Reklama

Reklama

Najsledovanejšie žánre / typy / pôvody

  • Komédia
  • Dráma
  • Akčný
  • Dobrodružný
  • Sci-Fi

Recenzie (51)

plagát

Snehulienka (2012) 

Príbeh je netradične rozprávaný z pohľadu zlej kráľovnej, ktorá narodenie Snehulienky (v animovanej skratke) i dianie v kráľovstve komentuje s milou dávkou sarkazmu. Rafinový nápad režiséra Singha obsadiť do zápornej postavy prívetivú hviezdu romantických filmov Juliu Roberts zabral – jej široký úsmev a nezameniteľný smiech dostali tentoraz zaujímavý diabolský rozmer. A pravdupovediac je najsilnejším ťahákom tohto vyčačkaného dielka. Postavy nie sú rozprávkovo jednorozmerné a miestami majú silno parodický ráz. Masívne kulisy, opulentné kostýmy, bollywoodsky závan a zopár sviežich gagov (lúpežní trpaslíci na „hydraulických chodúľoch“, drastické skrášľovacie procedúry kráľovnej, roztopašný šermiarsky súboj Snehulienky a princa) robia z filmu vizuálne príjemný zážitok. Ale nič viac.

plagát

Tu to musí byť (2011) 

Deprimovaná rocková hviezda rozpútala hon na starého nacistu. Prvý anglicky hovorený film talianskeho režiséra Paola Sorrentina je roztomilo excentrickým road-movie. Situácie, do ktorých sa na púti za spravodlivosťou dostane zostarnutý rocker Chayenne, sú rovnako bizarné a dojemné ako jeho výzor a vystupovanie (inšpirácia lídrom kapely Cure Robertom Smithom je neprehliadnuteľná). Sean Penn bravúrne stvárnil subtílnu „rockovú zombiu“ s mozgom vymytým drogami a zaseknutým na naivnom poschodí detstva. K ďalším silným prvkom filmu patria skvelé dialógy a oslnivá kamera, ktorá ponúka majestátne a prekvapivé zábery ako na preplnenú koncertnú halu, tak aj na pustú krajinu či krehkú ľudskú dušu.

plagát

Deň zrady (2011) 

Sex, kariérizmus, lojalita a korupcia v zákulisí najvyššej politiky. Predlohou tohto politického trileru sa stala divadelná hra, čo je poznať najmä na precízne vygradovaných dialógoch. Clooney drží režisérsku taktovku pevne v rukách, príliš neodbieha od ústredného príbehu a sústreďuje sa na maximálne vykreslenie charakteru hlavných postáv. Ryan Gosling, ktorý je takmer v každej scéne, je pre ostrieľaného Clooneyho plnohodnotným partnerom a jeho prerod z nadšeného idealistu na bezcitného manipulátora je naozaj presvedčivý. Ešte jeden postreh: tematicky veľmi trefne načasovaná slovenská premiéra.

plagát

Skrat (2011) 

Čaro tejto špionážnej drámy spočíva v jej autentickosti. Výstrely zo zbraní znejú ako výstrely zo zbraní, a nie ako výbuchy atómovej bomby, bitkári nelietajú povetrím ako pierka a každý úder ich očividne bolí. Soderbergh stavil na realistickú akciu, nič zbytočne nezveličoval, nemal v úmysle ohlušiť divákov hudbou ani pyrotechnikou a výsledkom je triezvy príbeh nabitý hviezdami a aj slušným napätím. Priveľa priestoru však venuje fitnesske Gine Carano, ktorá je síce sexi, ale o jej hereckých kvalitách by sa dalo diskutovať (očividne slabá je najmä v emocionálne vypätých scénach s otcom a so zaľúbeným agentom Aaronom).

plagát

Železná Lady (2011) 

Najsilnejším prvkom filmu je jednoznačne (a tradične) presvedčivý výkon Meryl Streep, ktorá stvárňuje britskú premiérku v širokom vekovom rozpätí. Najmä ako dementnejúca krehká starenka je úchvatná. Scenár sa zameriava na detaily (perlový náhrdelník, prišívanie gombíka, zvuky explózií), ktoré osamelej Margaret pripomínajú kľúčové momenty z jej turbulentného života v najvyššej politike. Bohužiaľ, tieto flashbacky sú pozliepané veľmi chaoticky a chýba im potrebné napätie, ktoré by celému príbehu vdýchlo život.

