Martinius

intimita ziskala na berlinale v roku 2001 zlateho medveda. chcete byt este uspesnejsi? potom odporucam nasledovny recept: zozente si digitalnu kameru (idealne so zrnitym obrazom a neustalym mykanim hore-dole, hlavne nech to vyzera dostatocne amatersky a la lars von trier) a nou natocite grupak lamajuci vsetke tabu. zatiahnete don partnera, kolegov, sefa, babicku na dochodku spolu s jej domacimi zvieratami ci oblubenou pelargoniou. pocas sulozenia nebudete setrit najhrubsimi nadavkami, pretoze alternativna tvorba bez vulgarizmov je ako pizza bez oregana. ako idealne kopulacne intermezza posluzia nejake (uplne lubovolne) dialogy na sposob prozy samuela becketta ci edwarda albeeho, pricom ako filozificky highlight dielu doda nejaka existencialisticka myslienka o nezmyselnosti bytia. a ked zaver korunujete vykrikom "cely svet je uplne dosraty", tak ste vyhrali na plnej ciare. s podobnymi ambiciami sa netajil ani amatersky pornofilm intimita odobreny pseudofilozofickymi elementami - a dotiahol to az na zlateho medveda.

...there must always be a stark in winterfell...

film, ktory pokrivkava za svojimi trailermi. mile, sympaticke, ale miestami penetrantne amaterske, osekané, zjednodušené, nekonzistentne, so situacne dost nevhodnymi orchestralnymi soundtrackmi. wagner je sice fajn, ale nie v scenach tohto filmu, a laibach tiez akosi nevynikol. co sa deja tyka, klobuk dolu pred pointou a inteligentnymi zvratmi, tieto vsak dejovo neboli dotiahnute dokonca, aby mali patricny (dramaticky...) efekt. na druhej strane niektore gagy boli na nobelovu cenu. "arizovany" cernoch ma dostal k zemi. skoda, iron sky mal v sebe potencial, ktory sa premrhal priam trestuhodne.

film som videl este v roku jeho natocenia na jednom filmovom festivale. jedine, co mi z neho ostalo, bola jazda elektrickou tatra t-3 po zagrebe. po filme sme sa cela partia studakov citili rovnako ako nazov filmu - otraveni...

celkovo obstojny horor, ktory mohol byt podstatne lepsi, nebyt v hlavnej ulohe podpriemerne hrajuceho a uplne nevhodne vybraneho johna cusacka.

the core je urcite zaujimavy a originalny napad nametu, ktory mnohych z nas necha zaspominat si na staru dobru cestu do stredu zeme od julesa verneho, ci na zimomrave poviedky h.p. lovecrafta o puti do utrob nasej planety. pribeh doslova vtisol tvorcom do ruk prilezitost vytvorit dalsiu epicku odyseu, tito vsak ponuknutu sancu nonsalantne odflakli. film je na prasknutie prepchaty vsetkym moznym otrepanym klise svojej doby: dobri cernosi a nemilosrdny biely general; spyklenecke absurdne vojnove plany vlady; preziju ti, ktori prezit maju (muz a zena); zachrana ci genialne napady v poslednej chvili; ci nikoho netrapiace fyzikalne zakony. kedze ide o zaner sci-fi, to posledne uvedene este prehltnete s mavnutim ruky. cely pribeh je ale pripraveny o akukolvek atmosferu (ktora by bola pri taktomto namete mimoriadne vitana) sekvenciou hektickych zaberov a kratkych povrchnych scen, ktore sa umelo a uplne zbytocne snazia navodit akcnu atmosferu. dalej som bol ako divak vrcholne otraveny dalsim virtualnym nicenim ci europskych alebo americkych metropol (rim, san francisco), ako keby na svete ine neexistovali. preco nemohli tvorcovia nechat zrovnat so zemou napriklad shanghaj, peking, bombay, islamabad ci dokonca teheran? bolo by to prilis politicky nekoretne? filmu sa sice podari prevrtat sa do hlbky nasej planety, do hlbky divakovej duse sa vsak nedostane.

