Martinius

nenechajte sa ovplyvnit negativnymi hodnoteniami. tato minimalisticky natocena historicka fantasy-fikcia si dokaze ziskat sympatie. hned od zaciatku musi byt cloveku jasne, ze sa nejedna o narocny film, ale o prijemne pochmutnu oddychovku. v ziadnom pripade neocakavajte akcne masakre ci bohapuste jatky (okrem uvodnych scen kriziackych bitiek), film postupne nabera elementy daramatickeho thrilleru a naplno boduje svojou temnou stredovekou atmosferou. pochmutny stredovek so vsetkym co sa patri - mor, spina, blato, polosero, studene kamenne mury, atd - je okrem ineho pomerne presvedcivo situovany do stredoeuropskeho prostredia (nemusi to byt zakonite rumunsko...) niekde na uzemi habsburskej rise. filmu odpustime zopar geografickych (stajersko nemalo more) a historickych (kriziacke vypravy skoncili v 13. a nie v 14. storoci...) nezrovnalosti a mozme mu s cistym svedomim udelit 3 a 1/2 hviezdicky, co su zaokruhlene 4 :) PS: magicky hlas christophera leeho v akomkolvek filme tohto druhu je vyhrou pre divakov i producentov zaroven.

komedia??? mysteriozny??? to kto pisal hlavicku k filmu? preboha ludkovia, spamatajte sa... broken flowers sa da nazvat dokumentaristickou, az prilis minimalistickou dramou postradajucou akekolvek komedialne elementy (skor by podla nej divak usudil, ze jarmuschovi chyba zmysel pre humor), o mysterioznych ani nehovoriac. jednoznacne najlepsi je na filme jeho namet, ktory tiez nie je najnovsi a ktory jarmusch az trestuhodne premrhal. osobne nevidim ziaden umelecky prinos ci herecky vykon v tom, ked bill murray neustale nepricetne cumi pred seba alebo prehodi zopar kratkych stupidnych viet. sice sa hybe od bodu A do bodu B hladajuc matku udajneho syna, jeho put je vsak podana nesmierne schematicky, formou cestopisu, bez naznaku pocitov, bez akejkolvek snahy o vyprofilovanie postav - vratane samotneho hlavneho hrdinu. o hlavnom hrdinovi vieme len to, ze sa vola don jonston s "T" a zbohatol na pocitacoch. preco ho ale zeny opustili, to si nemame sancu ani len domysliet (zeby dalsi retardovany ITckar? :) ). spolocne s chybajucou atmosferou je aj toto dovodom, preco film posobi polovicato, nedokoncene, ako dom s murom a strechou, ale bez interieru a neodstranenym lesenim. kedze meritkom jarmuschovej tvorby pre mna zostava dead man, je broken flowers len priemerom s prizmurenymi ocami.

