Chema4

Pútavá melodráma so skvele napísanimi dialógmi v ktorých exceluje trojica hviezdnych hercov a to Myrna Loy (Ann), ktorá si zahrala na prvý pohľad farmársku sedliačku, ale zdanie dokáže klamať pretože sa z nej vykľuje pôvabná, temperamentá kráska do ktorej sa zaľúbi Clark Gable (Jim), ktorý si zahral namachrovaného frajera, ten sa dennodenne potýka s otázkou života a smrti a to doslova. No a nakoniec Spencer Tracy, tmel ktorý pomáha utužovať vzťah Jima a Ann, ale aj tmel, vďaka ktorému cely film šlape tak ako má, svojim hereckym prejavom si kradne všetko pre seba a robí to tak prirodzene, ako my obyčajní smrtelníci napríklad jeme. Fim o láske, kamarátstve o ťažkých životných rozhodnutiach a o živote na hrane so smrťou, ktorý mi rezonoval v hlave ešte dlho po dopozerani a zvieral hrdlo z horkosladkého konca o ktorom pri dlhšom rozmýšlaní stále neviem či skončil happyendom alebo nie. Nech si urobí každy obrázok sám.

Už ako malý chlapec som miloval Jackieho Chana a jeho klasické Chanovky, ale už vtedy som cítil že Dragons Forever je jeden z jeho slabších kúskov v jeho nabitej kariére. Do vývrtky ma najviac vytáčalo a vadilo to zbytočne vyplnenie deju nezáživnou romantikou a pokusy vytvoriť nejaký vtipný GAG, no proste zbytočná vata na ktorú aj tak nikto nie je zvedavý a zároveň mrhanie potenciálu trojice Chan, Yuen, Sammo Hung. Ich klasických bitiek je tu pramalo a asi sa mohli a mali, tvorcovia venovať skôr tomu v čom sú ich herci najlepší. Niečo sa zomelie až v úplnom závere a to je menej než som bol na Jackieho filmy zvyknutý.

Oddychový rodinný pirátsky film, podľa Stevensonovej predlohy, ktorý obsahuje plno pirátskych klišé ako napríklad záhadná mapa, odkazujúci na stratený poklad, na záhadnom ostrove. Pekné lokality a piráti v  pekných autentických kostýmoch, ktorý sa ale správajú až moc komicky a hlúpo. Nesálalo z nich žiadne nebezpečenstvo alebo strach. Nič senzačné teda nečakajte a ak si chcete pozrieť film podľa Stevensonovej predlohy, tak si myslím že Flemingov film, by nebola tá najšťastnejšia voľba.

Výprava filmu je sympaticky zasadená do izolovanej časti Vietnamu, do tropických monzúnových lesoch, kde pracuje sympaťák Dennis Carson na svojej plantáži. Spoločensky neoťukaný Dennis, sa za krátku dobu na plantáži spoznáva hneď s dvomi ženami a rozbehne sa ľúbostný trojuholník, nevera, žiarlivosť a intrigy ktoré ale nemali dostatočný spád, aby ma dokázali udržať v napätí po celý čas. Film má hluché miesta a má ich dosť. Nepomohlo tomu ani by som povedal že až také karikatúrske zobrazenie vtedajších vietnamských otrokov, ktoré mi vyložene išlo proti srsti.

Jeden vôbec z úplne prvých pokusov hollywoodu natočiť film o významnej historickej postave, Johanke z Arku. Skončilo to pre mňa nakoniec ďalším sklamaním. V podstate veľkofilm 40. rokov, ktorý získal aj dvoch oscarov a na ďalšie  bol nominovaný. Ja ti neviem, možno je to práve tým vekom ale mne hlava moc nebere, že bol tento film nominovaný na oscara za výpravu, keď sa to v drvivej väčšine točilo práve v ateliéroch a v štúdiách s lacno vyzerajúcimi kulisami. Chýba väčšia epickosť, na vojnovo/historicky film len jedna scéna kde sa reálne bojuje, to je aj na 48 rok málo, dej sa až príliš moc sústredí na Johanku, čo nie je vyložene chybou, keďže to malo byť hlavne o nej ale tým pádom mi chýbala nejaká dynamika v príbehu, ktorá by rozhýbala veci do pohybu...takto to začalo rýchlo nudiť a príbeh spadol do monotónnej roviny.