lesbicke feminacigangsterky si to rozdaju s impotentnymi ruskymi mafianmi, takmer rozlozia ich kartel, s ktorym napokon spoja sily, az ich zastavi nahodny okoloiduci. do prvej hodiny to malo gule i grady a potom to akosi cele slo kamsi do psej matere a mal som pocit, ze sa divam na volnu adaptaciu procesu amber heart vs johnny depp.

film sice balansuje na okraji braku, zachranuje ho vsak viacero scen a skecov, ktore ho vo svojej vystiznej sialenosti a sialenej vystiznosti tahaju na uroven geniality takych bratov marxovcov. gandhi 2, conan the librarian, ci stolarsky majster - toto ma svoje miesto v komedialnej vallhalle.

pri tomto filme som narazil na kamen urazu 5-hviezdickoveho systemu hodnotenia. casino royale si kvoli svojej rozvlacnosti, obcasnej nudnosti a cisto na efekte postavenym akcnym scenam z mojho pohladu 4 hviezdicky nezasluzi. na druhej strane mi bolo luto nechat ho sklznut na nizsiu uroven, pretoze 3 hviezdy odo mna dostali podstatne horsie filmy. a hlavne - klasickym 3-hviezdickovym bondom bola pre mna era brosnana. danielovi craigovi vsak musim zlozit poklonu. aj napriek nepresvedcivemu scenaru sa vyrazne zasluzil o renesanciu agenta jej velicenstva a o zasadnu transmutaciu hlavneho hrdiny. postaral sa o to, ze sa z trapneho paskvila (pierce brosnan) stal clovek james bond. craig dava svojej postave silny punc osobitnej identity a posuva bonda podstatne blizsie k povodnym predstavam iana fleminga, ktore doteraz z pohladu literarnej predlohy najvieryhodnejsie stvarnil sean connery. takze, styri hviezdicky pre daniela craiga.

po jeho vzhliadnuti som si uvedomil, ze janosik vo mne vela dojmov nezanechal. mal som pocit, ze som takmer dve a pol hodiny mojho zivota prave zbytocne splachol dolu kanalom. hlavnou pricinou toho boli tri zasadne faktory: katastrofalna kamera, bezduchy scenar a diletantsky strih. neubranim sa dojmu, ze si v podobe reziserok a scenaristky prislo s janosikom nechutne post mortem zaobcovat trio zakomplexovanych a frustrovanych slepic. podme ale po poriadku. epilepticka, rozkyvana a z detailu na detail nesuvisle kmitajuca kamera sa hodi nanajvys k filmom ako blair witch, alebo na makro-zabery zamerane dokumenty typu "zo zivota hmyzu". nie vsak na znazornenie jednej mytami opradenej historickej postavy. nezazivny scenar sa neustale zadusa vlastnou, az truchlivou bezradnostou. inzitne, nasilne dialogy prilis pripominaju beznapaditost postmodernych televiznych inscenacii socialistickeho realizmu. iritoval ma aj pocet i obsah umelecky sa tvariacich erotickych scen, vdaka ktorym film mierne sklzava do zanru soft-porna. borusovicovej zjavne chyba sebarealizacia formou matkina a nema si viac ako ventilovat svoje sexualne fantazie. nekompetentny strih film pochoval definitivne. jednotlive sceny su nesuvisle a neucelene, koncia rovnako nahle ako zacinaju a divak si casto ani nevsimne, ze sa dej posunul dalej. rovnako ani vyber hlavneho hrdinu nebol najstastnejsi. androginny vaclav jiracek sa vo filme citi viac ako babika v kroji nez janosik a od drsneho zbojnika ma daleko asi ako pluto od slnka. vedlajsie postavy su obsadene a stvarnene pomerne dobre, vdaka idiotskej kamere, ktora rovnako sabotovala akekolvek kochanie sa v krasnych prirodnych zaberoch, si vsak sotva zafixujete niektoru z dalsich tvari. film skoncil tam, kde jeho historicka predloha - na haku.