Chema4

Kurosawa a Leone musia v hroboch tancovať čardáš, pretože toto je veľký disrešpekt ich majstrštykov. Postava Bruca Willisa, tu vyzerá absolútne nedotknuteľne, a drsne, žeby aj Terminátor zbledol závisťou. Ten prichádza do bohom zabudnutého mesta, ale ani nevie ako, a už sa ocitne medzi dvoma súperiacimi gangami. Veľkú hlavu si z toho ale nerobí, práve naopak, túto zastávku v zapadákove využije, a pokúsi sa obe skupiny ošklbať o peniaze, a poštvať ich proti sebe. Takto to znie síce veľmi pekne, (čo nám vlastne aj ukázal Leone v "A Fistful of Dollars" že tento príbeh môže mať potenciál) ale Hill, nám príbeh predostrel spôsobom, kde z nebezpečných gangsterských skupín, spravil naivných idiotov, a úplných babrákov, a z Willisa, spravil poloboha, pretože ich sám dokázal všetkých porobiť, a ani sa pri tom nezapotil, dokonca ani pri prestrelkách, ktoré boli navyše chaotické, a neprehľadné, a pri ktorých vyšiel vždy Willis, ako víťaz, a to bez škrabanca, a bez ani jedného prebíjania. Hudba prakticky bez melódie, vytvorená elektrickou gitarou, bola tak príšerná, že mi trhala uši pri každom pokuse o riff. Dámy a páni, a tak vznikol, jeden z úplne najnevydarenejších Hillovych filmov vôbec.

Dôkaz toho, že sa dobrý western da natočiť aj bez toho, aby sa na každom kroku vyťahovali Colty a problémy sa riešili streľbou. Vskutku netradičný western nám naservíroval Hill, ktorý vytvoril charaktery kovbojov nie tvrdých a drsných, ale empatických k okoliu, ktorý si svojim správaním rýchlo získali aj moje vlastné empatie. Niekto by mohol povedať že pomaly plynúci dej je na 180 minút veľa, a nudil, podľa mňa sa ale aj vďaka tomu dokázala vytvoriť dokonalo okúzľujúca atmosféra, ktorá ma svoje čaro, a aj keď vzťahy medzi kovbojmi a Číňankami mohli byť vykreslene hlbšie, tak vo finále som zostal prekvapený, toto som od Hilla totižto nečakal. Jeho najososobitejší film.

Another 48 hrs. je naozaj len ďalších veľmi zbytočných 48 hodín toho, čo som už raz videl v roku 1982, len o level nižšie. Prepad kvality je tento krát markantný, a všetko čo dokonale fungovalo v jednotke, sa tu tak nejako zadrháva, či už sú to pokusy o "vtipne hlášky", alebo akčne scénky, či príbeh, ktorý sa snaží až moc na silu šokovať zvratom, dokonca aj duo Murphy/Nolte hrajú ako z donútenia, ako keby ich to ani nebavilo, ako keby aj oni dvaja už pri natáčaní tušili, že sequel nedosahuje kvalít jednotky, a tak to v podstate aj celé dopadlo. Avšak film v kinách uspel, mal skvelú tržbu, aj keď si myslím že je to vďaka svojmu výrazne kvalitnejšiemu predchodcovi, svojmu mladšiemu bráškovi.

48 Hrs. je typicky americky buddy movie ktorý si ide úspešne, zaužívaným receptom na istotu. To znamená spojiť dokopy dva kompletne odlišne charaktery, ktoré sa nenávidia z celej duše, ale nakoniec ich okolnosti príbehu donútia nájsť si k sebe cestu, a stanu sa z nich najlepší partneri.  Film stavil na tuto dvojku a ja musím konštatovať že minimálne z polovice mu to vyšlo, pretože debutujúci Eddie Murphy dokázal zaujať viac, ako už herecky ostrieľaný Nick Nolte ktorému som toho buranskeho policajta moc neveril, a aj keď sa nejedna o špičku žánru ako The Last Scout alebo Lethal Weapon, tak stále sa jedná o nadpriemernú podívanú.

Nemôžem si pomôcť, ale mam taký pocit že Refn sa pre svoj film Drive, zjavne inšpiroval práve tu. Hneď niekoľko podobnosti to naznačuje, napríklad málomluvna hlavná postava, ktorá má svoje zásady a je špička vo svojom odbore, alebo automobilová honička, zo začiatku filmu ktorá bola takmer identická s Refnovým drivom, dokonca aj názvy filmov sa dosť podobajú. V čom je ale Hillov Driver horši, je príbeh, kde tu slúži iba ako tuctová vata a zámienka pre skvele zábery z ciest ktoré sú na rok 78 naozaj vzácne, a to je žiaľ jediná vec, pre ktorú sa oplatí tento film vidieť. Bruce Dern bol cool.