Toto je už druhy nemí film ktorý som od Fleminga videl a tak ako aj pri "Hule" tak aj tu ide o obyčajný jednoduchý snímok, ktorý ničím špeciálnym neprekvapí. Jeden tromf v rukáve nakoniec ale aj tak skrýva a to je šarmantná, charizmatická, čarovná a na platne nevinne vyzerajúca Clara Bow, ktorá si všetky scény kradne pre seba a vďaka ktorej film ubehol rýchlejšie ako som si myslel a ja som tak sním nemusel bolestivo zápasiť až do konca.

Na prvý pohľad sa jedna o otravne ukecanú romantiku, odetú v mierne komediálnom kabáte. Bombshell ale nie je len dajaká jednoduchá prvoplánová záležitosť, pri ktorej by sa divák mohol  len "zasmiať" na postavách, ktoré sa snažia byť až prehnane funny. Obsahuje omnoho hlbší význam, ktorý mňa osobne doslova znepokojil, a zanechal vo mne rozporuplné pocity, o ktorých som ešte dlho po filme premýšľal. Myslím že sa Flemingovy podarilo  v niektorých scénach zachytiť temnu stránku hollywoodu, ktorá sa od 30 rokov minulého storočia zase až tak veľa nezmenila.

Romantická nemá slátanina, ktorá aj na 20 roky minulého storočia jednoducho nudí, a to natoľko, že aj tých 64 minút trvá ako večnosť. Nesympatická hlavná postava ma iritovala, a z filmu som mal pocit, ako keby sa na ňom tvorcovia učili, čo si môžu dovoliť s filmovou technikou. Rýchlo zabudnuteľná zbytočnosť, ktorá do sveta filmu, nepriniesla nič nové ani originálne.

Film, ktorý s rešpektom vzdáva hold, bluesovej legende, a tou je Robert Johnson. Najväčší dôraz sa tu tlači logicky na hudbu, ktorá je príjemne chytľavá, viac než som čakal, a viac než celkový dej, kde bolo zbytočne veľa vaty, a hluchých miest. Neplatí to ale pre záverečných 30 minút, ktoré slušne vygradovali v mystický záver, a vyvrcholil nezabudnuteľným gitarovým battle, s ďalšou hudobnou legendou, Steve Vai. SPOILER...Zaujímavosťou je, že Martone, hra v záverečnom battle na gitare, Paganini 5th Caprice, čo bola Paganiniho pieseň, ktorú napísal ako poctu diablovi. Často sa hovorilo že Paganini, za svoje majstrovstvo v hre na husliach, predal svoju dušu diablovi. Veľa huslistov tvrdilo, že zahrať tuto pieseň, vyžaduje božské schopnosti kvôli jej zložitosti. Zo záveru by sa dalo teda povedať, že pri battle Martone (Macchio) vs Butler (Vai) čo bol vlastne diablov gitarista, porazil Martone diabla piesňou, ktorá bola venovaná jemu samému.

Na prvý pohľad veľmi jednoduchý dej, v skutočnosti sa ale jedna o originálny nápad, s fiktívnymi gangami NY, ktorý s Hillovim podmanivým temným vizuálom, a zápletkou, zaručuje konštantne nebezpečenstvo pre Warrioriov, ktoré sa dynamicky stupňuje, po každom ubehnutom kilometri. Warriori čelia nielen gangom, ale aj policajtom, a tí boli nútení zdrhať, a stále dookola len zdrhať. Brutálnosť, násilnosť, a nekompromistnoť, ktoré sú v recenziách tak často s týmto filmom v spojitosti, mi tu v skutočnosti prekvapivo chýbali, a to potenciál a priestor tu pre to bolo viac, než dosť.