hygienik

SPOILER! Dievčina a jej otec sú nesympatickí sebci, ktorí pobehujú po Írsku v snahe nájsť odpovede. Len chalan je ako tak nezištný, ale za to vodený kamoškou ako bábka. Všetci trúsia pseudointelektuálne reči hodné dôchodcov. Celý film som si vravel, že Emily nereaguje ako teenagerka a potrebovala by buď pár faciek alebo sex s Ardenom, aby sa znormalizovala. Ale ona sa naopak dostávala do ťažkých životných dilem. Podľa mňa je to írska verzia Papierových miest. Cieľovkou tohto postmoderného dielka nie sú teens ale skôr ich životom ubití rodičia.

Tento dokument je užitočný aspoň ako ukážka trendov v sakrálnej architektúre. Keď vieme, čo sem skôr či neskôr dorazí, sme ušetrení nepríjemných prekvapení.

Podobných filmov nájdete na nete do hodiny kľudne 100 a 80 z nich bude lepších ako tento. Francúzom rozhodne neide o ľúbivosť pre publikum, o rešpektovaní nejakých tabu ani nehovoriac. Problém je, že všetky postavy sú nesympatické a mne ako divákovi úplne ukradnuté.

Ten film je presne taký, aký má byť. O starých zidealizovaných časoch, ktoré poznáme z historiek starých mám. Vtedy o všetkom rozhodoval apuka Ferenc Józska a Pán Boh. O obyčajných chlapoch, čo vysedávajú po krčmám a majú pivní břich. A o ich deťoch, ktoré zévlujú a kradnú susedom ovocie. Najväčším kladom sú veľmi zlé herecké výkony, ktoré budia dojem, že vo filme hrajú autentickí neherci. Časom oceníte všetky postavy, vrátane otravného Polívku, alkoholika traktoristu aj nie veľmi sympatickýcké, ale o to obyčajnejšie vnúčatá z Prahy.

Retro filmy nemusím. Tento mohol pre dynamiku deja ponúknuť divákovi viac, namiesto toho stavil na atmosféru.

Námet a scenár Stano Radič. Scénka s opitým psom ma veľmi pobavila.

Drevený interiér vlaku, lietadlo JAK 40 alebo pletené (?) plavky, to sú veci, ktoré v tomto filme uvidíte ale v skutočnosti ich odvial čas.

Oprostenie sa od konvencí, pudovosť, asociatívnosť v tanečnom tranze. Diváka to pohltí. Len som celý čas nedokázal prísť na to, kde končia tanečné čísla a začína scenár filmu. Ale to je jedno. Zdá sa, že muzikálu už odzvonilo. Až vďaka "Pýreniu sa" som pochopil, ako vnímať výrazový tanec.

Jeden z tých normalizačných filmov, ktorým k dokonalosti chýba už len máličko - trochu viac psychologickej analýzy. Tá je tu nahradená frázami o pevnej vôli, pre ktorú nie je nič prekážkou a bagatelizovaním dysfunkčných rodinných vzťahov, ktoré sú celospoločenskou normou a "to predsa nie je žiadna tragédia". Lenže film krásne zobrazuje fakt, že to, čo sa jednému zdá byť malicherné, môže byť pre iného "koncom sveta". Výkon Beaty Sweighoferovej v roli zajakavej Anny, bol azda najpresvedčivejším stvárnením psychických dopadov handicapu na človeka, aké som doteraz videl. Popis je trošku mylný v tom, že ľudia sa ani tak nesnažia pomôcť Anne vybudovať pozitívny vzťah k životu a okoliu, ale hlavne k sebe samej. Hoci je fakt, že introvertnosť a rojčenie slečny je tu odsúdené ako vymýšľanie si. Oná pomoc je občas tak priamočiaro surová, až mi jej bolo vážne ľúto.

Československo zabili, ale českoslovenčina je večne živá. Najzúfalejší casting za posledné 3 roky.