Anderton

Podobné komorne ladené postapo snímky nemajú nikdy príliš hutný dej a rýchlejší spád, takže očakávať to od nich je asi ako očakávať od rýdzo akčného filmu psychologickú drámu. Z hľadiska triezvych očakávaní považujem Matka verzus android za mierne nadpriemerné dielko, ktoré ale nestojí na réžii, ale na tom, že Chloe Grace je veľmi sympatická žena a baví ma jej herectvo. Zvyšok osadenstva je zameniteľný. Začiatok filmu inak spláchne všetky Asimovove zákony viete kam a nie je ani príliš zdôvodnené, prečo sa tak deje. Proste A.I. je A.I. a nič iné sa od nej očakávať nedá. Porovnanie jej motivácií s tými ľudskými založenými na emóciách ale patrí k oživeniu prevažne monotónneho filmu.

Čo už išlo českým filmárom v sedemdesiatych rokoch od ruky, bolo v predchádzajúcej dekáde ešte mierne rozpačité. Samozrejme mám na mysli úroveň crazy sci-fi komédií, pretože Ztracená tvář skrátka nedosahuje svoj vysoký potenciál. ústrednú myšlienku počujeme viackrát, čo ale obzvlášť neprekáža, len sa s ňou mohlo v scenári pracovať trochu sústredenejšie. Počuť hovoriť Františka Filipovského iným ako jeho dokonalým hlasom nech je mementom, že to skrátka ešte v polovici šesťdesiatok nebolo na poli crazy komédie ono, žilo sa vtedy novou vlnou. "Tvář není jenom ksicht".

Na striebornom glóbe sa dá objektívne zhodnotiť a okomentovať až po tom, čo ho človek vidí minimálne dvakrát a pre istotu si stopuje film v momentoch, v ktorých sa potrebuje pristaviť pri ďalšej filozofickej úvahe nad zmyslom života a podobne. Alebo by bolo najlepšie si prečítať scenár, kde sa môžete ľubovoľne zamýšľať aj hodinu nad práve prečítanou replikou a zistiť jej význam. Ide samozrejme o intenzívny vizuálny sci-fi zážitok, ktorý zapadá viac do konca sedemdesiatok než osemdesiatok, takže áno, je škoda, že film nevyzerá presne tak, ako Žulawski chcel. Žeby ale v takom prípade išlo o poľskú Vesmírnu odyseu si nemyslím, stále ide o výrazne autorský a divácky málo prístupný art.

Začína to ako depresívny film o zániku jednej civilizácie vo vesmíre, pokračuje ako teenagerske dobrodružstvo, potom sa z toho stáva čisto detský film a nakoniec je to všetko dohromady. Vidíme aj prvú lásku medzi dvanásťročnou školáčkou a mimozemšťanom a je aj symbolické, že rómske dievča si najlepšie rozumie s chlapcom, ktorý má tiež iný pôvod než majoritný. Tieto motívy a témy sú však iba letmo načrtnuté a častokrát sledujeme infantilné scény s miznutím rôznych predmetov pomocou mimozemskej mušle. Ak by si Gejdoš utriedil, o čom by jeho film primárne mal byť, Gemini sa mohol stať celkom slušnou klasikou typu Tretieho šarkana. Škoda, že Saša Oláhová v kariére nepokračovala ďalej. 50%

V tomto hravom dokumente (študenti filmári točia scény zo Zemanových filmov) sa dozviete najmä to, ako Zeman a jeho kolegovia nakrúcali úžasné trikové scény v známych filmoch. Niečo sa dozvieme aj o tom, ako sa Karel dostal do zlínskych štúdií, ale rozhodne nejde o životopis, tieto veci tu sú spomenuté iba okrajovo. Filmárov viac zaujímala formálna stránka jeho tvorby. Vystupujú tu k veci hovoriaci Terry Gilliam a menej sústredený Tim Burton, ktorý v podstate nepovie nič, len to, že je zo Zemana nadšený. Videl som skrátenú verziu na Netflixe, tak preto neudeľujem plný počet.

