Santino7

Čo si z filmu zapamätám asi najviac, sú tie rušivé vsuvky pri zoznamovaní s postavami (meno a k tomu niečo "vtipné"). Ono je to možno vcelku fajn, pozrieť si tie informácie okolo, lenže všetko má svoje hranice a keď sa to istý čas (hlavne v prvej polovici) objavovalo viackrát chvíľu po sebe, mal som už trošku nervy, vážne to bolo rušivé... A k filmu? Treba hlavne podotknúť, že Řeřichova režijná prvotina profitoval najmä na príťažlivej téme, ktorá proste musela zaujať. Punk, No Future, rebélia, odpor k autoritám... a to všetko uprostred všetkými "milovaného" socíku. Keď nad tým tak rozmýšľam, z tejto témy sa dalo vyťažiť oveľa oveľa viac ako iba toto. Hodnotné to nie je prakticky vôbec a po skončení mi film aj so všetkými prítomnými punkáčmi okamžite vyšumeli z hlavy. Oceniť ale treba prítomnosť autentických záberov z čias socializmu (tie boli do filmu doplnené štýlovo, uznávam), zopár náznakov o vtipné scény, množstvo neokukaných hercov (z mladých som poznal iba Kiku Svarinskú), ktorí vôbec nezahrali zle a šance sa chopili dôstojne. Don´t Stop je podľa môjho názoru záležitosť čisto na jedno pozretie, aby si človek mohol zaspomínať... A potom to okamžite pustil z hlavy. 2/5

Jeden z najlepších thrillerov, ktoré som za posledné roky videl. Netrebalo ani príliš zložitý dej, veď zápletka je tu v podstate veľmi jednoduchá a tuctová - no napriek tomu nesmierne napínavá. Skutočne, práca s napätím Twohymu tentokrát vyšla na výbornú a tá záverečná zhruba tretinka, tomu vravím mrazivá atmosféra, malo to grády... Viac než fajn. 4/5

V prvom rade by som chcel oceniť tému, ktorej sa film venuje. Kto mal tú možnosť stretnúť sa s futbalovými hooligans z balkánskeho regiónu (napríklad Crvena Zvezda Beograd, Partizan, chorvátsky Hajduk Split...), ten určite agresiou tunajších chuligánov prekvapený nebude. Vlastenecké tendencie mládeže v Srbsku - tzv. "Miloševičových detí" - propaganda (či vymývanie hláv?) od popredných autorít, svastika... Toto sú proste veci, ktoré majú síce smutný, no taktiež aj reálny základ a tým pádom boli/sú nepochybne vhodnými témami na sfilmovanie. O niečo horšie to už však dopadlo so samotným prevedením, ktoré sa mi zdalo väčšinu času dosť málo uveriteľné a akosi nedotiahnuté do konca. Premena Novicu z nevýrazného študentíka matematiky na autoritatívneho nácka a bojovníka za obnovenie Veľkého Srbska bola až moc rýchla, akoby samozrejmá. Tiež cítiť možno až priveľkú inšpiráciu Západom, ak to tak môžem nazvať, podľa mňa to mohlo byť tak nejak viac srbské... Téma sama o sebe mala potenciál obrovský, možno by sa zišiel trošku väčší rozpočet, profesionálnejší prístup a podobne - otázkou však zostáva, kto by sa na to podujal, keďže v kinách sa takéto niečo asi nehralo (respektíve len v poniektorých), či áno? U nás by to asi neprešlo. „Nož, lžica, Srebrenica.“ 3/5

Rysoval sa z toho vcelku solídny a hlavne originálny vojnový film, aký tu ešte nebol a to najmä vďaka zaujímavej neokukanej téme, ktorej sa film venuje. S rozpočtom problém pravdepodobne nebol, známych tvárí sa pri Pamiatkaroch stretlo tiež nespočetne (Clooney dokonca na tretiu / réžia, scenár, hlavná postava). Lenže žiaľ, točiť film tak, že sa čo najviac zjednoduší a zidealizuje príbeh kvôli komerčnému úspechu, to proste nejde - že ide o typickú hollywoodsku vojnovú záležitosť v tom cítiť z každej jednej sekundy... Zdalo sa mi, že celé sa to snažili spraviť až prehnane hrdinské a patriotické, až to vyznieva nanajvýš naivne. V podstate už pri úvodnej Clooneyho scéne keď "poučne dohovára" prezidentovi Rooseveltovi o dôležitosti jeho poslania, som začínal tušiť, že budem s najväčšou pravdepodobnosťou opäť svedkom tej typickej "ódy na bezhraničné hrdinstvo a udatnosť", akých sa v posledných rokoch natočilo nespočetne veľa - čiže zas nič nové. Zbytočných scén plných vaty a informácií, ktoré dej nikam neposúvali bolo skutočne neúrekom, teda aspoň na môj vkus. Ako tu už bolo spomínané viackrát, škodí aj žánrové nerozhodné balansovanie medzi komédiou a drámou. Celú nie príliš vydarenú obsahovú stránku v podstate zachraňujú len niektoré režijne kvalitne zvládnuté scény a pekné kulisy. Názory som tu čítal všelijaké, mne osobne sa však zdá, že dobrý nápad vyšiel nazmar kvôli nie zrovna najlepšie zvolenému prevedeniu. 2/5

