Posledné recenzie (47)
Les Gouffres (2012)
Pre mňa ťažko pochopiteľný film. O objavení záhadných dier pod povrchom zeme, ich skúmaním dakde v pralese a o bláznovstve ženy, ktorej muž tieto výtvory išiel prebádať. Také malé šialenstvo, ktoré sa dá isto všakovako interpretovať, no ja sa nechytám. Najzaujímavejšia časť filmu sa odohráva v rozpadajúcom sa hoteli, kdesi uprostred pralesa, pod ktorým sa skrývajú rôzne magické veci ...
The Boy from Geita (2014)
Príbeh nielen o Adamovi, albínovi z Tanzánie, ale aj o probléme vraždenia albínov v Tanzánii a obchodovaniu s časťami ich mŕtvych tiel na výrobu lektvarov pre liečiteľov, ktorí praktizujú čarodejníctvo. Tie majú priniesť luďom šťastie s peniazmi napríklad. Adam tiež prišiel takto "iba" o prsty, kedy ho vlastný otec predal týmto ľuďom, no iba vďaka jeho šikovnosti sa im ho nepodarilo zabiť. Skončil s bratom v domove pre albínov, chránení od zbytku spoločnosti, avšak stále so strachom o život a s nočnými morami. Tento dokument bohužiaľ okrem zobrazenia tejto krutej reality má presne štruktúrovanú linku s dejom a s happy endom na záver, ktorý ale v princípe neexistuje v realite. Vyvražďovanie stále funguje a až na zopár detí, ktoré mali šťastie, aby ich príbeh chytil za srdce bohatého albína z Kanady, tam sú deti, ale aj dospelí, ktorí sa môžu o ten svôj život naďalej strachovať. Forma dokumentu veľmi slabá, avšak príbeh veľmi silný.
Les amigues de l'Àgata (2015)
Celovečerný debut troch režisérov, študentov Barcelona’s Universtiat Pompeu Fabra (UPF), vznikol ako záverečná práca. Agata’s Friends je film o štyroch blízkych priateľkách zo strednej školy, ktoré práve začali študovať prvý ročník na vysokých školách. Napätie v ich veľmi silnom kamarátskom štvoruholníku sa postupne stupňuje, čo môžeme ako diváci sledovať skrz jednu z dievčat a to práve Agátu. Pri pohľade na ňu cítime celý čas, že v sebe dusí určité emócie, že ju láka stretávať sa viac s ľuďmi z vysokej. Všetko to vyvrcholí počas až metaforicky poslednej návštevy letného domu v Costa Brava, kde spoločne chodievali každé leto a teraz pred predaním domu Agatinými rodičmi sa ich kamarátstvo chýli k rozpadu, tak ako aj sídlo ich letných výletov. Záverečná scéna je veľmi dramatická, zároveň aj najsilnejšia z celého filmu, ktorá o to viac vyznie dôveryhodne, vďaka improvizácii hlavných herečiek.
Posledný denníček (1)
Moje top filmy v roku 2011
Bolo veľmi ťažké vybrať len úzky výber toho najlepšieho, čo som za posledný rok videla a tak namiesto typickej desiatky som vymyslela top 20 :).
Taktiež bolo veľmi ťažké vybrať filmy z aktuálneho roku ( bohužiaľ i na festivaloch málokedy zhliadnem aktuálne filmy ) a preto som to osekala na 2011 a 2010 ( dva z 2009 ). Tak nech sa páči, moja top 20 :)
2011
Jednoznačne najlepší film, ktorý som videla na tohtoročnom MFF Bratislava. Provokatívny, skutočný príbeh o slávnej fotografke Irine Ionesco ( vo filme ako Hanah Giurgiu, stvárnená perfektnou Isabelle Huppert ), ktorá fotila svoju ešte nezletilú dcéru vo veľmi provokatívnych erotických pózach. Scény vo filme boli úchvatné a takisto obe hlavné herečky to zahrali tak, že ste mali pocit, akoby obe boli z iného sveta, kde neplatia žiadne morálne pravidlá a vy sa viete vcítiť do ich pokrúteného sveta.