Tu ide predovšetkým o to, či podobné komorné postapo so zopár postavami sú vašou šálkou čaju, napríklad už od Omega Man. Tieto filmy majú väčšinou veľmi pomalé tempo a sústreďujú sa na budovanie atmosféry. IO je asi ešte pomalší než temné vízie budúcnosti poľských tvorcov 80. rokov, ale jeho vizuál a všadeprítomná depresia ma uhranuli. S príbehom je to trochu slabšie, v podstate sa rieši iba otázka, či hlavná postava odcestuje, alebo ostane na Zemi. Jej motiváciám rozumiem, ale opakujem, že ak podobné filmy nie sú pre vás, tak vám bude Margaret Qualley úplne ukradnutá.

Najmodernejšie spracovaná nepriama verzia Nebezpečných známostí je filmom o ľuďoch, akých zrejme nepoznáte a asi by ste ani poznať nechceli. Napriek tomu sa hercom a režisérovi podarilo ich osudy zachytiť tak, že s nimi ich príbehy možno dokonca aj precítite. Nejde o priamo nesympatické postavy, i keď osobne ich motiváciám príliš neverím. Bedosovi sa podarilo skvele zachytiť atmosféru prímorského mesta, avšak asi až príliš dlho trvá, než si uvedomíte, o čo v skutočnosti ide. Dve a štvrť hodiny sú navyše príliš, buď mal režisér vtesnať príbeh do dvoch hodín a viac ho prečistiť, alebo nakrútiť minisériu.

Aj keby som si film pozrel 10x po sebe, netušil by som o čom v skutočnosti je, respektíve o čo ide hlavnej postave. Je to nezávislý Jerry McGuirre, ktorý bol ale kedysi nakrútený a napísaný tak, aby ho pochopilo čo najviac ľudí a pridal k ústrednej téme milostnú zápletku. McCraney a Soderbergh ale divákovi vpred nejdú, na to sú až príliš poctiví práve k divákom, ktorým je film určený. Ja medzi nich nepatrím ale nebudem za to Soderbergha haniť. Tentokrát to nebola trojka ani pekný útok od polovice ihriska, ale skôr iba bod z jedného premeneného trestného hodu z dvoch.

Možno chcel Polanski nakrútiť iba svoju obľúbenú látku, možno chcel upozorniť na to, že ani o vyše sto rokov neskôr sa toho veľa v spoločnosti nezmenilo a možno nám chcel oznámiť, že pokrytectvo je vpísané v našom DNA ako naše fyzické črty a že sa nezmení nikdy nič, pretože to nie je možné. Možno sa celý film rozbieha až príliš pomaly a možno mohol byť o 15 minút kratší, ale skvele graduje, i keď v podstate dvakrát a aj pokiaľ vás Žalujem! príliš neosloví, určite vo Vás niečo hodnotné zanechá. Aj keď to bude iba frustrácia z toho, že cesta k elementárnej spravodlivosti je tak tŕnistá, že sa počas nej nielen celý dopicháte, ale že sa to stane hneď viackrát.

Moja antiekonomická myseľ bohužiaľ nepobrala všetko, čo chceli Burns so Soderberghom povedať a tak bol film pre mňa prekvapivo najpochopiteľnejší v momentoch, keď bol doslovný. Rámcovo sa samozrejme Prací automat pochopiť dá aj laickou mysľou, ale keď už presahovali tie schránkové firmy počet cez 240 000, tak to bolo príliš. Avšak film treba rozhodne vidieť z hľadiska jeho informačnej hodnoty, zistíte, prečo existujú daňové raje a zase nepochopíte, ako je možné, že v USA nemusia tí najbohatší platiť dane. Zmysel línie v Číne smerom k ústrednej zápletke mi unikol, i keď rozumiem, že tam spojitosť bude. Soderbergh príliš neexperimentuje, princíp búrania štvrtej steny sme videli už v Stávke na neistotu, vzhľadom na komplikovanosť zápletky mi ale inovatívnejšie formálne prvky nechýbali. 70%