arkis

Film ohúri skvelými CGI trikmi a postapokalyptickou atmosférou. Opice sú ako živé, exteriéry pôsobivé, poteší aj niekoľko odkazov na Zrodenie planéty opíc. Na rozdiel od predchádzajúceho „opičieho filmu“ však chýbajú humorný nadhľad, svižnejší rytmus a charizmatickí herci (Gary Oldman vo vedľajšej úlohe banálny príbeh nespasí). Režisér Matt Reeves ťaží najmä z pôsobivých efektov, tklivej hudby a sentimentálnych medzidruhových momentov.

Zúfalo nevyužitý potenciál.

Ťažkopádne.

Julie Delpy ukecanejšia než Woody Allen. :)

Režisér Zdeněk Jiráský si za svoju prvotinu vybral sociálnu drámu a pri jej realizácii urobil niekoľko šťastných rozhodnutí: 1. Obsadil ju nehercami, ktorí presvedčivosťou a autentickým jazykom umocňujú civilnú atmosféru. Pravdaže, okrem ostrieľaného herca Vladimíra Javorského, ktorý v úlohe vyhasnutého lúzera podal ďalší z nezabudnuteľných výkonov. 2. Od začiatku evokuje bezvýchodiskovú situáciu, ručnou kamerou neľútostne sníma neprikrášlené reálie, no pritom diváka citovo nevydiera ani nič zbytočne nekomentuje. 3. Surovosť a nepoetickosť žánru odľahčuje bizarnými obrazmi (tehotné školáčky, opití koledníci, krčmový striptíz) a čiernym humorom. Výsledkom je sebaistá sonda do jednej ťažko skúšanej rodiny, ktorá „smrdí životom“ a v hlave doznieva ešte dlho po opustení kina.

Na rozdiel od bollywoodsky prezdobenej Snehulienky od režiséra Tarsema Singha je táto verzia oveľa temnejšia a „špinavšia“. Obe však majú niečo spoločné – natoľko sa sústreďujú na vizuálnu koncepciu, že dejová línia a dialógy sa dostávajú na vedľajšiu koľaj. A to je škoda. Sanders sa síce snaží ohúriť všetky naše zmysly (a väčšinou sa mu to naozaj darí), ale v konečnom výsledku ide len o sled efektných úlomkov, ktorým chýba silný dramaturgický a mytologický glej, čo by ich pevne udržal pohromade. Hlavným postavám, špeciálnym efektom ani hudbe nemožno nič vytknúť. Po technickej a vizuálnej stránke ide bezpochyby o výnimočné dielo, avšak z pohľadu samotného príbehu pomerne zdĺhavé a povrchné.

Netradičnú a pôsobivú snímku môžeme chápať ako bláznivú rozprávku, v ktorej je princom uzavretý nočný strážnik, namiesto bieleho koňa má modrý skúter a dezorientovanú princeznú v teplákoch nezachraňuje z veže zámku, ale z psychiatrickej liečebne. Trojica autorov a zároveň hlavných protagonistov sa vysmieva normálnosti a autoritám, prekračuje hranice bežnej predstavivosti, čím dáva filmu punc nadčasovosti a hravej nevinnosti, no pritom neskĺzava k detinskosti. Autori a herci originálnym štýlom a groteskovo fyzickým humorom strhnú do imaginárneho sveta aj tých, ktorí už dávno neveria na rozprávky. Pomocou kameramanských nápadov a remeselných efektov vytvorili bizarné obrazy, aké vídame iba v snoch pri mesačnom splne.

Ridley Scott sa po 30 rokoch vrátil k sci-fi koreňom a znova o trochu poodhalil tajomstvo pôvodu votrelcov, nebezpečných mimozemských biologických zbraní z hlbín vesmíru. Dej zasadil do roku 2093, tri dekády pred napínavou štvordielnou odyseou astronautky Ripleyovej. Rozširuje tak „votrelcovskú“ mytológiu, dotýka sa aj otázok evolúcie a viery. Vizuálne je film postavený na pôsobivých kontrastoch – sterilný interiér vesmírnej lode verzus temný a mazľavý labyrint tunelov v mimozemskej základni, chladne uhladená veliteľka v podaní Charlize Theron verzus zafúľaná a búrlivá vedkyňa Noomi Rapace. Scott pripravil hody pre všetkých priaznivcov votrelcovskej ságy, no pokojne mohli byť ešte desivejšie. Čerešničkou na torte je Michael Fassbender v úlohe zákerného androida, ktorý vytvára podstatnú časť napätia a filmovej dynamiky.

Farbou a rytmami presýtený ohňostroj naháňačiek, sált a premetov rovnocenne uchváti malých aj veľkých divákov. V porovnaní s predchádzajúcimi dvoma filmami je tu oveľa viac dospeláckych fórikov i groteskných gagov. Nový zloduch – francúzska policajtka DuBoisová, ktorá v sebe spája výzor smrtiaceho pavúka, stopárskeho psa a chladnej Edith Piaf, pôsobí naozaj neporaziteľne a nezničiteľne. S takýmto silným protivníkom sa zvieracia parta ešte nestretla. Napriek napínavému prenasledovaniu si zvierací hrdinovia zachovávajú príjemnú bezstarostnosť, hravosť a láskavosť. V strhujúcej záplave farieb a hlučnej hudby stihnú utrúsiť zopár veľkých životných právd, vyzdvihnúť silu priateľstva a súdržnosti. Animátori sa odtrhli z reťaze a ich stvárnenie zvieracích cirkusových vystúpení, kde neplatia žiadne fyzikálne zákony, zatieni aj slávny Cirque du Soleil, ktorým sa očividne inšpirovali.

Po hlboko osobných výpovediach si režisér Cameron Crowe vybral príbeh niekoho iného – adrenalínového novinára a spisovateľa, ktorý túži napriek neprajným podmienkam udržať svoju rodinu pohromade. Akčného Matta Damona i sexbombu Scarlett Johansson konečne vidíme v príjemne civilných postavách a pozoruhodný výkon v úlohe Benjaminovho problematického syna podal aj 15-ročný Colin Ford. Film síce ničím neprekvapí, ale je nabitý vkusne sentimentálnou poetickosťou, hrejivou srdečnosťou a optimistickým tónom. A má všetko, čo správny rodinný film potrebuje – veľké hviezdy, milé deti a nezbedné zvieratá.