Anderton

Opätovné pozretie a snaha o potlačenie nostalgie jedného z filmov teen veku mi ukázalo aj zopár vecí, ktoré mi na filme nesedia. Matka je nás síce zobrazená ako milujúca a charakterná osoba, ale neustále si vyberá nesprávnych partnerov a keďže sa skáče aj v čase, je dosť nepochopiteľné, prečo trvá takéto toxické manželstvo niekoľko rokov. Ale rozumiem, že život skrátka taký je, len vo filme sa podľa mňa trochu "šidilo", aby vyzeralo všetko uveriteľne. Zabúda sa aj na Dwightove deti, aké majú vzťah s Tobym sa príliš nedozvieme a tiež by ma zaujímalo, aký mali vzťah s vlastným otcom. Ich konfrontácií s ním sa vyhýbame. Vďaka hercom a skvelej dobovej atmosfére ide stále o kvalitný film. 70%

Opakovačka po rokoch rozhodne bavila, i keď množstvo rečí buď z úst hlavnej predstaviteľky, alebo ostatných dievčat sa trochu míňajú účinku hĺbkového ponoru do myslí postáv. Niektoré Susannine reakcie som vzhľadom na priebeh deja nepochopil naplno, mnohé sa však dá vyčítať skrátka jej povahe, kedy si ani divák nie je úplne istý, či to má, alebo nemá v hlave v poriadku a nakoľko. Smotanu zlízla najmä Angelina, ale výkony Winony, Cley ani Brittany mi nepripadali o nič slabšie.

Nedá sa nič robiť, seriál ako celok sme nútení definitívne hodnotiť po jeho zrušení už po štvrtej sérii. Napriek tomu si myslím, že do istej miery sa príbeh uzavrel, ak by sme si odmysleli napríklad cliffhager na konci štvrtej série a strohé oznámenie, o čom bude päťka, ktorá nebude. Ale ona nakoniec možno bude, pretože petícia fanúšikov a podobne. Každopádne bol Westworld veľmi hutnou sci-fi jazdou od začiatku do konca, kde prvé dve série u mňa prevažujú na druhou polovicou. Takýto komplikovaný západný kyberpunk tu nebol už dlho (vlastne nikdy) a investovať do podobného projektu vyžadujúceho si plné sústredenie diváka sa asi dlho nikto neodváži, v zmysle diela s vysokým rozpočtom.

Skôr povinné filmové čítanie pre fanúšikov histórie kinematografie, než plnohodnotný dramatický zážitok. Minimálne z pohľadu mimo doby, kedy film vznikol. Lantier pôsobí v istých okamihoch ako nesvojprávny (v podaní Gabina to ale pôsobí uveriteľne), čo v podstate v rovnakej miere platí aj o podvádzanom manželovi a obaja sa rozhodujú na základe emócií. Renoir ale režíruje tak, že Človek beštia pomerne rýchlo ubehne a možno za to môžu aj zábery rýchlo idúcich vlakov. Najväčším kladom diela je ale kamera Curta Couranta. 70%

Po sériách so šiestimi epizódami tu máme zrazu sériu doslova polovičnú, našťastie ale iba kvantitou, nie kvalitou. Osobne vyzdvihujem najmä toľko kritizovaný posledný diel, ide o skvelý nápad aj skvelé spracovanie a áno, aj casting bol skvelý. Naopak druhý diel derie nad priemer skôr výkon Scotta, ako samotný, nie príliš originálny, príbeh. Hodnotenie série je aritmetickým priemerom hodnotenia jednotlivých epizód.

Pribudlo nám epizód, čo je ale iba dôkazom toho, že tvorcovia majú stále veľké množstvo nápadov a vydávajú sa aj do iných žánrov, i keď v jadre musí ísť vždy o science fiction. Séria síce obashuje zopár epizód, ktoré som ohodnotil nie plným hodnotením, ale tých, podľa mňa bezchybných, je tu stále nadpolovičná väčšina. Každý fikčný svet je úplne rozdielny, napriek tomu v každom cítime zrejmú spojitosť s našou realitou a jej, rozhodne nie prvoplánovo podanú, kritiku.

Prvá séria stanovuje jasné pravidlá seriálu. Každá časť sa odohráva v inom fikčnom svete, to, čo seriál spája, sú sci-fi technológie, ktoré nie sú príliš vzdialené súčasnej realite. Nie je tu však uvádzač, ako v prípade Twilight Zone, ktorý aspoň zdanlivo prepája všetky vytvorené svety. Nie je to však vôbec potrebné, skôr by to vo výsledku škodilo. Okrem prvého dielu išlo a pôjde už len o science fiction, čo bol skvelé rozhodnutie, pretože to podporuje ústrednú myšlienku o dopade technológií na život človeka, takže príbehy z ríše fantasy a čistokrvného hororu by boli nadbytočné. Najlepšia časť je, myslím, tá tretia.

Nightflyers klame telom, nejde totiž o žiadnu megavýpravu do hlbín vesmíru za cieľom objavovania nových svetov. Respektíve posádka by to aj chcela, ale veci sa vyvinú inak a všetko sa skomplikuje. Nie je asi spravodlivé písať, že seriál čerpá z filmov nakrútených až po tom, čo Martin napísal predlohu, skôr si myslím, že porovnávanie s ďalšími filmami a seriálmi naprieč celou sériou patrí k jej najzábavnejším artiklom. Je to čiastočne horor (ale nie príliš zvládnutý), kyberpunk (Aziati by zašli oveľa ďalej) a klasického vesmírneho dobrodružstva, pričom v jadre ide o osobné drámy a nejaké to filozofovanie o ľudskom utrpení (tam sa samozrejme dalo ísť tiež viac do hĺbky). Celkovo ale čas strávený so seriálom neľutujem, je skrátka o dosť odlišný od konkurencie a prináša aj podnety na zamyslenie.

Z finále tohto spracovania mi vyplýva, že Martin sa vo svojom dielku inšpiroval predovšetkým v Solarise (či už knihe, alebo filme) a neponúka klasické odpovede na všetko. Tvorcovia televíznej série nám doprajú výlet k mimozemšťanom až v posledných minútach, dovtedy sa stále riešia problémy sprevádzajúce posádku od začiatku, alebo od zásadného zvratu v prvej polovici série. Rozumiem, prečo Nightflyers končia tak ako končia, len si nie som istý, či zvolené rozprávanie je priamo úmerné aj s nie najlepšie zvládnutým umeleckým ambíciám látky. 70%

Ísť do náruče mimozemšťanov, alebo neísť, to je otázka. Nakoniec sa ale predsa len bude musieť riešiť klasika; byť, či nebyť, respektíve prežiť, či radšej neprežiť. Neviem, či to bol zámer, ale herec stvárňujúci šialeného Rowana so sekerou vyzerá ako Kubrick. Dočkáme sa jedného šoku, ktorý ešte predýchavam a príliš ma nepotešil. Ale záverečná scéna dáva veľkú nádej, že posádka predsa len skončí tam, kam išla.