tron

„Pokladaj to za rozvod, zlato.“ Robustné sci-fi. Verhoeven kul železo za horúca, takže po úspechu sci-fi RoboCop si dal riovnaký žáner. Schwarzenegger bol vtedy obrovská hviezda a kto nepoznal Verhoevena, tak si myslel, že Arnie spoluprácou s ňou rapídne riskuje. Napokon sa ale ukázal presný opak: Arnie (zase raz) veľmi dobre vedel, čo činí a jeho spolupráca s úchylným Holanďanom sa zaradila medzi to najlepšie, čo v 90. rokoch natočila. Škoda, že sa páni už nikdy viac nestretli (v hre bol historický masaker o Križiakoch, z ktorého však napokon nič nebolo). RoboCop bol perfektný film, ale oproti Total Recallu vyzerá ako chudobný príbuzný. Snímka je tradične verhoevenovsky brutálna, nekompromisná a drsná. Divákovi sa temer nechce veriť, že sa mu nesníva, že to režisérovi naozaj bolo umožnené natočiť nielenže TOTO, ale taktiež TAKTO.  Aj po  desaťročiach ohromná akčná sci-fi zábava plná beštiálnych nápadov (skladacia hlava, taxikár, požiarnická sekera). Ako bonus pochopíte, prečo aj keď na Nostrome (údajne) mali strelné zbrane, nepoužili ich. Skvelý Arnold v plnej forme a na vrchole svojich fyzických i hereckých (haha) síl, zdatný zloduch s tvárou diabolsky charizmatického Michaela Ironsidea, nápadité akčné scény, veľkolepá výprava, parádne postavy a super prekvapivý scenár plný kultových scén (ploštica v nose, pani na letisku, Kuato v bruchu, obdarená prostitútka). Akurát to po desaťročiach predsa len jemne zostarlo a občas nesedí logika (najhľadanejší muž planéty sa pomerne voľne pohybuje medzi verejnosťou alebo na Marse majú okná z obyčajného skla, do ktorého stačí raz streliť a ste v prde...). Verejnosť bola nadšená, film s rozpočtom 65 miliónov obdarovalo celosvetovou tržbou 141. Nová verzia s Colinom Farrellom na to šla realistickejšie, ale taktiež nudnejšie.

„Čo v Rusku máte na stres?“ – „Vodka.“ S Policajnou akadémiou 7: Moskovskou misiou (1994) ďalší film snažiaci sa o otepľovanie americko-sovietskych vzťahov. Červená horúčava ma nikdy nechytila napriek tomu, že som ju prvý raz videl už ako puberťák, čo je ideálny, ba priam dokonalý film na sledovanie akčných filmov Arnolda Schwarzeneggera. Rakúsky dub bol v tom čase môj miláčik, ale Červená horúčava mi skrátka nesedela. Vždy som mal od neho radšej drsnejšie veci ako Predátor, Terminátor alebo Barbar Conan. Hoci v tejto štandardnej buddy kriminálke spojil sily s osvedčeným remeselníkom Walterom Hillom (režisér The Warriors, scenárista 48 hodín, producent Votrelca), výsledok je prekvapivo bezkrvný a nudný. Informácia, že Sovieti prvýkrát v histórii dovolili Američanom natáčať na Červenom námestí, ma necháva chladným, gauneri neuspokojiví, scenár predvídateľný asi aj na koniec 80. rokov. Poteší chémia s komikom Jamesom Belushim a hŕstka výrazných scén (sauna, protéza).

„To sú veľmi nepekné veci, čo práve robíš. Ja síce neviem, o čo ide, ale myslím si, že sa to dá vyriešiť aj bez použitia násilia.“ V 80. rokoch mal Arnold Schwarzenegger všetko. Skvelú manželku, prostredníctvom ktorej jemne prenikal do americkej politiky, splnil sa mu americký sen o úspechu, vyviedol vozidlá Hummer z armády na cesty, mal deti, diváci ho zbožňovali a akčný žáner nepoznal väčšieho kráľa (sorry Sly). Čo ho míňalo? Skoro nič. Okrem, nuť, filmových komédií. Všetci predpokladali, že to tak aj zostane - veď Arnieho filmy boli vždy drsné, nehodil sa do komédií. On mal ale na vec iný názor a ako v živote, aj pred kamerou rád skúšal nové veci a hľadal nové smery. Nakrútil DVOJIČKY - a bol to hit. Ľudia majú dodnes túto stereotypnú komédiu radi, hoci sa pochopiteľne nedá porovnať s najlepšími komédiami slovenského rodáka Ivana Reitmana (KROTITELIA DUCHOV 1 - 2). Na strane druhej, DVOJIČKY patria (spolu s Arnoldovým neskorším POLICAJTOM ZO ŠKOLKY) k nestarnúcim Arnieho odľahčenejším filmom a nedajú sa porovnať s jeho neskorším otrasným JUNIOROM. Réžia je nevýrazná, scenár priemerný (fádna kriminálna zápletka, otravné moralizovanie tak typické pre Schwarzeneggerove komédie), no spárovanie s Dannym DeVitom je natoľko drastické, že sa nemožno nebaviť kontrastom, ktorí obaja predvádzajú.

Schwarzenegger v hlavnej úlohe akčného sci-fi podľa románu Stephena Kinga? Nie tak úplne, novelu napísal Richard Bachman (neslovičkárim, King a Bachman mali veľmi odlišný štýl), nebola akčná a filmová adaptácia s ňou v podstate nemá skoro nič spoločné (knižný hrdina bol priemerný občan a fyzická troska, majúca podľa slov samotného Kinga "mimoriadne ďaleko od Arnolda Schwarzeneggera", do šou sa prihlásil, aby mal prachy na lieky pre svoju ťažko chorú dcéru, dej sa odohrával v normálnych uliciach mesta a po hrdinovi išli nielen zabijaci, ale aj verejnosť, ktorá za udania získala peniaze. Nevraviac o brutálne zmenenom finále.). A film? Film je v podstate o niečom úplne inom. A, to je hlavné, dodnes je veľmi, veľmi zlý. Môžeme k nemu pristupovať pozitívne snáď iba v tom zmysle, že je to béčko ako koberec. Ale to má byť akože plus? To ako vážne? Navyše, béčok sú tony. A oveľa lepších. Nepomáha ani účasť kurióznych hercov z PREDÁTOROV (Ventura, Alonso) a VOTRELCA (Kotto). Výsledok je stále podpriemerný. Keď už, odporúčam skôr rovnomennú knižku (alebo iný Bachmanov vizionársky príbeh o reality šou, Dlhý pochod, ktorý vďakabohu dodnes nebol sfilmovaný). BEŽIACI MUŽ u mňa zlyháva ako vízia budúcnosti, tak ako schwarzeneggerovka. Inak, pôvodne niekoľko dní tento film reálne natáčal Amdrew Davis, budúci režisér Utečenca, ale keďže natáčanie pod jeho vedením nabralo bleskový sklz, bol veľmi rýchlo odídený a nahradený Glaserom.

„Keď to môže krvácať, môže to aj skapať.“ VOTRELCOV mladší brat (skupinka ničnetušiacich pozemšťanov bojuje v de facto uzavretom priestore s tajomným mimozemšťanom, ktorý ich po jednom vyvražďuje) od rovnakého štúdia. Tu naozaj nie je dôvod šetriť hodnotením (napriek slabšiemu "pračlovečiemu" finále, ktoré ma vždy otravovalo a asi dvadsiatim sekundám s dosť úsmevne zostarnutým počítačovým trikom). PREDÁTOR je úžasná klasika 80. rokov. Strhujúca hudba Alana Silvestriho, kultová vojenská macho atmosféra (naolejované svaly, sexistické vtipy o vagínach, penisoch a prsiach, cigara v helikoptére, Bezbolestná, hnusný žuvací tabak), kultové hlášky ("Nemám čas krvácať."), nenapadnuteľné herecké obsadenie (naozaj ťažko povedať, či je najlepší Weathers, Black, Duke, Ventura, Landham alebo Chaves... ale asi Arnold), drastické vraždy, hrôzostrašné zlo (nápad Stana Winstona a Jamesa Camerona) a dusná džungľová atmosféra. Vidieť Barbara Conana strácať jeho povestné sebavedomie je pohľad na nezaplatenie. Nikdy som ale nepochopil "morálnosti" boja, v ktorom sa jedna zo strán doslova zneviditeľní a následne zákerne vraždí svojich súperov od chrbta.

„Povedz jej, že mňa lov nebaví.“ – „Jeho lov nebaví.“ Nečudo, že otrasná Červená Sonja komerčne aj umelecky prepadla. Schwarzenegger nudne putuje krajinou a keď to ústredná hrdinka (príšerná Dánka Brigitte Nielsen sa najskôr pokúsila uloviť Arnolda a keď nemal záujem, presedlala na jeho najväčšieho žánrového konkurenta) nezvláda, priskočí jej so svojím obrovským mečom na pomoc. Potom spolu odcválajú k zapadajúcemu slnku. Ten film je vskutku príšerný, čo ostatne vždy tvrdil aj samotný Schwarzenegger, ktorý v tom pôvodne ani nechcel hrať, ale nakoniec bol prinútený megaproducentom De Laurentiisom, ktorý z neho urobil hviezdu a Arnie mu bol pár vecí dlžný. V prvotných plánoch malo ísť o klasickú conanovskú trojku, ale potom došlo k sérii zaujímavých udalostí a z Conana 3 sa vykľula Červená Sonja, v ktorej mal mať Arnold iba cameo. Následne sa mu však udial solídny podraz a pár dní nakrúcania sa stalo pár týždňov a z camea v podstate hlavná mužská postava. Vyzerá ako Conan, mal to byť Conan, ale volá sa Kalidor. Hm, no nič. Sranda. Film sám osebe je strašne nevydarený, už otrasný Conan 2 oproti nemu pôsobí ako vydarený veľkofilm. Nechýbajú nevydarené komické figúrky (hlučný ázijský karate chlapec a jeho obézny šašokomorník), nezmyselne krvavé (čo bije do očí s celkovou rodinnosťou projektu), ale zle nakrútené akčné scény a HNUSNÁ, lacná výprava. Dosť absurdný je potom výskyt Sandahl Bergman, ktorá hrala aj v jednotke, ale úplne inú postavu. Wtf?

Conana Ničiteľa si mali Schwarzenegger a skladateľ Poledouris odpustiť. Kým na jednotke pracovali esá Oliver Stone (scenár) a John Milius (réžia), na pokračovanie producent Dino De Laurentiis najal "nijakého" Richarda Fleischera (Amityville 3-D). Hoci na nás z úvodu dýchne bombastická atmosféra drsnej fantasy (odťaté hlavy), už onedlho sa to celé zvrtne v niečo, čo malo byť fantasy, ale nemalo to adekvátny rozpočet a tak zostarnuté efekty striedajú umelohmotné kulisy, nepresvedčivé akčné scény + bizarné herecké obsadenie (Grace Jones ako Zula, v komiksoch je to mimochodom muž). Je pekné, že dvojka je väčšou fantasy, ako realistický prvý diel. Mohlo by sa zdať, že je to prepadák, ale čísla neklamú: film pri rozpočte 18 miliónov na celom svete trhol 100, čo teda fakt nebolo na prvú polovicu 80. rokov zlé. Lenže všetci pochopili, že je to celé zle a nikomu sa do trojky nechcelo. Nakoniec vznikla aspoň "falošná" trojka a to (žalostná) Červená Sonja. Prekvapivo zasa vo Fleischerovej réžii.

„Hovorí, že sa blíži búrka." - "Ja viem."“ Legendárne akčný sci-fi s hororovým fílingom, v ktorom vás naprieč temnou nocou prenasleduje niečo psychopatické, chce vás to brutálne zavraždiť a neprestane, kým nedostane to, čo chce (alebo kým to nezlikvidujete, ale šanca, že sa vám to skutočne podarí, je mizivá). Čertovsky originálny príbeh o boji o budúcnosť... v minulosti. Strhujúce, energické tempo si razí cestu počas jednej jedinej noci, kedy stihne zdemolovať komplet policajnú stanicu (čo v tých dobách bolo v móde: Stopár, Maniac Cop, Prepadnutie 13. okrsku), predstaviť divákom začínajúceho rakúskeho herca (a majstra v kulturistike) a postaviť proti nemu slabučkú čašníčku Lindu Hamilton a atletického, ale oproti Schwarzeneggerovi neduživo pôsobiaceho šviháka. K tomu „ksichty“ v podporných rolách. Prekvapivo veľmi veľa tomu dáva sympatická policajná buddy dvojka Lance Henriksen (!) a Paul Winfield (!!), ktorá by si zaslúžila vlastný rip-off ("Tá káva je tu už dve hodiny." - "Nevadí." - "A týpol som si do nej cigaretu." - "Hm."). K tomu výnimočné triky Stana Winstona, plno kultových scén (nákup zbraní, továreň, Bill Paxton, samooperácia, sex) a skvelá vízia odporne temnej budúcnosti. Cameron nemal obrovský rozpočet (to mal až v dvojke) a tak niektoré efekty jemne zostarli. Ale Kanaďan to bohato a šikovne vykompenzoval hudbou a mimoriadne svižným tempom. V podstate stále sa niečo deje, prestávok na oddych je ozaj len povinné minimum; dá sa povedať, že je to nonstop akčná scéna. Drsné, brutálne. Bezútešné. Temné. Keď som to prvý raz videl ako malý na videu, pamätám si, ako ma úplne odrovnali všetky scény s Terminátorom+ tak desivé a neľútostivé monštrum sa v rámci svetovej kinematografie skutočne zjavilo len málokedy. Rozpočet cca 6 miliónov dolárov, celosvetová tržba fajnových 40.

Hardcore! Všetci sme nejako začínali, ale čo je veľa, to je veľa. Toto bolelo skoro rovnako, ako filmy Eda Wooda.

„Nie sme vari väčšie zvieratá, ako oni?" Šokujúci základný pilier talianskych kanibalských hororov. Scenár nestojí za zmienku. Na to je vedľajšia rovina s antropológom a tým, či sme väčšími divochmi my alebo obyvatelia Amazonky, príliš plytká (hoc zároveň paradoxne istým spôsobom pravdivá). Takisto herecké výkony nestoja za reč (Francesca Ciardi je zaujímavá len vďaka tomu, že ukáže temer všetko). Ale čo sa týka fyzických orgií, o ktoré koniec koncov v tomto drsnom pod-žánre ide "až" na prvom mieste, nemajú Deodatovi Kanibali konkurenciu.