Brewsters Millions je komédia s pútavou zápletkou, ktorú som zhltol v očakávani že uvidím veľké množstvo zábavných okamihov. V tomto očakávaní ma držal naozaj dlho, než som si stihol uvedomiť, že film je až moc predvídatelný. Veľkú predvídatelnosť dávam za vinu nesmelému scenáru, ktorému chýba predovšetkým väčšia dôvtipnosť. Netreba teda dúfať že sa budete hrdelne smiať až si z toho jeden cvrkne do gatí, je to skôr príjemne plynúca komédia na večerne odreagovanie, alebo zabitie nudy.

Špeciálne vycvičená armádna jednotka, a armáda drogového baróna Casha Baileyho, proti jednému šerifovi s koltom, a s chladnými modrými očami, ktorý sa nebojí nikoho, a ničoho. V našich končinách neznámy filmový počin, ktorý s prehľadom strčí do vrecka väčšie akčné hity 80 rokov, a to ani nepotrebuje žiadne herecké hviezdy. Postačí si so sympatickými, spotenými a hláškujucími hercami, ktorí plnia svoj účel dokonale, či už sú to záporaci alebo klaďasi. Zdvihnutie hladiny testosterónu sa pri pozeraní filmu stáva zárukou, a to je podľa mňa jasný znak toho, že sa jedna o kvalitný akčný nárez, s poctivou  Hillovou réžiou. Ja som si film do posledného puntíku vychutnal a užil.

Unikátny príklad nevyužitého potenciálu scenára. Film má hneď niekoľko zádrhelov ale ten najväčší problém pre mňa predstavovalo záporne gangstas obsadenie, kde každý člen prehráva, obzvlášť Ice Cube. Kvôli nefungujúcim, miestami až trápnym záporákom, zmizlo všetko napätie, a zhruba od polovice je film monotónny a otrepaný, čo je škoda. Dvojke hasičom som ale fandil naozaj rád, želal som si aby sa im podarilo prežiť, a získať to kvôli čomu sa dostali do problémov, o to viac som bol z konca nasratý kde som len neveriacky krútil hlavou a šiel do postele spať s nezdravo vysokým tlakom. Snáď najhorší možný koniec aký mohol byť vymyslený. Slabé 3.

Akčná klasika, ktoré v 80-tych a 90-tych rokoch produkovali v USA ako na pásovej výrobe. Už mnoho krát recyklovaný príbeh, ktorý teraz stál na Arnoldovi. Ten nesklamal, so svojou charizmou si kradne cely film pre seba a to sa nemusel ani moc snažiť. Paradoxom pre mňa ostáva fakt, že Beluschi bol obsadený aby sa staral o tu komedionálnu časť, ale pravdou ostáva že vtipnejší bol Arnold a jeho skoro až terminátorské jednoslovné hlášky ako napríklad "Vodka" pobavili najviac.

Po Wild Billovi a Geronimovi, Hill natočil ďalší životopisný western, tentokrát o Jesse Jamesovi a jeho partii. Unikátny je hlavne v tom, že filmové súrodenecké postavy, James, Younger, Ford, Miller, hrajú skutoční súrodenci aj v reálnom živote. Nič podobné som vo filmovom svete ešte nevidel, a Hill s týmto výberom menej známejších hercov, zariskoval. Ale ako sa hovorí, risk je zisk, minimálne u mňa mu to vyšlo. The Long Riders nejde v klasických vyšľapaných stopách westernov, ide si svojou cestou. Nemá typického hrdinu, ktorý by na počkanie so svojim revolverom vystrieľal všetko čo ma nohy a ruky, a pritom vypúšťal z úst drsné hlášky na všetky strany. Príbeh mapuje život prakticky všetkých členov gangu, ich ženy, manželky, deti, a jednu svadbu. Ukazuje divákovi že to nie sú len zločinci ktorý lúpia vlaky, banky a dostavníky ale že aj oni, sú ľudia z mäsa a kostí. Pre niekoho možno menej akčný western, ale mne úprimne k spokojnosti stačila iba ta jedna, finálna v Northfielde, jasne inšpirovaná Peckinpahom.