Martinius

dno snyderovej reziserskej kariery. je priam bolestive sledovat, ako sa jeden sikovny reziser vyvija od deviatich k piatim. po troch skvelych filmoch prisiel jeden vlazny a jeden ubohy. sucker punch posobi ako bastard tupej konzolovou hry natrieskanej opulentnymi animaciami (typicke najma pre platformu playstation) a snahou o adaptaciu vlastneho pokusu o komiks (akoby snyder nemal k dispozicii dostatok primitivnych i menej primitivnych komiksov a musel si dalsi vymysliet...). film zjavne urceny pre cielovu skupinu uchylov ukajajucich sa bezne nad hentai, pedofilnych anime, ci nad krehko posobiacimi dievcatkami v kratkych skolskych uniformach, pri ktorych im vidno gatky, a so zazracnymi schopnostami v sibrinkovani s japonskymi mecikmi. vizualna stranka sice zachranuje film od uplneho prepadliska, dve hviezdicky udelujem z iracionalneho sucitu a neschopnosti poslat rezisera ako je snyder do odpadkoveho kosa.

okrem ansamblu velkych hviezd (willis, freeman, malkovich) toho film vela neponuka. straca sa totiz v prilis slaboduchom scenari a v prilis detinskej zapletke. niet divu, kedze predlohou bol dalsi vymlety komiks. snimok nezachranuju ani akcne sceny (najsvetlejsie momenty prinasa john malkovich. nebyt jeho, film by bol o triedu horsi). ked si chcete pozriet ozaj dobry akcny masaker, siahnite po stalloneho expendables. tvorcovia REDu by sa mohli od neho mnohemu priucit. celkovo sotva priemer.

v podstate vynikajuco natoceny film podla vynikajucej predlohy, s vynikajucim vykreslenim psychologie situacie i jednotlivych postav (najma fantasticke stvarnenie sialenej kazatelky a jej vplyvu - tu ide o archetyp zeny, ktory sa s oblubou tiahne kingovou tvorbou :) ). skvela atmosfera hrozy, dej snad bez jedineho zadrhela. vsetko bezalo ako po masle, az kym neprisiel koniec, ktory zabil cely film. prislo mi (a nielen mne...) uplne absurdne, za vlasy pritiahnute a nedoveryhodne, ze otec, ktory cely cas chrani svojho syna, mu napokon prezenie gulku hlavou. to iste sa tykalo kompletnej skupiny, ktora dovtedy srsala volou zit a prezit a nahle zhodnotila svoju situaciu ako bezvychodiskovu a rozhodla sa pre samovrazdu aj napriek tomu, ze sa situacia beznadeje ani len nestihla navodit (v tomto boduje film cloverfield podstatne lepsie). dalej ma mierne rozladilo "zneuzitie" skladby host of the seraphim od dead can dance, ktora do filmu ani trochu nesedela (slavnostna piesen s anjelskym hlasom lisy gerrard sa hodi na naozaj velmi silne a doslova pamatne sceny a tie sa vo filme nevyskytli). spolocne s poslabsimi digitalnymi efektami si the mist zasluzi svojich 75-76 percent, co ho stale robi kvalitnym a nadstandardnym hororom. PS: vimli ste si na zaciatku, koho to hlavny hrdina na svojom obraze maloval? asi tiez rad cital dark tower. alebo rovno ilustroval? ;)

