Martinius

tento film v podstate deli divakov na dve skupiny: bud ho neznasate alebo ho zboznujete. odzrkadluju to napokon aj extremy v hodnoteniach a ich okolo 50-percentny priemer. ja osobne patrim do tej druhej kategorie... :)

potom, ako som nad nolanovym dokonalym trikom zalomil rukami, zaboril tvar do dlani a ustedril mu zo sucitu k niekolkym malo svetlym momentom az tri hviezdicky, mi niekto odporucil ilizionistu - film, ktory som svojho casu trestuhodne zmeskal v kinach a ktory predbehol spominane nolanovo dielko o jeden rok. podobne ako dokonaly trik sa aj iluzionista odohrava v case viktorianskej europy (akurat v habsburskej monarchii), jeho protagonistom je kuzelnik (kejkliar/sarlatan) a pointou je... pointou je rovnako ako v nolanovom filme mierne nezmyselna a za usi pritiahnuta zapletka. pomerne neznamy reziser neil burger siahol po dobrych hercoch a priviedol ich ku kvalitnym vykonom (giamatti, sewell). vygeneroval prijemnu, stredoeuropsku, vieryhodne fiktivnu atmosferu danej doby doladenu hudbou phillipa glassa, stvoril jednoduchy ale sympaticky dej, ktory sa postupne naplna gradaciou, zahustuje sa napatim, rozvija sa do detailov plnych ocakavania len preto, aby sa ku koncu uplne idiotsky rozsypal ako indicky pokus o elektromobil. zaver odrovnal cely pozitok filmu. sice ho neznicil uplne, zato ho vsak dokalicil a urobil z neho kinematografickeho invalida. nebyt predchadzajuceho deja, tri hviezdicky by som povazoval za nehorazne plytvanie.

stopercentny terry gilliam. sialeny, staromodny, ocarujuco divoky a divoko ocarujuci, kriklavo pestry, pricom jeho novy film je tornadom presycujucich vnemov. priznavam, giliiam je diagnoza, bud fascinuje alebo zhrozi a som nazoru, ze jeho filmy sa nedaju hodnotit objektivne. na jednej strane je magom, ktory sa hra na blazna, na druhej ovlada svoje remeslo dokonale. snad najviac ma na filme chytili za srdce dokonale stvarnene karikatury jednotlivych postav. gilliam znova len dokazal to, co sotva niekto iny - vymackal z kazdeho jedneho herca nadpozemsky vykon a daroval svetu opat niekolko nezabudnutelnych tvari a charakterov. toma waitsa s jeho neodmyslitelnou cigaretou a bluesovym hlasom tak popri bulgakovom majstrovi povazujem za najsarmantnejsie a najposobivejsie stvarnenie diabla v dejinach filmu. v pripade valentiny ani neuverite, ze sa nejedna o animaciu hrackarskej babiky, pokial si nevyhladate fotky lily cole na internete. heath ledger prekonal sam seba (rovnako ako jeho chvilkove "variacie" vo forme deppa, lawa a dokonca i farella - take posobivo velkoryse plytvanie hviezdami v minirolach si naozaj moze dovolit len niekto ako gilliam), pricom jeho predvedenie sa povazujem za daleko lepsie ako v ospevovanom temnom rytierovi. podobne ako kultovy brazil, je aj imaginarium jednym velkym surrealnym vesmirom s kaskadou dojmov, nie je však bezutesnou dystopiou ako skor roztopasnou jarmocnou eskamotazou, pripominajucou jakubiskovu perinbabu. PS: nechavam si cas na rozmyslenie a nasledne prehodnotenie na 5 hviezdiciek :)

je to nieco neuveritelne otrasne. s este otrasnejsou hudbou. najviac sa obavam toho, ze ma to bude matat v snoch...

mohlo to byt zaujimave, keby neslo o totalnu hovadinu krcovito predstierajucu, ze je serioznym intelektualnym filmom.

tento "druhy" diel indyho som videl po prvykrat niekedy koncom 80. rokov. odvtedy nespocetnekrat. naposledy dnes. a rovnako som si dnes uvedomil, ze tento isty film natocit dnes by uz nebolo mozne. pretoze wokisticki zmrdi by to nedovolili. uvrieskana hystericka zlatokopka po boku bieleho heterosexualneho hrdinu? zabudnite. bol by to cisty sexizmus. nejake zlo siriace sa z indickeho kultu a indy mlatiaci indov? rasizmus! a na zaver pride na pomoc britsky oddiel a striela po zlych indoch - podpora kolonializmu! teste sa z tohto epickeho snimku, kym sa este da, kym ho nejaky skurveny nebinarny SJW v ramci cancel culture nenecha stiahnut z obehu.

