arkis

Film si od začiatku do konca zachováva skľučujúcu a bezútešnú atmosféru, ktorú zvýrazňujú chladné farebné tóny a nástojčivá, nie veľmi košatá hudba. Keďže ide o „európsky film“, nemôžeme sa spoliehať ani na spásny happy end. Aj keď táto znepokojivá apokalypsa s ekologickým apelom plynie zdanlivo flegmaticky a v niekoľkých pasážach je nemastná-neslaná, prekvapí originálnym nápadom, širším metaforickým záberom a pôsobivými kontrastmi. Minimalistické poňatie vôbec nie je na škodu, ba práve naopak, dostane sa pod kožu oveľa intenzívnejšie, ako keby na plátne vybuchovali ohňostroje zbraní a tiekli hektolitre krvi. Bohužiaľ, snaha o zobrazenie všeobecného emocionálneho chladu potlačila do úzadia ústrednú romantickú líniu.

Prvé, čo ma na tomto filme upútalo, bolo "božské ticho", z ktorého sa rodia len nutné a autentické ruchy. Žiadne povinné melancholické a dramatické orchestrálne výbuchy, len svišťanie vetra, hukot vĺn a hlas divočiny. Geniálny zvukársky ťah! Aj bez dialógov tento miliónkrát otrepaný stroskotanecký archetyp graduje a vďaka orámovaniu civilizačným chaosom získava nový kontext. Hľadanie pevného dna pod nohami a urputná snaha nestratiť sa v preľudnenom svete ani na ľudoprázdnom ostrove je po Forrestovi Gumpovi ďalším víťazným ťažením režiséra Roberta Zemeckisa a Toma Hanksa, ktorý na svojich bedrách hravo utiahne viac ako dvojhodinový emotívny film, kvôli ktorému neváhal podstúpiť radikálnu odtučňovaciu kúru.

Najslabší „sezónny“ film, aký som kedy videl. Humorné scény sa väčšinou míňali účinku a pár dojímavých momentov sa stratilo v chaose popretŕhaných príbehov, ktoré poletovali v scenáristickom vzduchoprázdne ako novoročné konfety. Bavilo ma jedine hádať, ako a kam sa na záver navzájom pospletajú cesty množstva hlavných postáv, no aj to bolo pomerne jednoduché. Vo filme plnom hviezd skutočne zažiarila len jediná – Michelle Pfeiffer.

Jarchovský sa snažil do scenára napratať čo najviac humorných motívov z knihy Petra Šabacha, ale to sa dalo jedine na úkor ich dostatočného rozvinutia a za cenu mnohých zjednodušených stereotypov. Našťastie štyri ústredné máničky a ich nehereckí predstavitelia pôsobia veľmi autenticky, takže som im všetky prúšvihy a odhodlaný vzdor uveril. Celkom príjemný návrat do nepríjemných 70. rokov.

Trochu predčasný návrat k čiernemu 30. augustu 2010 v Devínskej Novej Vsi. Najdramatickejšie okamihy tragédie (a jediné skutočne napínavé scény) stvárnili neherci formou pseudorekonštrukcie, ktorá stavia najmä na efektnosti a pripomína úryvky z nejakého akčného seriálu. Dopĺňajú ich dosiaľ nezverejnené amatérske videá (Harman na streleckej súťaži), autentické zábery z miesta činu a výpovede priamych svedkov - napríklad dôchodcu, ktorého ako živý štít použila jedna z Harmanových obetí. Tvorcovia chceli zjavne šokovať za každú cenu, no ich citovo preexponovaná balada je chaotická, nedopovedaná a namiesto na filmové plátno sa hodí na televíznu obrazovku.

Producenti a režisér štylizovali Vojnu bohov v podobnom duchu ako pred piatimi rokmi inovatívny trhák 300, s dôkladne premyslenou výtvarnou koncepciou a dôrazom na brutalitu masových bitiek. Na tento predobraz však nedosiahli, oproti majestátnym efektom je v scenári i v postavách primálo života (a nemám na mysli len zombie-titanov). Pastvou pre oči je najmä záverečná scéna vojny na nebesiach, ktorá ako jediná z celého filmu pôsobí dojmom 3D.

Tak aby bolo jasné - vôbec sa nehanbím za to, že som tejto "povrchnej zlátanine" dal štyri hviezdičky! :) Nech sa pán Dumas obracia v hrobe, aspoň si trocha pretiahne kostru. Ja viem, že títo akční mušketieri sú historicky aj literárne nekorektní a povrchne zahraní, ale jednoducho sa na to tak krásne pozerá! Spojenie ťažkých dobových kostýmov a ľahkej matrixovskej akcie ma dostalo. Rovnako ako technické vychytávky rafinovane poukrývané na tele stále nebezpečne zvodnej Milly Jovovich. Ani na okamih som sa nenudil.

Starý dobrý zvrátený Švankmajer po štvrtý raz! Dokonale vystavaný scenár prešpikoval odkazmi na české národné mýty a čiernym humorom. S animáciou pracuje menej než zvyčajne, o to viac však využíva náznaky, ktoré správne gradujú napätie a nedegradujú hororové prvky na frašku. Šťastnú ruku mal aj pri výbere hercov, strhujúce sú výkony ústrednej dvojice (Žilková + Hartl), ale svoje malé koncerty skvelo rozohrávajú aj vedľajšie postavy. Mňam, mňam, zožral som mu túto bizarnú hororovú komédiu aj s navijakom. :)

Neuveriteľne zlý scenár, plný nelogických a nedotiahnutých motívov a bez správnej dynamiky... Keď sa povie "muzikál", očakávame od hercov, že budú spievať, alebo prinajhoršom otvárať ústa na spev niekoho iného. A v úplne najhoršom prípade sa o to pokúsia aj tí, ktorým pánbožko zlato v hrdle nenadelil, však, pani Balzerová a pán Roden? Hoďte na nich perinu! :-) Všetko ostatné je v tomto filme skvelé.

Len Francúzi dokážu nakrútiť film o psychopatoch tak nonšalantne... :) Romantika krehká ako čerstvý croissant.