tron: legacy je ako perfektny darcekovy obal so stylovym marketingom. usilivne sa sice snazi tvarit na viac, ale okrem opulentnej vizualnej stranky a slusneho soundtracku nema viac co poskytnut. ku cti mu patri, ze po 28 rokoch plynulo nadvazuje tam, kde (stary dobry) tron skoncil. na jednej strane si nedovoli ziadne divoke vyvrtky ci absurdny odklon od dejovej linie na ukor povodneho filmu, na druhej vsak ponuka velmi priamociary, instantny a predvidatelny dej. omladnuty digitalny klon jeffa bridgesa nie je zaporak hodny povsimnutia a ked uz sme pri digitalnej rejuvenizacii, posobi "mlady" jeff bridges popri ostatnych efektoch skor ako groteskna postavicka zo zastaranej pocitacovej hry - amadeo to vyborne vystihla: princ charming zo shreka pozdravuje. a sme pri protagonostoch. tvorcovia filmu v tomto ohlade prejavili zufaly nedostatok kreativity a siahli po ocividnom plagiatorstve. jeff z roku 1982 ma k jeffovi z roku 2010 neuveritelne daleko. zo sympatickeho bohema sa stal pseudofilozofujuci jeff "obi-wan kenobi", odšťavený od akejkolvek charizmy. olivia wilde v priliehavom cyber-latexe az prilis pripomina kate beckinsale z underworldu, michael sheen (cudo zvane "zuse") vyzera ako david bowie v space oddity a jeho dizajnersko-metrosexualna pereput je zasa kopiou preimidzovanych merovingians z matrix reloaded. a v neposlednom rade patri stvarnenie sama flynna do kategorie "najnevyraznejsi hlavni hrdinovia vsetkych cias". POMOv vyrok, ze sa jedna o "jediný film svojho druhu a bude napodobovaný" povazujem za akysi kolaps pamati z prilisneho mnozstva informacii, kedze ide o recyklaciu uz vsetkeho videneho. film napodobovany nebude, lebo neprinasa nic nove, nema v sebe ziadnu iskru originality, ktora by bola zarodkom trendu a tym hodna kopirovania. az prilis pripomina audiovizualne vysperkovanu televiznu reklamu, perfektny obal, ktoremu chyba zasadna esencia.

rozkosna parodia na metrosexualov a preafektovane gay celebritky. sacha cohen ma talent. dokaze prist s niecim uplne novym. a navyse svojou nekompromisnou parodiou dotknutym vystizne sype sol do rany :)

aj slabomyslene filmy sa delia na otravne a (nedobrovolne) zabavne. cronenbergov crash zapada do prvej kategorie a aj v nej prekonal vsetky ocakavania. ak pocas tejto neuveritelnej pichoviny nezaspite, tak vas len naserie kvoli 100 minutam zabiteho casu. preto je na nu skoda plytvat slovami, povinnost mi vsak kaze varovat aj napriek zdanlivo dobrym hodnoteniam. film zlyhava na plnej ciare co do nametu (nadrzanost z destrukcie je stvarnena az laicky plytko), to do deja (ktory vlastne neexistuje: pokrivkava spolu s protagonistami akurat medzi troskami aut, neustalymi sulozami a zbytocnymi dialogmi). prejavy hercov sa pohybuju niekde na urovni deliriovych fetakov a senilnych dementov (reziser sem preniesol recept, ktory mozno dobre fungoval v nahom obede, tu vsak nie). v sexe chybala uz len sodomia a nekrofilia. cronenberg tymto psychologicku zapletku predstierajucim filmom celkovo dopadol na dno zvrateneho nevkusu. crash a z neho trash. z mojho pohladu ak nie top 10, tak top 100 najvacsich sraciek vsetkych cias.

amaterske, studiove, tak trochu na kolene, ale celkom mile. velmi zle obsadenie hlavneho hrdinu. bez jeffreyho combsa a teda raimiho by film vyrazne stratil na hodnote. blysol sa aj seth green. celkovo chyba myslienke viac sofistikovanosti, deju viac plynulosti a postavam viac hlbky. treba vsak uznat, ze aj napriek tomu ma film svoj osobitny sarm s lahkou lovecraftovskou prichutou.

film dokazem charakterizovat jednym slovom: nepresvedcivy. nepresvedcivy bol pribeh samotny, jeho zapletky, osudy a reakcie hlavnych hrdinov, ich obsadenie i herecke vykony samotne. nebol skaredy, nebol hlupy, posobil vsak neprirodzene ako rozladene husle. nezanechal dojem a obzvlast - ako drama s narocnym obsahom - nevyvolal ziadne citove reakcie. reziser sa mozno snazil zo vsetkych sil vytvorit hodnotne dielo, vysledok vsak ukazal, ze timothy linh bui na pilu tlacil az prilis alebo na viac jednoducho nema. jeho postavy su instantne, akoby vytiahnute z regalu supermarketu, ich zivotny pribeh na hranici telenovelovej trivialnosti, miestami pritiahnuty za vlasy. povabna jessica biel neobstala (ani vyzorovo...) ako stripterka, forest whitaker neobstal ako zufaly farar a patrick swayze sa ocitol v najslabsej role svojej kariery. celkovo sa powder blue usadil v neskodnom, pohodlnom priemere a dat mu lepsie hodnotenie by bolo mrhanie stedrostou i dobrym vkusom.

