Arsenal83

Ťah na bránku ako žuvačka. Naťahovaný, no chutný. Nenudí ani chvíľu napriek tomu, že dej sa veľmi neposúva. A celkovo ma systém, kde len na základe podozrenia sa odoberú deti trocha desí.

Hrejivý film to veru bol, ale zo silnej témy, ktorá nakoniec nebola vôbec nejako pretlačená, sa stalo len také sladké drievko v hube, kde si v záverečnej scéne pozriete, ako si otec s dcérou uznali, že sú príbuzní. Myšlienka hadr, finále slabšie než v 10. sérii Československo má talent a nádeje zadupané ako ten slon keď šliapne na toho motýľa.

Nemám nič proti určitému umeleckému prevedeniu. Ako niektoré tie zábery boli fakt umelecké. Ale 160 minút? Navyše, keď je tu plno záberov, že pohľad na chlapa ako leží, chlap rozmýšľa, chlap neviem, možno myslí, že mu treba srať... + ten filozofický nádych. To nie je pre každého, to je len pre tých akože ználkov, čo sa tvária ako si tri hodiny vychutnávali art. Ale ja myslím, že práve tie spomenuté momenty mohli urobiť z filmu oveľa kratšiu záležitosť. Lebo v tom stratenom čase by som radšej kukal na zaváraninu, či sa uhorka v nej samovoľne pohne.

Tempo pomalé, ale vynahradzuje to atmosféra. Zatiaľ žiadne zvraty, ale otázky sú nastolené rovnomerne a ťažko sa prikloniť k riešeniu. Či z toho bude druhý Hon je už teraz veľmi pochybné.

Možné rozuzlenie je naznačené trocha hneď na začiatku. Ostáva len dúfať, že to je len režisérska pasca.

Susanne Bormann bola na Germánku fakt veľká kočka (a a si ešte stále je). Určite atraktívnejšia než jej menovec, Hitlerov pobočník Martin Bormann 🙄 Film o dvoch zaľúbencoch, ktorí unesú riaditeľa, ale žiadny thriller sa nedá očakávať. Tak trochu absurdný príbeh, ktorý dopadne dobre, hoci takáto realita vo Východnom Nemecku ťažko mohla byť.

Osobná výpoveď a pár pekných poetických obrazov, na ktoré sa fakt dobre pozeralo. Uprednostňujem však niečo epickejšie a menej psychodelické. Dobrá réžia a vizuálna stránka uchváti, to áno. Nelineárne rozprávanie však môže unavovať.

Možno pobaví mládež, mne celkovo tie vtipy nie vždy sadli, resp. mi neprišli vôbec vtipné, hoci Steve Martin sa snažil, bolo to vidieť. Atraktivita riešených prípadov sa stretáva s nudou, no a u Seleny Gomez sme videli veľkú zaokrúhlenú tvár, ktorá sa v druhej sérii zväčšila o ďalších 10 kilo a nepomohli ani širokospektrálne svetre. Možno by pomohlo viac hopsať na pódiu a menej konzumovať hranolky s colou. A tiež by pomohlo naučiť sa hrať, lebo toto fakt stačilo len pubertálnym fanúšikom. Selena totiž nie je herečka, ale len Disney figúrka, ktorá pôjde s trendami za každú cenu. A hlavne bolo treba jemne podporiť aj LGBT, to už vyskakuje pomaly aj z dokumentárnych seriálov o vesmírnych staniciach.

Nie všetky scénky dokonale vyšli, ale na rok výroby plus žáner nemej komédie to bola špička. Aj bez slov sa dá robiť humor, trocha umelého smiechu ako z Priateľov a potom už len dohrané zvuky, citoslovcia a máte za lacný peniaz veľa muziky. Dnešní komici na RTVS i súkromných televíziách robia presný opak. Za veľké peniaze trápnosti.

Niektoré scény stáli za to, ale na väčšiu nálož by film musel byť hororom. V podstate stredná pasáž ušla, úvod príliš dlhý a postavy také, že si k nim napriek dlhým kecom vzťah neurobíte. A záver odfláknutý. Celkovo nápad zavrieť do klietky polonahú blbku mi prišiel zbytočne uletený.