Martinius

rad by som tomu dal vyssie hodnotenie, len niet prilis za co. dieta, ktore sposobilo BURN, mi pride az prilis velka kravina. kdesi to aspon trochu zachranuje osyraa s trivialnym dejom na sposob voyageru: nejaky mimozemšťal obsadi lod a posadka ju v dalsom diele hrdinsky zachrani. vobec sa nebudem divit, ak vysvitne, ze BURN sposobila BURNhamova.

keby som tomuto dielu dal menej hviezdiciek, zhodil by som vybornu michelle yeoh a jej ikonicku philippu, ktora je priam kontrastne skvela v porovnani s mnohymi nepodarkami tejto serie. ak toto ma byt jej koniec, prichadza discovery o poslednu a jedinu originalnu postavu a trestuhodne zahodenu dejovu liniu terranov. toto viac nezachrania ani hribiky, ani hommage na povodny star trek, ani post mortem camea legiend TOS. este, ze je tu fesi admiral z imhotepa. picard, orville, kde ste? chcem konecne pozerat nieco dobre!

burnham si opat zasexovala. philippa sa nezjavila (hanba jej!). skvela kulminacia pocas debaty s vulkancami osadena do ramca telenovely. bill cosby sh..., ehm, discovery sa pekne snazi nadviazat na povodny star trek, az iste pasaze uplne doseru dojem. ku koncu som sa pristihol, ze som siel na zachod bez toho, aby som dej pauzoval.

philippa znovu exceluje a vladne. bravo. a burnham, ktora je konecne dobre nalicena a vyzera k svetu, si zjavne v jedinom heterosexualnom styku tohto serialu opat konecne zasexovala. blahozelam. :)

michelle yeoh v roli philippy valcuje a zachranuje. zelam (omnoho) viac z tejto herecky i postavy, omnoho viac z terranskeho vesmiru, ktory je trestuhodne premrhanym potencialom tohto serialu.

som z discovery coraz viac zmateny. serial sa poctivo az toporne snazi tvarit ako star trek, az zanietene nadvazuje na elementy, udalosti ci poznatky z predoslych serialov. avsak star trek to nie je. kazdy star trek bol doteraz o atmosfere, o nadseni z vesmiru, o hlbsich myslienkach, o synergiach medzi clenmi posadky a o osobnostiach. discovery nema ani jedno z tohoto. namiesto toho je discovery je o patose, klise a koretnej potrebe vyhoviet celej galaxii.

barbari sa vydarili. a to z dvoch zasadnych dovodov. po prve: az na zopar tolerovatelnych nepresnosti, ktore mali cisto dramaticky ucel, sa pomerne verne drzali historickych realii. kostymy i vyobrazenia sedeli takmer dokonale. rimania vyzerali ako rimania. vo svojej zbroji i v civile. pri svojej štandardizovanej zbroji, ktora vedela byt zaroven nadherne individualna. tu sa barbari zavratne lisia od ostatnych doterajsich historickych serialov. dokonca na par drobnosti boli aj germani zobrazeni vieryhodne a autenticky. to iste plati pre udalosti. najvacsim odklonom bol fiktivny a mierne alibizovany vztah ariminia s varom, vztah, ktory v realite neexistoval. arminiove motivy boli v tomto pripade rovnako uslachtile ci neuslachtile ako motivy rimanov. a tiez bitka prebiehala uplne inak. legionari odolavali cele tri dni a boli likvidovani po izolovanych skupinach roztiahnutych na desiatky kilometrov. po druhe: az na obcasne momenty (zaver posledneho dielu) serial nesklzaval do zbytocneho patosu a nadmerneho heroizovania celogermanskeho odporu. bitka v teotoborskom lese je povazovana za jednu z najzasadnejsich v dejinach ludstva - aspon mnohi by ju tak radi videli. tento mytus sirili nemci od cias svojho zjednotenia, ked im vyrazne a ucelovo pomahal. pre rimanov tato bitka vsak neznamenala nic, nanajvys povestne oholenie brady, nie utatu ruku, ako by povedal velky vezir mehmet sokullu. rimania boli zvyknuti na mnohonasobne zdrvujucejsie debakle a potupy - ci uz carrhae, arausio (kde zahynulo cez 80.000 legionarov) a uz vobec nehovoriac o druhej punskej vojne a hannibalovej invazii. bitka v teutoburskom lese bola oproti tomu len velky prd v malej latrine. nehovoriac o tom, aka bola tradicna rimska odveta - neuprosna a zdrvujuca. vysledkom tejto bitky realne bolo, ze rimsky vojvodca germanicus v nasledujucich rokoch vytrieskal z arminia aj mliecne zuby, plno kmenov prestalo existovat a germanske uzemie az po rieku labe ostalo spustosene a de facto vyludnene. vitazi sa z vitazstva dlho netesili a ziaden z nich sa nedozil vyssieho veku. paradoxne vdaka tomuto pacifikovaniu germanov ziskala rimska risa stabilnu hranicu a mier s germanmi na dalsich 150 rokov az do marcomanskych vojen.