sam raimi potvrdzuje, ze pokial netoci westerny alebo sfilmovania komiksov, je ako reziser priam dokonaly. len malokto mu dokaze konkurovat v oblasti hororu (este ako-tak carpenter), hororovych fraskach, ci v gradacii napatia bez lacnych lakaciek, ocakavaneho deja ci zauzivaneho klise. "the gift" (nevychadzam z udivu, ktory idiot zasa vymyslel cesky/slovensky nazov) je film s originalnou atmosferou, vynaliezavymi zvratmi a inteligenciou v zapletke. a obzvlast, v com raimiho genialita nadchyna asi najviac, je schopnost vytlct z hercov napriek ich zabehanym charakterom uplne atypicke role. verili by ste pred filmom, ze keanu reeves perfektne zahra strach nahanajuceho juzanskeho rednecka a hillary swank jeho uplne sedlacku manzelku? ja teda nie. to iste plati pre fantastickeho billy-bob thorntona v dalsom skvelom raimiho filme "a simple plan". rovnako ako tu, tak aj v neskorsom "stiahni ma do pekla" raimi dokazal, ze prvotriedne napinavy horor (ci thriller) sa da natocit aj bez legie mrtvol.

land of the blind je ozaj kuriozne, tazko zatrieditelne a tym padom v podstate unikatne dielko s vybornym hereckym obsadenim (bravo najma tomovi hollanderovi za mimoriadne presvedcive stvarnenie svojej role). nie je to alternativa, z ktorej bolia oci, na druhej strane to urcite nie je ziaden kasovy trhak urceny platnam kin pre siroke masy, aj ked poskytuje celu radu nenutene zabavnych momentov. z hladiska samotnej filmarskej zrucnosti posobi sice mierne amatersky az studentsky, na druhej strane ma mimoriadnu vypovednu silu (a tym padom aj hodnotu) svojim kontextom. v casoch politickej korektnosti a pochybnej europskej kajucnosti voci roznym formam despotizmu po celom svete (alibizovanej respektovanim inych kulturnych mentalit a zvykov) vznikne prave v europe dielo, ktore paroduje a bez servitky si berie na musku diktatorov a ich rezimy zo vsetkych koncin planety. medzi riadkami tak uvidite narazky na juana perona, mao tse tunga a najma mohammeda rezu pahlaviho a jeho vystriedanie ayatollahom chomeinim. posolstvo filmu je velmi jasne a priehladne: revolucia poziera svoje deti. casto neznamena ziadnu zmenu k lepsiemu, ba prave naopak. jedneho diktatorskeho psychopata vystrieda este totalitarnejsi rezim. prave iran nam je toho krasnym prikladom...

mile putave becko na siegfriedovsku temu, sice so standardnymi ingredienciami povrchnosti a nelogickosti svojej cenovej skupiny, avsak prekvapivo bez gycu, s prijemnou dynamikou a dejom neobycajne plynulym, bez jedineho zavahania. priznavam, bavil som sa a film si vychutnal do poslednej sekundy. keby sa donho vlozilo viacej epickej hlbky a detailov (z temy sa po mytologickej a symbolickej stranke da vytlct neporovnatelne viac), mozno by z neho bolo ozajstne dielo. mozno ale ani nie, pretoze by sa tym uplne minul jeho umysel. film sice nie je ziaden tazky kaliber, ale aj nizsie triedy maju svoje perly. aspon teraz vieme, ze draci a bohovia pochadzaju z vesmiru, erich von däniken by sa potesil :) 7/10