pabelito

Násilný, nechutný, krutý film, ktorý sa vôbec nepozerá ľahko, ale na ktorý tak ľahko ani nezabudnete. Fuj, fuj, fuj & štyri hviezdičky!!

na crimes and misdemeanors to sice nemalo, ale tuto woodyho nekonecnu "dostojevskeho" temu mam rad.

Očakávania boli veľké a sklamanie sa prekvapivo nedostavilo. Ale predsalen: slovenské scenáre majú jeden obrovský problém s dialógmi a výnimkou tentoraz nebola ani (ináč naozaj skoro až skvelá) Muzika. Lepšie povedané, problém s písaním dialógov má hlavne jeden konkrétny scenárista menom Ondrej Šulaj, ktorý je jednoznačne najplodnejším autorom predlôh k slovenským filmom. Pri Šulajovi má skrátka človek pocit, že tie jeho postavy sa medzi sebou normálne nerozprávajú, ale iba čítajú z papiera to, čo im pán scenárista napísal. Neviem sa zbaviť tohto dojmu pri žiadnom z jeho filmov - snáď len s výnimkou Záhrady, ale asi len preto, že v tomto Šulíkovom epose sa toho zase až toľko nenarozprávalo. Pokiaľ ide o zvyšok, Muzika je skvelý slovenský film, so skvelou kamerou, skvelými hereckými výkonmi (nechcem povedať hercami) a parádnou atmosférou.

Asi prvý slovenský film, ktorému sa dá veriť. Áno, voči plytkému vykresleniu postáv aj výberu témy môže mať človek výhrady, ale rozhodne ide o veľmi svieže a zábavné (to je fakt tuzemský šok) dielko. Slabinou našich filmov boli vždy neuveriteľné dialógy, ktoré akoby boli vystrihnuté z nejakého tajovského eposu. Polčas rozpadu však aj vďaka skvelým hereckým výkonom (Táňa Pauhofová, Iva Janžurová) týmto neduhom netrpí. Audiovizuálna stránka je pre mňa ešte väčším prekvapením, kamera je príjemná, občas aj úžasná a hudba je k nej absolútne kompatibilná. Zhrnutie: Nie je to veľdielo, ale rozhodne ide o zaujímavý a kvalitný polo-mainstreamový filmík. Po Šulíkovej Záhrade konečne dielo, ktorému netrčí slovenská filmárska amatérska slama z čižiem.

Mať tak 16 rokov a nemať sformovaný aký-taký spoločensko-ekonomický svetonázor, túto socialistickú agitku zožeriem Moorovi aj s chirurgickými rukavicami. Na Mr. Manipulátorovi ma najviac serie tá jeho povrchnosť a tendencia k zovšeobecňovaniu: fakt, že sa obyčajný britský lekár môže po londýnskych cestách smelo premávať na svojom novučičkom Audi vydávať za hlavný dôkaz ich fungúceho zdravotníctva sa mi zdá dosť odvážne. Naopak fakt, že na ten ich solidárny systém ide tretina (!) štátneho rozpočtu a aj tak sa topí v dlhoch až po uši, sa zdá byť v tomto prípade marginálny... Filozofická otázka dnešného večera znie takto: Majú sa dokumenty hodnotiť na základe pútavosti, alebo na základe objektívnejších kritérií? Tažko povedať. Za pútavosť dostane odomňa tento eurofilný obézny Amík 4*, za objektívnosť 1*. Výsledok zaokrúhlim smerom nadol...

Otrocky sfilmovaný bestseller, ktorý sa takmer ani nedal sfilmovať inak. Ak ste predtým čítali knihu, pri pozeraní filmu sa budete nudiť. Ak ste predtým videli film, pri čítaní knihy zaspíte. Jednoducho, dobre odvedené remeslo, kvalitné herecké výkony, veľkolepá kamera. A tiež občas strašná nuda. Ale na 2 hviedičky to ešte stále nie je.

Tak toto ma úplne zhltlo. Nemám slov. Dávno som nebol z nejakého (súčasného) filmu taký paf. Mám silnú predtuchu, že si tento audiovizuálny epos budem musieť pozrieť ešte minimálne pár krát...

V poslednom čase sa veľa popísalo o tom, či si táto tragikomická "pseudonezávislá" roadmovie zaslúžila vôbec nejakého Oscara. Ak však toho trblietavého chlapíka odliateho zo zlata považujeme za symbol relatívnej kvality, potenciálne sľubného komerčného zisku, zaručene konformného filmového diela, ktoré občas pobaví, občas rozplače (väčšinou to druhé)... Tak Little Miss Sunshine bola tohto roku skutočne ideálnym kandidátom. Vtipný, pekne natočený filmík, občas zábavný, občas trochu nudný, občas necudný a občas cudný :) Za jeho hlavnú devízu však podľa mňa možno jednoznačne považovať šarmantnú Abigail Bresslin, bez ktorej by Maličká Miss Slnečného Svitu bola ešte trochu nudnejšia a ešte menej zábavná a možno by dokonca ani toho Oscara nedostala.

Rolls-Royce medzi prírodopisnými dokumentmi :)

Ako by povedal Václav Klaus (alebo iný konzervatívec, napr. Štefan Hríb...), film o tom, ako najväčším problémom ľudstva nebude v budúcnosti globálne otepľovanie, ale nízka pôrodnosť :) V prípade Children of Men ide dokonca o pôrodnosť nulovú. A to už začína byť dosť hardcore, aby sa napr. v Londýne začali diať "nepekné" veci. Pre mňa trošku nadhodnotený film, ale ináč dobre spracovaný, po technickej aj obsahovej stránke. Len tá pointa mi prišla trochu patetická. V každom prípade, niečo mi tam chýbalo, ale nechýbalo mi tam toho zase tak veľa, takže tomuto filmu bude z piatich možných hviezdičiek chýbať tiež iba jedna... 4*