Anderton

Skvele napísaný, nakrútený, zahraný a neviem čo ešte krimi seriál pre intelektuálov. Snaží sa o dekonštrukciu klasických scenáristických štruktúr podobných žánrových súputníkov, čím niekoho maximálne ohúri, niekoho zmätie a možno nejaké minimum publika odradí. Mňa na sto percent nepresvedčil, pretože jeho kvality zatiaľ uznávam čisto po racionálnej stránke. Viac tu funguje napätie medzi oponentmi, než pokusy o emócie medzi postavami, čo je ale viac konštatovanie než výčitka. Na dvojku som samozrejme veľmi zvedavý.

Finále prvej série neuzatvára žiaden veľký prípad, len jeden čiastkový, možno preto nejde o klasické finále. Niečo sa ale uzatvára a hovoriť o tom bližšie by bol nepríjemný spoiler. S vedomím, že je aj druhá séria, je desinka menej frustrujúca, ako by som musel čakať na ďalšie epizódy nejaké dva roky. Progresívni ľudia s modernými metódami nikdy nepatrili medzi najobľúbenejšie sorty spoločnosti a Mindhunter tento fakt iba potvrdzuje.

K niektorým vrahom počas rozhovorov vo väzniciach pociťujeme istú hladinu empatie, k niektorým ale vôbec žiadnu, čo je aj prípad tejto epizódy. Holden ale správne odhadne, ako na takýto typ človeka, čo ale nemusí korešpondovať s tým, ako sa budú na vec pozerať jeho kolegovia a tí zhora. Paradoxne v tomto prípade pôjde o prekvapenie. Dočkáme sa aj návštevy manželky banovaného riaditeľa školy a môžeme tak vidieť veci v inom svetle. Zatvárajúci výťah bol dokonalým nápadom. Pričom osobne aj teraz stojím za Holdenom. Asi bude tým pádom aj mojou najobľúbenejšou postavou seriálu.

Najhravejší Woodyho film od Midnight in Paris. A podľa mňa o nič horší. Len neviem, či priemerné hodnotenia stoja za tým, že tie odkazy sú pre filmových fanúšikov až príliš prvoplánové, alebo že mnohí sú už tak zdegenerovaní streamovacími službami, že ich vôbec nechápu a preto je pre nich film nepochopiteľný. Potešia viaceré cameá, López ako bohémsky manžel alebo Waltz ako smrtka zo Siedmej pečati. Allenova hlavná postava rieši zmysel života, ale Allen už toho veľa nerieši, komercia už nad artom a klasikmi zvíťazila, napriek tomu nesmúti a jeho film je veľmi príjemný. "Sú všetky vaše filmové orgazmy zvukové efekty?"

Na to, ako je Nope ťažšie uchopiteľnou záležitosťou, mi pripadajú reakcie typu "Peeleho najmainstreamovejší" film trochu scestné. V každom smere tu ide o kombinácie. V žánroch sú to mimozemský atak hororového rangu s westernom, v tom myšlienkovom sa zase zaoberá prirodzenosťou a predátorstvom fauny a zároveň tým, že médiá a film, akokoľvek je ale aj adorovaný, sú najsilnejším predátorom dneška. Tomu zodpovedá aj scéna, kedy v štvorcovej papuli mimozemšťana vidíme prvé filmové zábery, legendárneho cválajúceho koňa. Či sú to kombinácie vhodne zvolené, je vecou do dlhšej diskusie. No a myslím, že Peelovi muselo byť jasné, že publikum rozdelí ani nie na dva tábory, ale skrátka že jeho novinka bude dostávať od odpadov po maximálne hodnotenia. Možno aj za to, že takéhoto mimozemšťana ste ešte nikdy nevideli; zabudnite na UFO a humanoidov.

Judáš a čierny mesiáš sa snaží ukázať udalosti asi tak, ako sa stali a postavy ukázať také, aké mali zmýšľanie a povahy. To znamená, že Fred vykrikuje, že najlepšou satisfakciou je zavraždiť všetkých policajtov, že Čierni panteri boli oddaní a trochu naivní socialisti a vlastne si tým pílili pod sebou v kapitalistickom USA konár ešte jednou pílkou navyše. Plemonsova postava sa chtiac nechtiac musí prispôsobiť a hajzlom sa stáva akosi automaticky časom, no a William si proste chráni predovšetkým svoju kožu. Tu myslím platí, že i keď film vie, komu straní, tak keď si ho pozrie akákoľvek ideologická strana, možno sa vo svojej pravde ešte viac utvrdí. Alebo začne premýšľať o veci v širších súvislostiach. Výčitkám ohľadom nudy nerozumiem. Nie je to síce emocionálna bomba, ale funguje to zrejme tak, ako bolo pôvodne v pláne.

Prípad s osahávajúcim riaditeľom školy otvára otázky typu "stačí agentovi k zasiahnutiu intuícia?", "Prečo musíme riešiť až zločin a nie radšej prevenciu?", "Prečo má autorita automaticky akúsi nedotknuteľnú pravdu?" a tak podobne. No a ako by sme sa na Holdenovom mieste zachovali my a prečo majú Bill a Wendy svojim spôsobom pravdu, keď mu oponujú? Síce sa nerežú hlavy a nerobí sa na nich orál, ale mňa to možno práve preto bavilo ešte viac.

Pre viacerých jedna z najlepších epizód mi paradoxne príliš nesadla. Množstvo súkromia, pričom to má síce svoje opodstatnenie, ako sa práca prejavuje v súkromných životoch hrdinov, ale radšej by som trávil viac času vo väzení, či na mieste činu. Scény s neviditeľnou mačkou sa zdajú byť zatiaľ tie najzbytočnejšie v sérii, ale možno iba prebieham udalostiam. No a vrah milujúci lodičky ma masturbáciou pred vyšetrovateľmi príliš neohúril, možno keby za tým všetkým nebola zase dominantná mamina...

Ťažko povedať, prečo táto komorne pojatá, až meditatívna cesta za chladnou pomstou nepresvedčila širšiu filmovú obec. Scenár iba pomaly odkrýva, o čo postavám ide a kam to celé smeruje. Tým ale dokáže prekvapiť a vôbec nevadí, že všetko je artovo tlmené, práve naopak. Niečo podobné sme už síce videli viackrát, ale Schrader využil tému psychicky zničených bachárov fungujúcich počas nultých rokov v rôznych väzniciach prispievajúcich k "väčšej demokracii" na svete prostredníctvom mučenia každého, kto pripomína Araba. Málo prepieraná téma v kinematografii možno nesadla každému práve kvôli spojeniu s hazardným svetom kartových hráčov.

Tak prípad má nakoniec iné riešenie, než sa na prvý pohľad zdá. A asi aj to najlogickejšie. Ale vysvetlite to tým hore, ktorí chcú naopak riešenia čo najjednoduchšie. A do určitej miery majú aj pravdu, ale iba do určitej. Wendy sa stáva právoplatným členom tímu, pričom jej osobný život a maska, ktorú musí na verejnosti nosiť, myšlienkovo korešponduje s tým, ako sú vnímaní aj vrahovia. Hlavne im pripísať tie najjednoduchšie stereotypné motivácie.