hygienik

Poznal/a príliš neskoro ako ho/ju mal/a rád/rada. Priam dokumentárne zachytený svet tínedžerských lások a snáh byť obľúbený. Bezprostredné, krásne jednoduché. Videné na FIFFBA 2012.

Predstavte si ale, že si chcete kúpiť pestrofarebného papagája a predajú vám operenca bez jediného pierka. Taký je Augustín v tomto filme, bez svojej filozofie. Bolo to zredukované na "svätý akčák" o jeho živote, akokoľvek (ne)presný. Bol tu vykreslený ako postmoderný umiernený dobrák, ale nebol to vari on, kto použil proti Donatistom silu? O tom film mlčí. Nebol to vari on, kto sa stotožňoval s Rímom natoľko, že keď padol opýtal sa: Mesto padlo, ako to, že svet ešte stojí? Nebol to vari on, kto sa zamýšľal nad spravodlivou vojnou a vypracoval zásadu "donúť vstúpiť"- neveriacich do Cirkvi. O tom všetkom film mlčí, lebo storočia ukázali, že nie všetko, bolo správne. Ale bol to on, kto napísal: Miluj a rob čo chceš. Bol to on, čo uvažoval nad svätou trojicou, večnosťou i dedičným hriechom. Bol produktom svojej doby, a bol slabý, napriek tomu urobil všetko, čo vedel.A to všetko film miestami zamlčí alebo skreslí. Preto je to pre mňa len priemerný film.

Roky som čakal, kým to uvidím. Bolo to utopené v mori často bezpredmetných dialógov. Nebola v tom ani analyzovaná morálna dilema, len prvky paranoje, keď má každý z každého strach. Myslím, že filmy A. Holland nie sú pre mňa.

"Nová poetika", ktorú film prezentuje je pre mňa ťažko stráviteľná a vystriedali sa u mňa pocity nudy, odporu, prekvapenia a nakoniec aj obdivu. Film je 1. NEZÁVISLÝ 2. NEZABUDNUTEĽNÝ 3. NEPRIATEĽSKÝ voči priemernému konzumnému divákovi 4. NEOPÍSATEĽNÝ a hlavne 5. ZVLÁŠTNY. Som si takmer istý, že som včera videl budúcnosť filmu - takto bude vyzerať filmový mainstream o niekoľko rokov. Ja sa vynasnažím túto nastupujúcu vlnu analyzovať a chápať. Ale to, či v sebe bude mať vnútornú kvalitu ukáže až čas.

Úprimne priznávam, že nemám schopnosť rozlišovať ne/kvalitu v rámci animácií. Isté však je, že film ma nezaujal zo žiadneho hľadiska.

Veľmi som váhal medzi 3 a 4 hviezdami. Téma nanajvýš zaujímavá, ale na rozdiel od režisérovho (ľahšie sfilmovateľného) dokumentaristického prístupu, dávam prednosť filmom analytickým, s jasne definovaným riešením skúmaného problému. Tento film budí dojem, že téma autorovi prerástla cez hlavu.

Milá redakcia časopisu Mädchen! Už som odtrhla hlavičky, všetkým mojim barbies a moju nenávisť k rodičom to nezmenšilo! Nikto ma nemá rád, neviem si nájsť žiadnu kamarátku a chalani v triede sa mi posmievajú. Čo mám robiť? Vaša Ziska----- Milá Ziska! Svoje emócie si rozhodne musíš ventilovať. Skús o tom natočiť film! Tvoja redakcia--------- Myslel som si, že po Solondzovi ma už nič neprekvapí, ale táto šialenosť balansujúca na hrane kritiky reality a satirického drogového tripu, parodujúceho všetky možné žánre a úchylky je nezabudnuteľná. Málokde je filmová hudba tak dokonale súzvučná s obsahom scenára a málokedy sa vidí také decentné a vhodné použitie animácie ako tu. Smial som sa asi aj pri pasážach, kde to bolo nevhodné. A ten humor je korením tohto počinu. Inak by z toho bol ďalší Haneke.

Postráda to kvality knižnej predlohy od Irvinga: Modlitba za Owena Meeneyho.

Ani sa mi nechce veriť, že by toto všetko mohol niekto zažiť. Kvalitná remeselná práca všetkých zúčastnených je jedna vec, fakt, že nemám rád filmy o dejinách 20. storočia, lebo som nimi presýtený je druhá vec a osobná zainteresovanosť režisérky na téme je vec tretia. Jedno, čomu nerozumiem je akútna potreba poľských režisérov reflektovať vo filme "vlastné dejiny."

Elegantne vyvážená komerčná chuťovka, so zaujímavým príbehom, ideovým presahom, sympatickou hlavnou dvojicou a ako to už pri moderných kasových trhákoch (v kinosále nás bolo 10!) býva pravidlom, s výborne našľahaným mixom žánrov, ktorý barman namiešal tak, aby ste ochutnali len napenený povrch. Takže nám, ktorým ochutnávka bola príliš málo, ostáva už len knižná predloha. Odo dnes rozhodne nepovažujem J. Lawrence za priemernú herečku.