2. Melancholia
Veľmi rozporný film, ktorý vyvoláva v každom rozdielne pocity. Ja som ho videla dvakrát a vždy ma nadchol. Jednoznačne najlepšia záverečná scéna, aká mohla byť nakrútená. Áno, prvá polovica sa tak trochu ťahá, ale druhým príbehom to Trier vyrovnal a ja by som si ho kľudne pozrela aj tretíkrát. Koniec sveta podaný netradičným pohľadom. Pohľadom len na jednu rodinu a možno to nie je ani tak o konci sveta ...
Milovníkom prci prcičiek by som jednoznačne odporučila, aby si radšej pozreli tento film. Veľmi inteligentne a krehko natočený film o dnešnej "mládeži" :). Režisérka Jannicke Systad Jacobsen sa nechala inšpirovať poviedkou, ktorú, si myslím, veľmi pekne previedla do vizuálneho sveta jednej malej zapadnutej dediny v Nórsku. Veľmi zaujímavá hlavná hrdinka a veľmi vtipná komédia.
Jeden zo smutných filmov zo severskej produkcie. Okrem toho tu hrá herec, ktorý hrá v ďalšom filme z mojho top výberu : Mikael Persbrandt. Možno veľmi jednoduchý príbeh ( muž zaviní smrť dcérky druhej ženy, obaja sú zadaní, on cíti vinu, ona smútok, on sa snaží jej pomôcť ... a ďalej je to každému jasné ), ale veľmi citlivo natočený, ako to iba na severe vedia.
Jeden z ďalších provokatívnych filmov, tentokrát z nemeckej produkcie. Celý dej sa taktiež odohráva, podobne ako "Moja Princeznička", ako v inom svete. Všetko je také absurdné a zároveň vzrušujúce. Avšak za všetkým sa skrýva taktiež jemný príbeh o dospievaní dvoch dievčat. Samozrejme koniec je najviac absurdný a tak to má byť. Lepší som si ani predstaviť nemohla :).
6. Víkend
Veľmi som dúfala, že tento film sa dostane do našej distribúcie, ale márne ( premietanie iba na festivale Inakosti ). Po premietnutí filmu v Karlových Varoch sa hlavní protagonisti dočkali búrlivého potlesku. Mohlo by sa zdať, že film bol tak zábavný, nie. Naopak. Neuveriteľne citlivý film, avšak nie medzi mužom a ženou, ale medzi dvoma mužmi. Taktiež absolútne jednoduchý príbeh : sex na jednu noc sa pretiahne na dlhší rozhovor v posteli, až z toho vznikne láska, ktorá nemá budúcnosť ... Avšak príbeh, resp. dialógy sú tak uveriteľné, že v danom momente ani neviete, či ste muž, či žena. Jedno čo viete je, že je vám to veľmi blízke. O láske sa vždy dá toho veľa narozprávať, avšak je veľmi ťažké podať to tak, aby sa v tom každý našiel.
Almodovar ani tentoraz nesklamal. Aj keď úprimne, celkom ma prekvapil námet, ktorý si zobral na mušku. Ani tentoraz v jeho filme nechýba rozbor ženskej ( aj keď tu je to diskutabilné ) mysle, no futuristický záber deja mi na neho nejako nesadol. Avšak film nemá byť iba o režisérových predchádzajúcich dielach a či v tom autor pokračuje. Mne sa film páčil, mal každopádne zaujímavú pointu, ktorá bola určite každému už odzačiatku sice jasná, to však nezmenilo nič na napínavosti deja.