styri hviezdicky davam v prvom rade za vyborny vyber temy a jej spracovanie. ako niekdajsi velky nadsenec preastronautiky a citatel dänikenov musim poctivo uznat, ze indy 4 sa tejto temy chopil (okrem star gate) zo vsetkych hollywoodskych filmov najpoctivejsie a napravil to, co posledny emmerichov odpad 10.000 BC tak bohapusto zbabral. spielberg, sam velky fanusik hranicnych fenomenov, bol po vsetkych svojich sci-fi eposoch svojmu publiku dlzen kvalitne spracovanie zanru paleo-SETI a v tomto filme ho aj prikladovo predviedol. indy nas vtahuje na vylet do davnej minulosti, kedy na zemi pristali vyssie (vesmirne?) bytosti, naucili primitivnych ludi civilizacii a dali zaklad nabozenstvam a kultom. drzi sa pritom skutocnych archeologickych nalezov (nazca, kristalova lebka), realnych historickych udalosti (roswellsky incident) alebo starych legiend (indiani kayapo ci spanielsky mytus o el dorade). a na zaver nam predstavi niekdajsich pradavnych ucitelov z kozmu, ktori vo svojej filmovej podobe nicim nezaostavaju za zimomravou vznesenostou z predstav davnych mytov alebo novodobych badatelov. prejdime vsak teraz k filmu a samotnemu fenomenu indiana jones. opat raz klobuk dolu pred spielbergom, ze starnuceho harrisona forda dokazal elegantne zakomponovat do chronologicky logickeho pokracovania. film bravurne zvlada nadvaznosti na predoslu trilogiu i na serial mladeho jonesa (spomenutie pancha villu, kratke zjavenie sa archy v sklade hangaru arealu 51, atd) a po 19 rokoch je plynulym a hodnym pokracovanim - k radosti vsetkych fanusikov jonesa. filmu tradicne nechybaju dobre akcne sceny, vyborna rezia, kamera, dobrodruzny duch a riadna davka humoru. harrison ford len potvrdil, ze aj ako 65-rocny dokaze byt rovnako presvedcivym indiana jonesom ako pred desatrociami. avsak aj napriek tomu, ze sa jedna o moj oblubeny zaner, o moju oblubenu filmovu radu, o oblubeneho herca i rezisera, nestacilo to na 5 hviezdiciek. predstavte si, ze mate pred sebou polievku z vybornych a kvalitnych prisad uvarenu prvotriednym kucharom, lenze tento kuchar zabudol na istu malickost, ktora sa vsak vyrazne prejavila na chuti: zabudol ju spravne osolit a okorenit. hned ako film skoncil, bol som z neho sice uveliceny, ale uvedomil som si, ze mi tam nieco dost chybalo. a ten chybajuci element bol napatie. vybavujuc si predosle casti som mal dojem, akoby spielberg drasticky znizil vekovu hranicu pre divakov a urobil z indiana jones mensi rodinny vylet do divokej prirody s patricnou davkou gycu. aj napriek mnozstvu akcie neprisla chvila, keby by vam stiahlo hrdlo ci zaludok a dej vam brnkal na city i nervovu sustavu a domahal sa vasho hmyrenia v kresle. ziadne zvraty (okrem mierne trapneho "odhalovania" slabej postavy "maca"), ziaden doraz na vybudovanie atmosfery ci thrillerovo-hororovych momentov znamych z predoslych filmov. sceny sa odohravali prilis rychlo a nedali takmer ziaden priestor pre nasavanie intenzivnejsich vnemov, co bolo obzvlast pri konci dost skoda. tym padom chybali kultove sceny a la odstrelenie arabskeho sermiara ci prestrelenie styroch nackov jednou strelou z lugeru. indy v prvych troch filmoch bol tvrdas a bol v pravom zmysle slova "cool", co sa o jeho poslednom vystupeni povedat neda. indy 4 nas tym padom ukracuje aj o riadnu davku bezprostrednej drsnosti a frajerskej erotiky, o ktoru kedysi nebola nudza. nuz, indy nam v tomto smere predsa len zostarol a zmakol. a s nim aj steven spielberg a nanestastie aj harrison ford. treba vsak uznat, ze aj navzdory kritickym namietkam zostarol indy so sarmom.

vynikajuci al pacino, originalna norska predloha, krasne prostredie aljasky a atmosfericky hudobny podmaz - vsetko kvalitne komponenty, pri ktorych nemal nolan velmi co pokazit. a nastastie nepokazil, takze sa mu vydaril celkom slusny remake. z mojho pohladu jeden z jeho najlepsich filmov.

sklamanie (ak nie kravina...) roka. suhlasim s pomovym komentarom a dodam k filmu nasledovne: ide o umornu roztahanu zlataninu, ktorej ustrednym pojmom je slovo "samoucelnost". tuto citit priam z kazdej sceny a co je najhorsie - zo samotnej myslienky. pozor spoiler: LUDSTVO Z BUDUCNOSTI SA ROZHODNE ZACHRANIT LUDSTVO Z MINULOSTI. KTORY DEMENT PRISIEL S TYMTO SLABOMYSELNYM NAPADOM!!!??? koniec spoileru. vzhladom na to, ako uzkoprso sa nolan snazi kopirovat autentickost a vedecko-technicku vierohodnost kubrickovej odysei, sa dopusta jednej logickej katastrofy za druhou. opustit zem kvoli prachovym burkam a plesni? wtf? inteligentnejsi divak ocakava nejaky sofistikovanejsi a realisticky katastroficky scenar - napriklad, ze zem prestane rotovat alebo pride o magneticke pole. ale toto? dalej: planety na okraji ciernej diery? ano, citate spravne. nolan ide kompletne proti zakonom fyziky i zdraveho rozumu. detto spomalene starnutie na okraji ciernej diery? a preco preboha? na zaklade coho? dalej: co kurva malo znamenat to kracanie po vode? popri vedeckom sarlatanizme a umornej roztahanosti ktorejkolvek sceny sa vo filme vyskytnu aj humornejsie momenty. napriklad milionkrat otrepane klise so zaporakom, ktory ukradne modul a sposobi s nim katastrofu. cele minuty sa pozerate na scenu s tym, ze presne viete, co sa udeje. a ked si popritom zdriemnete, zistite, ze ten prekliaty doktor sa este stale nedostal do tlakovej komory... summa sumarum: obsahovo rovnaka kravina ako atlas mrakov. az na to, ze tu tie pekne sceny zanikaju v zdanlivom nekonecne tych zbytocnych. zabite 3 hodiny zivota.

niekedy az prilis prerazala nepresvedcivost scenaru a slaboduchost humoru (obzvlast francova neprijemna preafektovanost), hviezdicky vsak davam v prvom rade za gule natocit takyto film :)