nebyt zaujimaveho nametu, del toro by unudil divaka na smrt. do jednej a pol hodiny roztahany vcelku jednoduchy pribeh by sa dal pokojne zhrnut do desiatich minut a bolo by po filme. oznacenie "horor" sa maximalne minulo ucinku, kedze film uplne postrada akekolvek napatie, dramaticky obluk sa zruti uz v samotnom zaciatku, niekedy v scene, kedy si starec prisaje skarabea k hrudi. na to, ze sa tu del toro ohana velikanom akym bol fulcanelli (a mierne ho dehonestuje) a vynalezom, ktory predlzuje zivot (a lacnym sposobom meni ludi na akychsi divnych vampirikov) degradoval celu zapletku do prilis komorneho charakteru. potacanie sa hlavneho hrdinu od steny k stene nema s psychologiou naozaj nic spolocne a ak ma jedina dilema hlavneho hrdinu pozostavat v mikrosekunde, ktora stvarnuje, ci si glgne krvi svojej vnucky alebo nie, je filozoficky rozmer filmu zanedbatelny. atmosferu okrem "provincnej" komornosti uspesne kazi aj otravna hudba, ktora huci neprestajne celych 94 minut a da sa nanajvys ignorovat s patricnou davkou trenovaneho flegmatizmu. film je v podstate pozeratelny len preto, lebo divak stale ocakava nieco viac, ocakava gradaciu deja i napatia, ocakava hlbsie rozuzlenie. okrem rozvlacnych scen a nemasneho finale sa vsak nicoho lepsieho nedocka. celkovo ide o pomerne slaby priemer, ktory nie je dostatocne zly na 2 ale ani dostatocne dobry na 3 hviezdicky. s odrenymi usami a privretymi ocami zaokruhlujem smerom nahor. nebyt del torovho hellboya, hodnotim podstatne prisnejsie.

vzhladom na francuzsku kinematografiu (ktoru uz dlho nepovazujem za dobru) sa jedna o vskutku zaujimavy vytvor so slubnym nametom. reziser sa poctivo usiloval o film noir s davkou prichute tajomnosti a takmer sa mu to vydarilo. nebyt prilis viditelneho mnozstva nelogickych az detinsky posobiacich situacii, prechodov, ci dialogov. myslienka virtualneho sveta "black hole" je sice skvelym napadom, ale nedostatocne presadenym a v podstate nema na dej ziaden rozhodujuci vplyv. virtualny svet posobi privelmi pusto a ucelovo v prospech pribehu filmu a potencialnemu uzivatelovi neponuka ziadnu realnu motivaciu sa don prihlasit, co ho robi o to nepresvedcivym. ak si teda svojvolne a pri davke bohatej fantazie dodatocne nedomyslime, ze z akehosi nevysvetlitelneho dovodu pritahuje kandidatov na samovrazdu, ktori su zaujimavi pre vraha. k pozitivam jasne priradujem snahu o racionalne stvarnenie deja i prejavy hrdinov, co je vo svete novodobej europskej kinematografie, pretazenej slabomyselnou alternativne sa tvariacou avantgardou, velmi osviezujuci jav. celkovo ide o prijemne pozeratelny priemer s miernou davkou naivity.