Poľské prekvapenie tohto roka, ktoré sa ako jedno z mála dostalo do našej distribúcie. Tento rok bol silne zameraný na teenagerov a ani tento film nie je výnimkou. Príbeh sa dotýka súčasnej problematiky a to, akú silu môže mať internet na náš život. Každý to poznáme. Sociálne siete, vzťahy, ktoré sa riešia už len cez "drát", uploadovanie fotiek, videí z akcií ... a silu internetu, ktorý môže takisto aj zničiť život mladého človeka. Konkrétne v tomto filme to začne nevinným videom z maturitného plesu, kedy sa populárny chlapec medzi dievčatami Dominik, bozkáva so spolužiakom, ku ktorému tajne dačo cíti. Netreba písať, čo nasleduje ďalej, ani o pokračovaní Dominikovho života len cez virtuálnu tzv. miestnosť samovrahov - dôležité je, čo si z toho každý odnesieme. Silný príbeh, ktorý by som pustila každému stredoškolákovi a aj každému rodičovi teenagerov.
Nikdy by som nečakala, že práve z Iránu vzíde tak kvalitné dielo. Iránske filmy, ktoré som mala možnosť zhliadnuť, neboli ani zďaleka tak dobre natočené, ako tento. Zápletka je brilantná a vám už iba ostáva pozerať sa na niekoľko dejových línií, ktoré sa prekrývajú a v podstate sa každá navzájom dopĺňa. Na jednej strane otec, ktorý nechce opustiť krajinu kvoli svojmu chorému otcovi, o ktorého sa treba starať. Na druhej strane dcéra, ktorá stojí medzi oboma rodičmi. Na ďalšej matka, ktorá chce opustiť krajinu a nakoniec opatrovateľka starého otca, ktorá vlastne vyburcuje celý príbeh do skvelej zápletky.
2010
10. Čierna Labuť
Mnou veľmi očakávané Aronofského dielo a nesklamalo. Darrenove filmy milujem ( až na Wrestlera ) a úprimne, mala som veľké očakávania. Čierna Labuť bola presne tým, čo som chcela. Každý kto pozná jeho predchádzajúce filmy si nájde vo filme to svoje. Netuším, ako človek môže vnímať tento film bez predchádzajúcich skúseností s Requiem for a dream, Pí alebo Fontánou. Od počiatočného úspechu až po úplný úpadok - to je to, čo mám najradšej na jeho fimoch. A sladká Natalie v hlavnej roli ... A prostredie baletnej scény ... A Tchaikovsky ... Totálna psychóza.
Denis Villeneuve je mojím režisérskym objavom tohto roka ( spoločne s Juliom Medemom ). Tento rok sa mi s ním stalo veľa nevysvetliteľných príhod, ktoré mi všetky naznačili, že je jedinečný. Najprv spojenie si ho s filmom Polytechnique, ktorý ma predminulý rok úplne dostal ( počas Ženy, ktorá spieva, som celú dobu myslela, že mi tento film úplne pripoímna Polytechnique - hlavný herec hral v oboch filmoch ) a neskôr sekcia venovaná iba Denisovým filmom na KVIFF a osobné stretnutie so samotným režisérom. Neuveriteľne silný príbeh, napínavý, s neskutočným rozuzlením! Nič viac k tomu netreba dodať.
12. Čistá
Druhý najlepší film z tohtoročného MFF Bratislava. Možno je to len zo subjektívneho dôvodu, bohvie. Každopádne v hlavnej hrdinke som sa v daný čas svojím spôsobom našla a film som preto tak emotívne prežívala. Hudobná časť taktiež chytí za srdce, tiež ako koho. A v tomto prípade koniec absolútne nereálny v bežnom živote, ale uspokojivý po pozretí celého filmu.
13. Tri
Konečne po dlhej dobe inteligentne vtipný film! Z každého hľadiska. Koho by to napadlo. Dvaja partneri a každý sa zaľúbi do toho istého muža, avšak ani jeden o tom nevie. A koniec - taktiež veľmi uspokojivý. Bola radosť sa na tento film pozerať, pretože mal príjemný humor a aj celá zápletka bola fajn premyslená.