konecne sa na scene zjavila aj samotna discovery. a konecne bez burnhamovej. co zasa tiez nie je ziadna slava, pretoze asexualna bezpohlavna feministicka uderka lode bud otravuje alebo vycerpava. ak nieco do galaktickych sraciek svetelnou rychlostou rutiacu sa discovery aktualne zachranuje, je to uzasna michelle yeoh a jej povabne zvratena phillipa goergiou. sceny v medziplanetarnej kantine tahali epozodu nahor, rovnako ju vsak skrtili nikoho nezaujimajuce homo-lesbicke dialogy a milionkrat videne pchanie spravnej kocky lega so spravneho otvorceku, aby mohla lod vzlietnut. po odchode kapitanov lorcu a pikea zo sceny trpi serial okrem najzakladnejsej originalnosti akutnym nedostatkom sympatickych ci atraktivnych postav i akymsi syndromom nevyhnutnosti zleho bieleho zaporaka. silonu strankou i charakeristickou crtou kazdeho doterajsieho serialu star treku boli sympaticki herci, kvalitne vypracovane postavy a najma putave interakcie medzi posadkou. toto sucasnej discovery bytostne chyba.

hmm, neviem, co som vlastne prave dopozeral. burnham trek? star michael? stereotypne sci-fi klise, ktore by horsie natocili uz len sestry wachowske, pricom na obranu sestier wachowskych podotykam, ze lepsie by im to neslo ani v case, ked este boli bratmi wachowskymi. museli by totiz pliest z hovna bic. cely prvy diel trpi vyslovnou instantnostou, do ktorej sklzol uz zaver druhej serie. instantny scenar, dej, postavy, humor i cela buducnost. bez stipky originalnosti, sarmu, koloritu. ked je burnhamova rovnocennou sucastou timu (ergo: je jej menej), vsetko klape. ked je az prilis v centre diania, neklape nic. tam, kde ine serialy dokazu ohurit svojou originalnostou a svojraznostou, topi sa discovery v nudnom stereotype a trapnom patose. ach, nech uz su tu orville a picard... discovery zasluzene kraca k najhorsiemu star trek serialu vsetkych cias.

ked sa povie reality show, cloveku sa pred ocami automaticky vybavia veldiela ako big brother, vyvoleni, ci farma; vsetko produkcie, ktorych dopad na ludsku psychiku mal rozmery druhej svetovej vojny, ci globalnej prirodnej katastrofy. pojem reality show je medzicasom aj pre primaty s IQ nad bodom mrazu synonymom bliziacej sa apokalypsy ludskeho idiotizmu, pred ktorym nie je v bezpeci ani len v protiatomovom kryte. napriek vsetkym mojim nevyhnutne opravnenym predsudkom ma jedna krasna bytost, ktorej vkus i nazor si velmi cenim, upozornila na "love is blind". a voila, nie je reality show ako reality show. za experiment (tak aktualny a vystizny pre nasu informacnu dobu), na ktory boli kupodivu vybrani takmer len sami pomerne inteligentni a sympaticky jedinci, by sa nemusel hanbit ani profesor zimbardo. divaci prostrednictvom tejto relacie zistuju to, co mnohi vedia uz nejakych tych dvadsat rokov vdaka internetu - ze zalubit sa da na dialku, bez optickeho kontaktu, len pismenka ci hlas. tvorcovia show nam to ukazuju nazorne, so vsetkym dramatickym klise i s presladenou hudbou, z ktorej sa divacka cukrovka da chytit rychlejsie ako covid z cinskeho netopiera. a kedze laska je predsa "len" laska, (ne)funguje bez optickych dojmov rovnako dobre ako pri vsetkych vnemoch pokope. ludia sa na seba namotaju, vpadnu do nadsenia, neskor su konfrontovani s realitou i vlastnymi ocakavaniami. z niektorych sa stanu pary, z inych nie. spoznavanie sa na dialku isto dokaze priniest viac uprimnosti, avsak aj tu sa potvrdzuje, ze kazdy vztah si okrem chemie i zamilovanosti pyta vela trpezlivosti a vydrze.