nedokazem sa ubranit nutkaniu zastat sa tohto filmu a spakruky mu strelit styri hviezdicky. podla komentarov tunajsej ctihodnej elity som mal ocakavat popcornovy vyplach criev najnizsej cenovej kategorie, na aku sme zvyknuti v podani uweho bolla alebo marka lestera. pripravoval som sa na nieco priserne a do kina som siel (alebo takmer nesiel...) so znacnou davkou skepsy. vysledok bol nasledovny: 1. film mi potvrdil, ze mam viacej pocuvat vlastnu intuiciu a nie sa orientovat podla toho, co kde dakto nacarbe. 2. ze aj spicka recenzentov CSFD vie podlahnut psychoze stada a pustat z pera povrchne, senilitou z nekontrolovaneho konzumu presiaknute komentare. pretoze vycitanu plytkost i znudenu prostoduchost citit prave z tychto prispevkov, ktore az prilis odzrkadluju dusevny stav cloveka v pasovej vyrobe, presyteneho absorbovanym kvantom a nevidiaceho cez stromy les. prejdime vsak k filmu a k tomu, preco ho hodnotim pozitivne. cowboys & aliens je sympaticky cross over, ktory mohol pokojne vzist z pera stephena kinga (pripomeniem obzvlast jeho cross overovy westernovo-fantasy-scifi epos dark tower). ide o klasicky akcny popcornovy blockbuster, ktory ma pobavit a nezhnusit, ktory sa nehra na viac, nepredstiera neexistujucu genialitu, neirituje prehnanymi ambiciami a plni to, co slubuje. ako fundament mu sluzi originalny namet, za ktory by sa nemusel hanbit ani majster svojho zanru. film disponuje ucelenou logickou strukturou, ma hlavu i patu a deju nechyba patricny spad. vyvaruje sa prebytocnych scen, vyhyba sa trapnostiam ci prehnanej usmevnej absurdnosti, neplytva gycovymi momentmi. votrelci posobia vieryhodne desivo (aj ked sa im dobre dari na slnku aj napriek deklarovanemu opaku), ich motiv dava na jednej strane zmysel, na druhej nie je pretriasany az prilis do hlbky, co sluzi len k dobru. mudrlantom, ktori sa skeria nad tazbou zlata vrelo odporucam nahliadnutie do sumerskej mytologie, kde bytosti z nebies annunaki prisli na zem, aby tu dolovali zlato. dalsou skutocnostou je, ze tzv. "ufo - fenomen" je stary ako ludstvo samotne a existuje velmi vela sprav o sledovani nevysvetlitelnych javov a o stretnutiach s podivnymi bytostami aj z 19. storocia, dokonca aj z tzv. "divokeho zapadu". neocakavajte v tomto filme ziadne bombasticke posolstva, okrem miernej davky klise ziadne moralne rozhresenia, ziadne (pseudo)psychologicke ci (pseudo)filozoficke kecy. vychutnajte si sviezu originalnost jeho nametu osadenu do solidneho a pomerne vieryhodneho akcneho ramca podporeneho kvalitnymi hlavnymi hercami. PS: daniel craig je cool :)

kedysi ma segra prinutila pozriet si z tohto serialu dva diely. naruto je nieco ako nemecka dychovka. k tomu, aby ju clovek vydrzal, musi byt bud priserne ozraty alebo od narodenia retardovany. to druhe je u manga-diagnoz nevyhnutnym predpokladom pre pozeranie tychto japonskych uchylnych carbanic, takze vysoke hodnotenia u anime by sa mali brat s patricnou rezervou. asi ako u ludi hodnotiacich stranky s detskou pornografiou, ktora tu nastastie zastupena nie je. anime zial ano.

tri slova: pseudofilozoficka pseudointelektualna zlatanina. mate kuchara, ktory ma k dispozicii modernu kuchynu, nove hrnce, kvalitne a cerstve ingrediencie. a vsetko smari do jedneho kotla a prizera sa, co sa mu z toho vykluje, dufajuc, ze to bude stravitelne. miesa cokoladu so zelerom, zelatinove medvediky s mozzarelou. tu trochu teorie chaosu a osudovej lasky, tam zasa davka dolezito sa tvariaceho objasnovania kauzalit a za hrst filozofovania na pozadi (uplne zbytocnej, miestami dost trapnej a nic nehovoriacej) sci-fi kulisy. a mame kanadsko-europsky gulas (odhliadnuc od skutocnosti, ze kanadske filmy patria tradicne k srackam...), ktoremu akosi nedokazete prist na chut ani napriek vabivej vizualnej stranke. cele dve hodiny dufate na prichod pointy, kedy by nekonecna splet abstraktnych zaberov a scen vyustila v obraz poskladany do uceleneho puzzle. tohto sa vsak nedockate. mr. nobody patri totiz k filmom, pri ktorych dosla tvorcom para este pred nakrucanim a nieco ako scenar sa nekonal (alebo pisal na kolene pocas WC-pauzy). cize k filmom bez (zmysluplneho) konca. na margo vacsiny hercov treba podotknut velmi priemerne vykony (uprimne - od leta a kruger toho ani viac ocakavat nemozete), na angazovanie kvalitnejsich by sa producent musel plesnut po vrecku asi podstatne viac. cize tri hviezdicky s odrenymi usami. za to, ze som necitil az tak nutkavu potrebu vypnut prehravac, za sarah polley a za to, ze existuje predsa len hromada podstatne horsich filmov.

