Anderton

Keď som dopozeral Sense and sensibility alebo Emmu, chcel som aspoň rok života stráviť v tom čase a na tom mieste. Keď som dopozeral Izbu s vyhliadkou, povedal som si, že je dobre, že nemusím tráviť čas s takými suchármi, akými boli všetky postavy tohoto filmu. Od Day-Lewisovej karikatúry až po Mr. Emmersona. Nechápem, ako mohli hrať tenis na body, keď si nenakreslili ani čiary.

S Point Blank má tento film spoločnú maximálne východziu zápletku, takže nejedná sa o žiaden remake, ktorý by mu vzdával hold. Na to pozor. Odplata je svižnejšia, neberie sa príliš vážne a je to proste čistá zábava. Ubehne to ako voda, všetci sú cool (tentokrát v dobrom zmysle slova), Liu a Bello sú sexi, takže nemáte sa načo sťažovať. Inak, ako takto povrchne sa tento film komentovať nedá, pretože toto sú vážne jeho jediné prednosti. Záleží na tom, či ste zrovna správne naladení.

28 týždňov potom je v mojich očiach najlepší zombie film, na aký si spomínam. V tomto subžánri ide o to, či sa jedná o zombie film ako horor, ako akčný film, sci-fi, či ako psychologický film. 28 týždňov je čistý vojnový film. Takže nie je vôbec hororom, čo môže niekomu privodiť sklamanie, mne to pripadalo originálne. Film obsahuje viacero nečakaných zvratov, vďaka čomu som mal problém s identifikáciou hlavnej postavy príbehu. Scenárista nás tak nevedie za ručičku, ale pripravuje prekvapenia vďaka nečakaným úmrtiam postáv za každým rohom. Naj scénami sú u mňa originálne využitie vrtuľníka a zostup po schodoch s nočným videním.

Tak som sa bál x-tého klonu ľubovolného mystery príbehu. Našťastie sa tak nestalo, Strata je dosť odlišná ako Butterfly effect, aj ako Jacobs Ladder, zo Stay nemá zmysel porovnávať, pretože ten vznikol neskôr a skôr pripomenie iný typ filmov, ktoré fičali v dobe vzniku tohto filmu a nechcem kvôli spoilerom žiaden z nich spomenúť. Samozrejme tento typ filmov stojí a padá na pointe a jej podaní, no a v tomto je Ztrata pamäti celkom silná. Mňa to proste nenapadlo. Nie je to žiadna bomba, ale ten priemer je tu nižší, ako by si film zaslúžil, tak ja zaokrúhlim mojich 70% smerom hore.

Jedna z niekoľkých komédií mojej mladosti. Videli sme na VHS asi trikrát za pol roka. Dialóg Lamberta s Turkom v aute: nenuďte ma urobiť, čo by som neurobil, ak by mi niekto nenariadil.....som vedel naspamäť dlhé roky a myslel som, že až doteraz, ale asi nový dabing ju trochu pozmenil, čo bolo prednedávnom pre mňa dosť veľké rozčarovanie. Ale k filmu: prvá tretina plná geniálnych fórikov a scénok, druhá absolútne hluchá a tretia síce akčná, ale už takmer bez vtipu. Kvalitatívne niečo podobné, ako Men at work.

Takže tentokrát iba za štyri. Je to vtipné, kultové, legendárne a satirické, ale na čistých päť hviezd tu chýba jeden stratený náboj v zásobníku. Asi mi najviac vadil "zombie" prekombinovaný koniec, kde sa už ani na klasickú hrdinskú westernovú smrť nemôžete spolahnúť. Kopecký je prototypom záporáka crazy komédií. To je ale termín, vlaste vlastný iba hercovi jeho formátu. Aby nedošlo k nedorozumeniu, štyri hviezdy sú vysoké hodnotenie. Nechcem sa dostať do nejakej prestrelky, ktorú by som neprežil. Nemám doma totiž kolalokovú limonádu.

Československí tvorci dôb dávno minulých mali schopnosť natočiť legendárne vianočné komédie, v druhom slede tie, čo sa vysielajú na veľkú noc a Oldřichovi Lipskému sa podarilo dokonca natočiť komédiu, ktorá sa stala konco- augustovou televíznou klasikou. Klobúk dole. V Lipského filme znova všetko perfektne funguje, scenár, réžia, herci, nesmrteľné hlášky. Takže nebudem písať znova to, čo pri každom jeho druhom filme, videli sme predsa všetci 10x, 10x ešte uvidíme a poznáme to naspamäť, ako najobľúbenejšiu básničku zo strednej školy. Ja si už vlastne na žiadnu nespomínam:).

Spalovač mrtvol je asi najťažší český film, aký som kedy videl. Mám pocit, že aj keď som ich videl tak priemerne veľa, ich narastajúcim počtom sa na tomto fakte nič nezmení. Spalovač mrtvol je tak depresívny, ako jeho názov, je tak dobrý, ako herecký výkon Rudolfa Hrušinského a je tak legendárny, ako povesť Juraja Herza. Nemám síce čo vyčítať, ale film mi z nejakého dôvodu neprirástol k srdcu. Štyrmi hviezdami mu tu aj tak priemer neznížim.

Podobný pocit, ako z filmu Šťastie príde v nedeľu. Vďaka bohu za kinematografiu, vďaka ktorej si môžeme pozrieť Bratislavu z doby nedávno až dávno minulej. Fotky sa nehýbu, takže filmy sú preto vzácnejšie. Neodporúčam dnešným fanúšikom Slovana Bratislava, ktorí smutne prechádzajú popri zdevastovanom štadióne Tehelného poľa. Alebo odporúčam, nech sa pozrú krutej pravde prostredníctvom slávnej histórie štadióna priamo do očí. Rodina, ale aj futbal je základom štátu! Po rokoch to už tak nefunguje, nostalgia však áno, ale bohvieká sranda to vďaka totálne briblblému a nelogickému chovaniu ústrednej architektonickej trojky nie je.

České bláznivé komédie Oldřicha Lipského väčšinou svojou uletenosťou trafia presne klinec po hlavičke, niekedy sa to ale podarí tak napoly. Einstein je dosť prekombinovaný, ako keby Lipský už nevedel, čo od dobroty vymyslieť, zároveň je to stále solídna zábava. Tie najvydarenejšie Lipského komédie si pozrie normálny aj nenormálny divák tak raz za rok až dva, Einsteina tak raz za päť. Čo je stále viac menej chvályhodné.