plagát

Farba citov (2011) 

Aj keď v našich končinách nie je otázka zrovnoprávnenia černošskej komunity práve udomácnenou témou, autori upiekli príbeh tak, že tento trpký kus americkej histórie chutí sladko a každému. Film vás nonšalantne vtiahne do čierno-bieleho sveta, v ktorom sa biele paničky nechávajú obskakovať čiernymi slúžkami a vôbec netušia, čo si rozprávajú za ich chrbtom. Aj keď ide v podstate o známe archetypy, skvelé výkony stoickej Violy Davis, živelnej Octavie Spencer a odhodlanej a zároveň zraniteľnej Emmy Stone povýšili vzťah troch úplne rozdielnych žien na nádherne staromódnu dámsku jazdu plnú krehkých emócií, ktorá zahreje pri srdci a prinúti zamyslieť sa. Naozaj vrúcne nazretie do uzavretej komunity čiernych slúžok v Amerike na začiatku 60. rokov.

plagát

Láska je láska (2012) 

Smutný výsmech všemožných predsudkov a veselá obhajoba lásky. Keby sme z filmu vyhodili trápnu postavu Rudolfa Hrušínskeho, lacné fóriky s vibrátorom a impotenciou a keby sa scenáristi trošku zamysleli nad niekoľkými nelogickými (a pritom zásadnými) motívmi, mohla vzniknúť ďalšia skvelá česká komédia. Takto ostal len slabý čajík, ktorý nezachránia ani také esá, akými sú Eliška Balzerová a Simona Stašová. Jedine kvôli nim sa oplatí film vidieť.

plagát

Umelec (2011) 

Francúzsky majster paródií Michel Hazanavicius sa podujal na odvážny experiment, ktorý sa vydaril po všetkých stránkach. Vidno, že režisér má filmové dejiny a zásadné archívne materiály v malíčku. Čiernobiely, takmer nemý film evokuje štýly starého Hollywoodu a pritom je mimoriadne atraktívny aj pre súčasné publikum. Tak ako elegancia a distingvovanosť prechádzajú do odviazanosti a vášnivých výbuchov, mení sa aj náboj medzi skvelými a krásnymi protagonistami reprezentujúci nezastaviteľnú dynamiku vo vývoji vzťahov, všeobecného vkusu i technického pokroku. Magická oslava zlatej éry Hollywoodu a spanilých filmových hviezd!

plagát

Carnage (2011) 

Dej sa odvíja v reálnom čase na jedinom mieste, takže čiastočne evokuje sledovanie divadelnej hry, aj keď v snahe navodiť dramatickejšie tempo tvorcovia veľa reakcií a transformácií postáv urýchlili. Herci si túto „skupinovú terapiu“ zjavne užívali, predovšetkým Jodie Foster, netradične obsadená do úlohy neodolateľne nesympatickej fúrie Penelope. Vybrúsené dialógy, excelentná herecká akcia (aj keď miestami divadelne preexponovaná) a veľké filozofické pravdy ukryté za hysterickým krikom, podpásovými výčitkami a opileckými zvratkami sú viac než len príjemným rozptýlením, ktoré pokojne mohlo byť aj dlhšie.

plagát

Deti moje (2011) 

Alexander Payne po filmoch Bokovka a Schmidtov príbeh znovu dokázal, že má geniálny cit pre správne vyvážené príbehy rozorvaných a tápajúcich mužov, v ktorých sa strieda trpký humor s vkusnou melanchóliou a širokou paletou najrôznejších emócií. K tragickej téme lúčenia a rozhrešenia pristupuje ohľaduplne, nestráca sa ani vo vedľajších motívoch, ktoré v tomto prípade predstavuje predaj pozemku, stopovanie manželkinho milenca, príjemne civilná prehliadka Havaja či zrážky so „spomaleným“ priateľom staršej dcéry. George Clooney v úlohe zmäteného otca a zlomeného manžela podal jeden z najlepších a najintímnejších hereckých výkonov svojej kariéry.