rodriguez je v podstate mexicky uwe boll. som stale viac presvedceny, ze jeho prve tri popularne snimky boli skor dielom nahody a pritomnosti zlatej ruky tarantinovej ako autorovych kvalit. po from dusk till down sa nad jeho kreativitou zatvorila voda a rodriguez len zostal trcat v plytkej zumpe sebaklamu o vlastnej genialite. rovnako je na tom once upon time in mexico. odhliadnuc od niekolkych povsimnutia hodnych hlasok, slusnej hudby a skveleho deppa ide o rezisersko-scenaristicky vykon hodny absolventa lesnej skolky. divaka az prekvapuje, ako mohol RR na tuto neskonalu sracku ukecat celu plejadu hollywoodskych hviezd - zeby pod zamienkou charitativnej vypomoci mexiku? OUTM je pozersky imidzisticky blivajz, ktory sa na sekundu (co do ambicii, rozpoctu a hereckeho ansamblu) dostal do prvej ligy, aby z nej vzapati s piskotom a hanbou vypadol. dej nie je vtipny ale skolkarsky smiesny, plno scen je zbytocnych a podaktore su natolko trapne a pateticke, ze sa pri nich hanbite. rodriguez by sa mal vratit naspat k amaterskej tvorbe, tam kam patri. na viac totiz nema.

prednedavnom som bol na prednaske o valasskom kniezati dobre znamom ako vlad III. draculea alebo este lepsie ako vlad napichovac. slavna stokerova historicka predloha riesila vsetkych problemovych ludi tym, ze ich nechala napichnut na kol. dobry napad spravit toto s reziserom, povedal som si po pozreti predmetneho soderberghovo filmu. napokon som myslienku zavrhol. nie z nahle prebudeneho altruizmu ale len preto, aby sa tomuto psychopatovi nedostalo este dalsej pozornosti. uplne by postacilo utat ruky a vytrhnut jazyk, aby viac nemohol nic natocit. no dobre, budme humanni, pristupme na lobotomiu. girlfriend experience je jeden z najnudnejsich filmov, aky bol kedy natoceny. bez pribehu, bez deja, bez myslienky, bez jedinej zmysluplnej vety, bez jedineho herca, ktory by aj vedel nieco zahrat. nedokazem sa zbavit pocitu, ze ho soderbergh natocil cisto ucelovo pre sashu grey. a ruku dam do ohna, ze to spravil po tom, ako si pozrel vsetkych jej 224 pornosnimkov a viac nad nimi nevladal onanovat. rozhodol sa preto tuto povabnu utlu pornoherecku (ktora na pornoherecku skutocne nevyzera) vyhladat osobne a so skrytym zamerom mat s nou sex s nou natocil akoze narocny film. sasha je vsak naozaj jedinym svetlym momentom tejto neskonale plytkej ubohosti. nevie sice absolutne hrat, rozpravat a ani sa len pohybovat, akurat len pekne vyzera. reziser tak trestuhodne prepasol prilezitost povzniest film predvedenim jej skutocnych kvalit - napriklad vo forme strkania prirodzeni do hrdla az na doraz alebo nenasytneho prehltania az jej z toho tecu ocne tiene. vysledkom je zostrih nesuvisle na seba nadvazujucich scen pozostavajucich z jedenia, jazdenia v aute a vo svojej podstate nesmierne slabomyselnych pseudointelektualnych kecov. zmes spomenutych prisad robi z tohto pohladu girlfriend experience jeden z najhorsich filmov vsetkych cias, robi z neho muciarensky nastroj, ci dokonca potencialnu zbran hromadneho nicenia. z tohto dovodu by som scenaristu nechal stiahnut z koze a soderberghovi predsa len utat ruky a vytrhnut jazyk. a pre istotu aj vypichnut oci. alebo kvoli nemu aspon zvolal druhy norimbersky proces. nech tento alternativne sa tvariaci idiot uz viac nic dalsie nenatoci.