáva fakt, že je síce o gayoch, ale nie je to také to tradične vážne a bojovné politické dielo, skôr taký nevtieravý a o to možno účinnejší pokus o posunutie hranice mainstreamovej comfort zone. Carreymu posadnutého takmer-šialenca uverím kedykoľvek a McGregor je tiež dôveryhodné zlatíčko. Navyše pozitívne hodnotím slohový postup, t.j. chronológiu a rámec rozprávača.

Pekné spracovanie Shakespearovej klasiky s kvalitným obsadením a príjemnou hudbou.

Sopranovci sú jedinečná záležitosť. Samozrejme, je to seriál o masovo obľúbenom mafiánskom prostredí a už tým má veľký predpoklad na úspech, ale to spracovanie... Každý diel je taký plný udalostí, myšlienok, dialógov a sem-tam aj fórkov, že mám často po skončení pocit, že som pozerala celovečerný film. Je to tiež maximálna sonda do duše nie len mafiánov a ich rodín, ale aj hocikoho, čo s nimi má čo do činenia. Okrem toho je to aj dôkladná štúdia ich prostredia, New Jersey - od prízvuku, cez etnickú diverzitu až po sociálne, kultúrne a rasové predsudky. Navyše, autori si múdro uvedomili, že danou tematikou sa držia istých taliansko-mafiánskych stereotypov a veľmi zručne ich vyvažujú pomocou vedľajších, nemafiánskych postáv. Seriál má aj zástup výborných hercov, vďaka ktorým je nielen dobre napísaný, ale aj zahraný. Sopranovci sú proste klenot. Paulie: "Amazing thing about snakes is that they reproduce spontaneously." Tony: "Whaddaya mean?" P: "They have both male and female sex organs. That's why somebody you don't trust, you call a snake. How can you trust a guy who can literally go fuck themselves?" T: "Don't you think that expression would come from the Adam and Eve story? When the snake tempted Eve to bite the apple?" P: "Hey, snakes were fuckin' themselves long before Adam and Eve showed up, T."

Zaujímavý pohľad do života prevážne lezbickej komunity. Páči sa mi obsadenie i dialógy, ktoré divákom umožňujú citovo sa naviazať na jednotlivé postavy. Autori v seriáli použili aj mnoho zaujímavých a originálnych kreatívnych prvkov - od scenára, cez kameru, až po réžiu. Čo ma však najviac zaujalo, bolo ako zručne sa tvorcovia chopili tematiky a úžasne empaticky vykreslili problémy, s akými sa LGBT denne stretávajú. Momenty ako keď Laru nechceli pustiť za Danou po jej operácii, pretože "nebola rodina", alebo keď sa Tasha musela brániť ešte aj pred armádnym právnikom, ktorý ju mal obhajovať pred súdom, aby ju nevyhodili z armády kvôli tomu, že je lesba - to sú momenty, ktoré robia zo seriálu významný umelecký počin nie len pre LGBT komunitu, ale pre celý svet, pretože ak priviedol čo i len jedného homofóba k porozumeniu a tolerancii, tak stálo za to ho natočiť.

Nepriateľ štátu je výborný film, ktorý absolútne zmenil môj pohľad na svet, najmä na právo na súkromie a všemocnosť štátu. Do istej miery je to trochu paranoja, ale ako sa hovorí: to, že si paranoidný, neznamená, že po tebe nikto nejde...

Niekto považuje tú surovú neprikrášlenú realistickosť snímku za jeho prednosť. Mne sa však zdá, že to z neho miestami robí tak trochu sterilnú takmer-rekapituláciu dejín. Uznávam, že film má svoje svetlé chvíľky, obzvlášť koniec bol dosť dobrý, ale prevažne ma príliš za srdce nechytil. Z veľkej časti za to môže scenár, ktorý sa priveľmi zameral na zloducha a primálo na klaďasov a ich prenasledovanie. Navyše akčné scény (mám na mysli najmä naháňačku v lese) boli pre mňa málo prehľadné a slabo osvetlené - nech si vraví kto chce čo chce o umelckom poňatí, bla bla bla, ale keď na to nevidím, tak sa nudím.

Gladiátor je príklad ako by sa mali robiť historické veľkofilmy.

Je pre mňa ťažké kydať na historický film založený na Dumasovej predlohe. Nech už to je akákoľvek americká komerčná nabubrelosť. Navyše to nebola nuda a dobre sa to počúvalo. Ale v živote im neodpostím Depardieho - Porthos bol vždy menej obľúbený mušketier, ale s takým obsadením sa mi priam hnusil.