Arsenal83

Taký rozdiel medzi skvelým originálom a remakom by nevznikol ani keby Zdeněk Troška šiel prerábať Cameronov Titanic za mesačný rozpočet Barrandovu. Z originálu sála ten pravý duch histórie, z tohoto sála akurát tak paródia na Asterixa a Obelixa. A do tohto išla Penelope, hoci nerozpráva francúzsky. Evidentne jej nepreložili scenár.

Heřmánek ako rebel, ale nenašiel som jediný dôvod, prečo mu fandiť, teda okrem toho, že Valentová fakt nie je môj typ, skôr antityp. Samozrejme som si vedomý režisérskeho presahu, ako sú detailne zábery na hustého bobra Miroslavy Pleštilovej, že až filcky skoro do objektívu vyskočili, ako aj umelecké stvárnenie prepichovania pľuzgiera na Harmančekovom dôstojnom chodidle - to ma dojalo viac ako dielo sfetovaného kubistu, ale predsa len, asi som na tak vysoký umelecký štýl ešte nedorástol.

Výrok: "A teraz už neucítim tú chorobnú, zvrátenú homosexuálnu skazenosť, ktorou obťažujete moje kresťanské telo.", hovorí za všetko, o čom má byť táto "komédia". Navonok akože šialená gay zábava s prístavkom krimi zložky, ale pod povrchom nenápadne jasne stanovené, že čo je zlé a čo je dobré. A to dobré je napríklad, že v úvodnej scénke vyhoní muž mužovi, alebo o pár chvíľ dôjde aj k pomerne násilnému fajčeniu a o Sparty ani dlhé Marsky nejde. Nič iné však očakávať nemôžeme, keď scenár aj hlavnú postavu obsadil profesionálny buzerant. Podľa neho vlastne polovica mužov len kryje, že majú radi vývody vylučovacej sústavy, no a keď to tak pôjde ďalej a necháme tvoriť a tlačiť dopredu tieto úžasné a na cracku bujaré radiátory, tak hetero bude opovrhnutia hodná menšina. Len promiskuita s prízvukom na kakaové venčeky je prístupná, inak si fujky homofób!

Dobrá dráma, ktorej ne lepšie hodnotenie chýbal moment prekvapenia, ktorý nijako nemohol prísť, pretože z danej skladačky bolo divákovi dávno jasné, kto je za dávnou tragédiou. Neprispel ani koniec, ktorý zas poskladal všetko rýchlo naraz, aby boli nejaké slzičky. Romantickú dráma a thriller v jednom na atmosférickej úrovni celkom dobrej, ale s viditeľnou snahou šokovať, no nešokuje ani odsúdeného pripojeného na elektrické kreslo.

Od obchodníka k vyspelej Amerike 19. storočiu, teda k zotročeniu. A nároky na tvrdú prácu sa zvyšujú čoraz viac, až človek zisťuje, že tu nejde o otroctvo ako také. Tu ide o realitu slovenskej fabriky 21. storočia. Korporátny útlak ako paralela k otroctvu, kde sa kvóty stále len navyšujú, ale plat ostáva rovnaký, vlastne po inflácii ešte klesá. Možno minimalistické prostredie a nie najdrahší film, ale tá myšlienka má veľa do seba. Niečo, čo doprajete viacerým šéfom, vedúcim či personalistom.

Hm. Tak hneď prvá časť je napríklad o zmiznutí dieťaťa a jeho zavraždení. A ono to je strašne suché. Suché ako rizling vlašský alebo hrdlo alkoholika o šiestej ráno.

Katie Douglas. Čo ja viem, to keď v 25 rokoch hráš 15-ročnú, to je výhoda, alebo nevýhoda? Súhlasím s  tým, že hrá po druhýkrát unesenú, ale o poznanie horšie. Napriek znásilneniu a zločinu ako takému, napriek úchylnému a spoteno-uslintanému úchylovi tu však divák nepocíti žiadne zhnusenie, odpor, vôbec nič poriadne expresívne. Film vôbec nevyužil svoj potenciál ani deviantovu potenciu, Len príbeh odrozpráva a Katie každých desať minú pustí slzu z oka.

Mám rád ID dokumenty, hoci nie sú dokonalé v rámci hraných scénok, ale tie výpovede a skladačka zločinu hlavne v tomto seriáli poukazuje na to, aké sú obete často hlúpe. A mýlia si virtuálny svet s realitou. Uveria všetkému. Táto séria sa sústredí na zločiny spáchané výlučne vďaka internetu a má tým pádom aj varovný zmysel. No poučí sa asi málokto.

Smútiaca vdova uvažuje o použití stroja času, aby prividela svojho nebohého manžela späť k životu. Dobrý námet. Prečo ale Judy Greer hľadala manžela v Keni a prečo ho vlastne potom, ako ho konečne stratí, vôbec hľadá, je neznáme, a jej herecké pôsobenia v úsvite určitej planéty nie sú vysvetlením. Film má dobrý sci-fi námet, avšak preukrutne dlhé nudné pasáže, ktoré síce vedia divákovi upriamiť pozornosť na husté, pod očné vrásky hlavnej hrdinky, no pôsobia utlmujúco ako buchnát po hlave od Buda Spencera. Film, ktorý nechce priniesť veľký zážitok, ale skôr vzbudiť diskusiu o morálnych aspektoch a nebezpečenstvách cestovania v čase. No so spiacim publikom sa diskutuje skutočne ťažko.

Holandská nominácia na Oscara... to tam asi na výber mali už len nejaký dokument o goude a kabaret v drevákoch. Lebo nevravím, dráma, akože citlivá, hlboká to bola, ale je to celé len o emóciách hlavnej postavy, dejovo sa to utopilo, ako jej manžel. Film o žene, ktorá sa nevie vyrovnať so stratou muža, v kombinácii s intímnou kamerou dodáva smútok, ktorý postupne lezie hore krkom.