14. Lepší Svet
Jeden z mála oscarových filmov, ktorý viem aj ja oceniť. Spoločne so Špičákom sa mi veľmi páčil. Taktiež jeden z mála filmov, ktoré sa dostali do našej distribúcie a spolu s dobrým Mikaelom Persbrandtom ( Stockholm East ) a Ulrichom Thomsenom ( Adamove Jablká ). Citlivý príbeh dvoch rodín z dvoch pohľadov. Z pohľadu problémov detí a problémov dospelých ( taktiež menšie zabrdnutie do problémov v Afrike ). Trošku moc sentimentálny, ale vcelku dobrý film. A jasne, jasne. To, že to je švédsko-dánska produkcia tak trochu možno tiež ovplyvnila môj názor :).
15. Dych
Tento film by som si tak rada opäť pozrela! Nádherný príbeh o chuti bojovať a o chuti žiť! Režisér nám povedal, že čerpal tak trochu zo svojej skúsenosti, pretože sám trpí chorobou okolo ktorej sa celý film točí. Možno preto je tak emotívne film natočený, resp. napísaný. A koniec ľahko predvídateľný, na tom nezáleží, celý priebeh filmu krásny.
Ani maďarský film nevynechám. Po Delte a Taxidermii ďalší perfektný maďarský film. Zvrhlý a neviem prečo, tak trochu pripomínajúci kusturicovský štýl rozprávania. Aspoň trochu. Určite odporúčam.
17. Lono
Krásna Eva Green tu zahrala veľmi zvláštnu rolu matky, ktorá sa rozhodla naklonovať svoju zosnulú lásku do podoby svojho syna. Z toho nič dobré nezaváňa, ale ja mám presne takéto úchylačiny rada. Navyše téma klonovania je celkom aktuálna a možno o pár rokov to bude samozrejmosť, že si budete môcť naklonovať svojich blízkych zosnulých a to všetko bude mať následky. Napokon, ako aj v samotnom filme. Svojím spôsobom, ak sa vám páčil "Večný svit nepoškvrnenej mysle" z hľadiska zamyslenia sa, či by ste si chceli niekoho vymazať z mysle a aké následky by to mohlo mať, tak tento film sa vám určite bude páčiť. Tiež je tu toho veľa na zamyslenie a diskutovanie.
Jedna z ďalších absurdných úchylačín, ktorá avšak veľmi ( zvrhlo ) pobaví. Neviem či by som si trúfla hocikoho na tento film vziať, ale mne sa absurdita tohto filmu páči. Možno prehnane zobrazená reakcia na existujúce tzv. domovy, kde vám umožnia asistovanú samovržadu, ale nikdy nič lepšie človek nepochopí, ak je niečo takto prehnane vykreslené. Aj keď režisér tvrdil, že on sa nesnažil súdiť, ani vnúknuť svoj názor nikomu, ale ja si myslím, že je jasné, ako to myslel. Ja osobne som za eutanáziu pri stavoch, keď už človek nie je človekom. Ale za takéto úchylačiny z rozmaru nie som. Režisér možno len chcel naznačiť, ako si v dnešnej dobe môžete čokoľvek kúpiť, aj vlastnú smrť a to nie je správne. Možno ...
2009
19. Špičák
Čím ďalej sa blížim ku koncu, tým viac sa moja "dvadsiatka" uchyľuje k úchylným filmom ( aká slovná hračka :) ). Špičák je pre mňa symbolom fetišu a absurdity, ale aj to je spôsob, ako vyjadriť svoje pocity a umenie :). Príbeh o rodine, resp. rodičoch, ktorí si vybrali veľmi "zvláštny" spôsob výchovy svojich detí. A kým sa koniec blíži ku koncu, aj vaša myseľ sa zastavuje a niekto je znechutený a niekto, ako ja, je pobavený. Skvelý grécky film o pošahanosti jednej rodiny.
Na koniec som si vybrala Woodyho. Myslím, že kebyže sa mi to tento rok podarí, tak by tu bol iný jeho film a to "Polnoc v Paríži". Ale dvakrát mi ubehol a to len preto, že na dvoch festivaloch bol len na pozvánky. Nevadí. Užívaj si, ako sa len dá! je perfektný film s typicky allenovským humorom. Aj keď, áno, mal aj lepšie filmy, ale tento taktiež skvele pobaví. Nadýchajte sa trochu intelektuálskeho humoru.