Zaujímavá sonda do života austrálskych skinheadov, ktorá je dosť silná a kontroverzná na to, aby veľkú časť diváckeho publika skutočne šokovala - a prinútila ich zhodiť ružové brýle. Skutočne, Romper Stomper je bez akýchkoľvek pozlátok a umelého skrášľovania. Jeden z hŕstky drsných filmov, ktoré profitujú z všadeprítomnej špinavosti, nevraživosti a násilia (dekadentný úpadok rodinných hodnôt:-)). Možno to znie trochu cynicky ale hlavnou zbraňou filmu skutočne nie je dychberúci príbeh, v tejto rovine je to poslabšie - hoci ako sociálna sonda do komunity skinheads (nazi-skinheads) je to celkom trefné a poučné, má to niečo do seba, to bez debát... Prejdime ale k tomu hlavnému a tým je rozhodne vizuálna stránka. Vynikajúco zachytená šedá, odvrátená stránka Austrálie, akú vo filmoch (aspoň tých známejších európskemu publiku) vidíme len málokedy, či v podstate takmer nikdy. Špina, alkohol, bitky (v ktorých rovnaký počet na oboch stranách vážne nehrozí), všadeprítomné svastiky a tak ďalej, to skutočne vytvára tú vyžadovanú drsnú a ponurú atmosféru, ktorá vládne po celý čas. Nebyť týchto faktorov, film by kvalitou o poznanie klesol, pretože ako som už spomínal, profituje z tvrdej (divácky príťažlivej) a vždy aktuálnej témy. Mimochodom, je skvelo dotvorená aj sprievodnou melódiou, ktorá mňa osobne oslovila hneď v úvode a teda s tvrdením, že hudba je jednou zo slabín tohto snímku súhlasiť proste nechcem a nemôžem... Chcem sa pristaviť ešte pri jednom a tým sú herecké výkony. Teda viacmenej pri jednom a tým je Russell Crowe, ktorému rola fanatického skinheada Handa sadla vynikajúco, predviedol skutočne perfektný výkon. Za zmienku stojí aj fakt, že Daniel Pollock (Davey) sa pri natáčaní filmu zaplietol s Jacqueline McKenzie (predstaviteľka Gabe) - mimochodom obaja boli v tom čase závislí na heroíne - a následne z neznámych príčin spáchal samovraždu. Premiéry filmu sa teda už nedožil, čo je rozhodne veľká škoda, keďže Romper Stomper zaznamenal obrovský ohlas. 4/5

Musím uznať, že ide o veľmi silný filmový zážitok, teda minimálne pre mňa určite. THIS IS ENGLAND má obrovské posolstvo a to je pre mňa to hlavné. Má pútavý príbeh, ktorý dokáže človeka osloviť, napriek tomu že je v podstate nadmieru krutý (a možno práve preto, veď predsalen, niektoré veci sa v svetlých odtieňoch zobraziť skutočne nedá). Okrem toho sa mi veľmi páčilo aj samotné prevedenie - najmä úžasne zachytená britská atmosféra osemdesiatych rokov, ktoré sami o sebe skutočne príliš sladké neboli (tisíce rodín poznačených vojnovým konfliktom o Falklandy, vysokou nezamestnanosťou, napätím voči menšinovým etnikám a podobne...). Tú autentickú špinavosť a všadeprítomnú chudobu cítiť v podstate v každom jednom zábere (chudobné štvrte, typické ošarpané industriálne podniky, rôzne nápisy po stenách a tak ďalej) čo vytvára naozaj skvele vystihnutý obraz doby prostredníctvom mládeže, alebo ak chcete - ďalšej z rady stratených generácií s takmer nulovými vyhliadkami na život. A nesmiem zabudnúť, už beztak kvalitný vizuál je doplnený ešte o výborné autentické zábery vojakov, prejavy "Železnej lady" Margaret Thatcher či zábery na hlúčiky búriacich sa občanov... Snímok však v prvom rade skvelo približuje samotnú komunitu skinheads, či tiež odlišnosti a rozdielne názory medzi staršou a mladšou generáciou skinheadov (pri riešení politických otázok, hláseniu sa ku krajne pravicovej ideológii, či napríklad vo vnímaní a správaniu sa k etnickým menšinám...). Celkovo môžem povedať, že spomínanú kultúru skinheads sa tvorcom podarilo zobraziť naozaj vierohodne - a profesionálne. Dopomohli k tomu jednoznačne aj kvalitné herecké výkony, postavy boli obsadené bez debát vynikajúco. Najmä Turgoose predviedol na svoj vek neuveriteľný výkon a podobne bravúrne obstáli podľa mňa aj Graham, či tiež Gilgun. Aby som to zhrnul, tento viacmenej nenápadný film ma skutočne presvedčil. A určite nielen iba tým, že samotná forma je takpovediac cool - veď fakt, že je britská tvorba štýlová, to už beriem v podstate ako samozrejmosť... Tento kúsok však okrem toho vyniká skutočne obrovskou výpovednou hodnotou. 100%

Opäť raz boli moje očakávania na míle vzdialené od reality - skutočne, mal by som sa začať na filmy asi pripravovať dôkladnejšie a lepšie :-) Snímok ma síce prekvapil, zostal som z neho paf, avšak šok to bol rozhodne príjemný. Ide o veľmi pozitívne pôsobiaci a úsmevný film s radou známych prvotriednych hercov v hlavných či vedľajších rolách, neuveriteľne hravým príbehom, umeleckým poňatím, príjemnou a špecifickou atmosférou (mimo iného aj vďaka skvelej hudbe) a hlavne s fantastickým spracovaním po vizuálnej stránke - v tomto smere je zatiaľ za tento rok Grandhotel Budapešť bezkonkurenčne najlepší. A jedinečný. Na plný počet to však napriek všetkému stále necítim (forma vynikajúca, odkaz či posolstvo ale viacmenej chýba), možno nabudúce. A to nabudúce v mojom prípade niekedy v blízkej dobe jednoznačne príde. 4/5 /// Aktualizované (22.9. 2015): Tak z onej "blízkej doby", v ktorej som sa mal vrhnúť na opakovanú projekciu, sa nakoniec vykľul zhruba rok a štvrť, veľa sa však nezmenilo - opäť ma takpovediac uhranula tá vynikajúca hravosť, ktorou sa táto Andersonova originálna snímka vyznačuje. A taktiež to dychberúce puntičkárstvo po stránke vizuálnej. Vlastne zmenilo sa jedno jediné - tentoraz bez mihnutia oka pridávam i záverečnú, piatu hviezdičku. 90%

Nemal som v pláne písať samé superlatívy, vážne nie. Lenže slová chvály a uznania sú to jediné, čo vo mne tento snímok evokuje. Neuveriteľná harmónia všetkých subjektov (od hudobného sprievodu, cez neuveriteľne vyšperkovaný a nadčasový vizuál, neskutočnú atmosféru, až po napríklad skvelú obsahovú stránku), vďaka ktorej celok pôsobí ako majstrovské dielo (a to ani nijak nepreháňam) - presne ako Beethovenova Deviata symfónia, ktorá tu bola mimochodom využitá vskutku geniálne. Moloko, Ludwig van, množstvo násilia / ultra-násilia, Singing in the Rain, charašjo, či napríklad až "znepokojujúco" reálne pôsobiace sci-fi prvky... Snímka, ktorou Stanley Kubrick takpovediac šokoval svet. A fascinoval! Rozhodne odporúčam zohnať v pôvodnom znení (And the first thing that flashed into my gulliver was that I'd like to have her right down there on the floor with the old in-out, real savage.), titulky bohate stačia - nakoľko dabing takémuto niečomu skôr uškodí a to ani trochu nepreháňam. Dokonalý filmový zážitok v pravom zmysle slova, klobúk dole. It had been a wonderful evening and what I needed now to give it the perfect ending was a bit of the old Ludwig van. 100%

Až prekvapivo inteligentná romantická komédia so sympatickými hercami v hlavných úlohách. Mihne sa tu dokonca aj Miloš Forman, čo ma príjemne prekvapilo, pretože som o tom vopred vôbec nemal šajnu. Potvrdilo sa mi to, čo som vedel už dávno - Edward Norton má skutočne veľký talent (dokonca ani režisérska stolička mu problém nerobí, zvládol to ľavou zadnou). Nechce sa mi písať zbytočne veľa, je to jednoducho príjemná oddychovka určená na relax a v rámci žánru pre mňa osobne jedna z najlepších vôbec. I keď má zopár slabších miest, ako celok to pôsobí vynikajúco a dotýka sa pomerne zaujímavých tém. Skvelo zvládnutý film. Srší z neho pozitívna energia. 5/5

Tieto nemecké akože komédie, ktoré sa snažia byť vtipné za hocijakú cenu, naozaj nemusím. Sú mi jednoducho nesympatické, teda minimálne drvivá väčšina z nich. