tron

Dokonalo mrazivý a nepríjemný dodatok k Záhade Blair Witch. Aj keď som vedel, že je to len akože, má to nepopierateľnú silu a intenzitu, pozeral som to tesne pred spaním a už po prvých minútach mi bolo jasné, že to nebol najlepší nápad na svete. Zaujímavá bola myšlienka, či to Josh, Heather a Mike iba „nenahrali“, aby si mohli založiť falošnú identitu.

„Ako môžeš preboha TERAZ spať?!“ – „Ako? Ako malé bábätko.“ Pôvodne som si chcel znova pozrieť Mutanta s Michaelom Madsenom, ale omylom som si zohnal toto a povedal som si, že keď už je to horor a hrá v ňom môj najobľúbenejší člen Spoločenstva Prsteňa, že si to pozriem. A pozrel som si to. A fakt zlé. Nízkorozpočtové, televízne céčko s v roku 2018 neuveriteľným CGI, škaredou (kvázi)lesnou výpravou a s postavami zdržujúcimi sa pod bodom mrazu, ktoré hrajú herci nachádzajúci sa štyrikrát pod bodom mrazu (John Rhys-Davies dostal značne ponižujúcu rolu). Nikdy viac. Režisér James D.R. Hickox (Kukuričné deti 3) nesklamal.

Platí to isté, čo pri prvej časti: scény z lode nie geniálne, ale v rámci možností super (so silným nádychom nechutného sci-fi hororu), ale postavy ma trochu nudia a pohľady do minulosti jednotlivých hrdinov priemerné. Oceňujem zdravú minutáž, naopak palec dole za primitívne ľakačky. Ďalšie časti si už nepozriem.

"Jasné. Ale netušíte, že som mu poslal aj štvrtý list." Je to fakt dobré. Myslel som si, že ma to po dobrom rozjazde začne nudiť, ale nezačalo. Kengura, vzťah pápeža a sestry Mary je veľmi silný, samotná postava pápeža parádne kontroverzná (len čo si poviete, že sa vám fakt páči, spraví ten zmrd niečo, s čím vás pekne nase...), k tomu parádna výprava a hudba. A finálny príhovor mestu a svet, uff, tak tam ma mrazilo viac, ako pri niektorých hororoch.

Vôbec neviem, čo si mám o Venomovi myslieť (nudil ma, česť výnimkám, už v komiksoch). Na jednej strane totálna hovadina, na strane druhej to má viacero dosť originálnych, osviežujúcich nápadov. Postavy sú strašne nudné, ale herci podávajú tak zvláštne a čudné výkony, že je veľká sranda pozerať sa na nich. Triky sú hrozné a Venom je dosť nahov*o, vyzerá však zároveň zaujímavo (viem, protirečím si, ale fakt som z neho mal taký dojem). Akčné scény nie sú geniálne, ale je ich dosť a nie sú zlé, rýchlo vďaka nim utečie čas. Scenár ja na jednej strane neprekvapivý, na druhej ponúka hlavného hrdinu, ktorý trhá ľuďom hlavy a následne ich žerie, čo vedie k pozoruhodným eticko-biologickým úvahám (je Eddie tým pádom kanibal, alebo má Venom vlastný žalúdok?). Síce je scenár plný blbostí, tak ale zas aspoň sa stále niečo deje a nestíhate sa nudiť, čo nie je málo. V jednej scéne je to nechutný a drsný body horor, v druhej neškodné rodinné dobrodružstvo pre tínedžerov s tomu odpovedajúcimi fórmi. A to som ešte nespomenul kurióznu potitulkovú scénu. Ako vravím. Vôbec neviem, čo si o tom mám myslieť. Ale mám rád San Francisco.

Viem, čo tým chceli povedať. Je to dôležitý film. Ale na môj vkus, ak to beriem „len“ ako film, tak to bol proste film nudný. Ešte kým boli v utajení alebo telefonovali s vedením KKK, malo to bez debaty napätie a niečo do seba, ale akonáhle sme nedajbože riešili ich osobný život (randenie), šlo to prudko nadol a nezachránila to ani fajn retro atmosféra. A koniec mi pripadal značne neuspokojivý; zdalo sa mi, že dôstojne neuzavreli ani jednu dejovú linku – v tomto smere by som uvítal oveľa viac doslovnosti.

No, na prvý diel to nebolo zlé a hoci tomu chýba taký ostrý štart, ako prvým dvom sériám, má to svoj štýl a Diego Luna s Michaelom Peñom nie sú nezaujímavými hereckými voľbami. Hlavne ale tretia séria ukázala, že daný smer je slepou uličkou a tak Mexico vnímam pozitívne, lebo kašle na to, čo bolo a začína s novým štítom. Ak ale aj ďalšie diely budú také povedzme že "pomalšie" (a dlhé), budem v hodnotení podstatne prísnejší. Prerod z policajta (hoci zjavne totálne skorumpovaného) na drogového zabijaka nerealistický, ale tvárim sa, že som to nevidel.

Prvý raz som Malého votrelca videl v roku 2018. Čakal som horor, nie explicitný, ale zákerne pomalý, plíživý, ponurý. Nedočkal som sa. Zostal som hrubo sklamaný a dal som 2*. O rok neskôr som si ale prečítal skvelý román od Sarah Waters a dostal som chuť dať ešte jednu šancu jej filmovej adaptácii. A už to bolo lepšie. Z toho mi však vychádza, že je to film, ktorý získava na sile až v prípade, že poznáte (a máte radi) knižku. V takom prípade si Malého votrelca vychutnáte. Určite je to o čosi viac horor, ako kniha (u ktorej dodnes neviem, či šlo o horor alebo nie). Film má asi lepší rozjazd, než dojazd, ale vo všeobecnosti to (po prečítaní knihy) nie je zlé. Nič netušiaci hrdina (pripomínajúci mladého Davida Thewlisa) prichádza krátko po konci 2. svetovej do ponurého, obrovského domu na vidieku, v ktorom žije zopár čudákov, ktorí zjavne „niečo“ vedia, no boja sa o tom hovoriť. Alebo majú iný dôvod pre svoju mlčanlivosť. Bohužiaľ, ako sa záhada postupne rozuzľuje, zisťujete, že vás to už vôbec nebaví a nezaujíma vás, ako sa to celé skončí. Domhnall Gleeson je vcelku sympaťák, ale všetci ostatní sú dosť nepríjemné osoby (Ruth Wilson mi svojho času spoľahlivou znechutila skoro každú sériu Luthera) a scenár je neskutočne nudný. Atmosféra nie je zlá, ale proste celé je to tak nezáživné, že vás to po prvej polhodine fakt prestane zaujímať a dopozeráte to dokonca skrátka len z toho dôvodu, že nemáte radi neodpozerané filmy. Ako na knihe, aj na filme je najdesivejšia jeho vystupňovanosť a depresia. Keď na začiatku spoznávame Hundreds Hall, je to sídlo majúce najlepšie časy za sebou, v ktorom z posledných síl dožíva malá skupina (bývalých?) aristokratov. „sranda“ je, že toto obdobie je s prihliadnutím na neskoršie udalosti ešte svojím spôsobom bombastické, šťastné a harmonické. Postupne sa sídlo čoraz naliehavejšie ponára do mora chudoby a jeho jednotliví ľudskí i zvierací členovia za rôznych tragických okolností odchádzajú zo scény, až nastane len ticho. A to je horor.

„Pablo by sa tiež smial. Potom by ich zabil.“ Bál som sa toho a vôbec sa mi do toho nechcelo, ale nakoniec to nielenže nebolo zlé, ale miestami to bolo dokonca veľmi dobré (motorová píla, truhla, pes, holuby vs. helikoptéra). Problém je len v tom, že čím som starší, tým menej ma bavia filmy o psychopatoch, masových vrahoch a zločincoch, to po prvé. Po druhé, je to dlhé – nie je to síce vyložená nuda, ale určite sú tu úseky, ktoré sa dali vymazať alebo nakrútiť inak, proste tak, aby dvojhodinová stopáž odsýpala rýchlejšie. Prípadne proste polhodinu vystrihnúť a hotovo. Po tretie, mnohé pamätné okamihy (kravata) som poznal z prvých dvoch sezón Narcosu. Penélope Cruz hrá otrasnú postavu, ale hrá ju veľmi dobre – presne takéto pipiny sme mali v ťažkých deväťdesiatkach u nás, kedy sa vždy a bez debaty našlo plno vytretých alebo naopak rafinovaných žien, ktoré sa stali milenkami mocných mafiánov. Ale faktom je, že hoci to Penélope zahrala dobre, nepozerá sa to príjemne. Možno práve preto, že to tak dobre zahrala, ale to je v konečnom efekte jedno. Pobavila ma drobná účasť herca Juana Sebastiána Calera, ktorý v Narcose hral Naveganteho. Páčilo sa mi, že to bolo rozprávané z pohľadu novinárky, dosť to osviežilo príbeh, ktorý som inak poznal z Narcosu (vojna s políciou resp. štátom, väzenie). Aby som to uzavrel, mám taký dojem, ale môžem sa mýliť, ale možnože sa aj nemýlim, proste mám taký dojem, že z tohto filmu budú sklamaní ako „fanúšikovia“ (lebo im to nedá nič, čo im nedal Narcos), tak nič netušiaci diváci (pre ktorých je príbeh moc skratkovitý a rýchly, nebudú sa chytať a chápať).

„Vyhral. Ale za akú cenu?“ Takmer dostal Hulka, skoro nahradil Ethana Hunta, vystriedal Jasona Bournea a na vlastnú päsť vyriešil nechutný prípad v indiánskej rezervácii. A nakoniec si zlomí obe ruky pri nakrúcaní komédie. Určite to bolelo, ale z diváckeho pohľadu je to, hmmm, nuž, vtipné. Rennerov Jerry je poňatý úžasne: takmer až ako božstvo, ku ktorému všetci vzhliadajú. Je to rozkošné. Vôbec, kasting je bravúrny, bavil ma každý. Akčné scény sú miestami dosť super, je tam plno osviežujúcich a nečakaných nápadov a momentov (hádzanie donutov alebo zamýšľanie sa nad tým, prečo sa plávajúca podlaha volá plávajúca, keď nepláva), a, čo je asi najšialenejšie, má to v sebe viac citov, ako mnohé „seriózne“ medziľudské drámy. A hoci som troška frflal, nakoniec som bol asi rád, že sme sa nedozvedeli, ako to dopadlo s Hoagiem (pretože možno nie príliš dobre a to už by do tohto filmu nepatrilo). Palec hore za kopec hlášok („Príliš premýšľate o penisoch.“; „Ahoj Jerry, tá pani ťa obťažuje?“).