Anderton

V podstate to isté, čo naposledy, len trochu pomalšie a ešte šialenejšie, pretože sa blížime ku koncu. Už je absolútne jasné, čo znamenala prvá scéna celého seriálu a mám dojem, že dať na začiatok niečo z neskoršieho deja tesne pred finále bolo zbytočné. Mimozemšťania sú momentálne na vedľajšej koľaji, čo je trochu škoda, už by sa chlapci a dievčatá mohli stretnúť.

Prvý diel, ktorý ma vážne vystrašil, pričom sa tak malo udiať už niekoľko epizód dozadu. Ale stále je ešte dostatok priestoru dostať Nightflyers do kladnejšie hodnotených vôd, uvidíme. Sedmička je tvrdé psycho od prvej do poslednej scény, nestraší už máti, ani telepat, ale v okolí sa objavili mimozemšťania a ich mentálne schopnosti sú o niekoľko rádov vyššie, aspoň tak som vydedukoval z Prenosu.

Tak a máme tu zase niečo nové. Posádka Nightflyeru zaregistruje nablízku ďalšiu loď a keďže je veľmi blízko, tak sa rozhodne ju trochu preskúmať. Že to nebude len tak obyčajná exkurzia, musí byť jasné každému, minimálne už po prvom prieskume. No a kto si bude myslieť, že nás tu čakajú len mŕtvoly a povedzme nejaké temné nadprirodzené sily, tak sa bude mýliť. Ale asi by to bolo lepšie ako to, čo hrdinovia objavia. Opäť platí, že je to zrežírované až príliš rutinne.

Tak a máme tu zase niečo úplne nové, vydávame sa spoločne s jednou postavou do softvéru, alebo ako to v tomto prípade správne nazvať, a snažíme sa zastaviť "okupovateľa" lode rôznymi trikmi, ako napríklad v TRON. Je to zaujímavé, ale mohlo to byť zobrazené predsa len inovatívnejšie. Takto sledujeme iba normálne obrazy a zrazu vidíme, že dvere sú virtuálne. No a keďže špecialitou seriálu sú wtf cliffhangery, dočkáme sa ho aj teraz.

Tretia epizóda dala celému seriálu nový rozmer, aby hneď tá nasledujúca pridala ešte ďalší, opäť ale až v závere. Je to zase o niečo väčšie psycho, pričom okrem ľudí a ľudí ukrytých v počítačovej pamäti sú prazvláštni aj tí mimozemšťania. No a k tým inšpiračným zdrojom by som od tejto epizódy pridal aj Cronenberga, pretože sa nám tu začínajú miesiť technológia a vnútornosti.

Stále viac a viac je to kombinácia Event Horizont a Solaris, ale nie príliš presvedčivá. To reagujem predovšetkým na prekvapivé záverečné odhalenie, kto stojí za halucináciami posádky, avšak verím, že Martin vedel, čo píše a tvorcovia vedia, ako adaptovať. Ale cesta k stále väčšiemu psychu by mohla byť správna, uvidíme, čo na to mimozemšťania.

Myslím, že skutočne zaujímavé sa to stáva až od druhej časti, pretože sa veci značne komplikujú. Thale, ála telepat, je dosť ambivalentnou postavou, ďalej zisťujeme, že každý má nejaké svoje motívy a že sila, ktorá ohrozuje loď, je nám aj posádke, až na jednu osobu, dosiaľ neznáma. Atmosféra v štýle Event Horizont nie je síce dokonalá, ale kto má slabosť pre cesty vesmírom v mierne hororovom a mierne akčnom duchu, tak sa zrejme namotá.

Atmosféra vo vesmírnej lodi v otvorenom vesmíre poteší, tam, ak nie ste úplný packal, tak nesklamete. Zároveň, kto nepozná predlohu, zistí, že okrem sci-fi tu máme aj jeden fantasy prvok (ktorý sa ale môže ukázať aj ako výsledok vedeckého experimentu) a že sa bude hrať aj na hororovú nôtu. Problém je skôr v chovaní postáv. Dve hlavné postavy vďaka svojmu rozhodnutiu ohrozia posádku a vôbec neviem, aký vzťah si k nim mám ako divák vybudovať.

Super jednohubka, len škoda, že Cronenberg nezasadil túto svoju bokovku medzi kamionistov, ako napríklad Carpenter. Jedno z áut má prezývku "funny car" a ono funny sú tu všetky vytuningované závodné autá. No a záverečný podraz je ako z paródie, zaujímalo by ma, či to myslel Cronenberg v scenári skutočne vážne, alebo si robil srandu z tupých klišé tým, že ich využíva. Každopádne klaďasi sú sympaťáci a záporáci hnusní, to je podstatné.

Tak viac ako škandinávsky noir mi In the Mist pripomínalo starú dobrú poirotovku, vrátane spoločného posedeníčka za stolom v jednej miestnosti, kde si to každý s každým vytmaví a potom vyšetrovateľ vytiahne eso z rukáva. Muži sú nesympatickí snoby, ženy hysterické ohováračky, vyšetrovateľ bez výraznejšej charizmy. Film je zaujímavo vyrozprávaný, nie je to klasická retrospektíva, ale medzi dvoma časovými líniami preskakujeme bez upozornenia, ako si to príbeh vyžaduje.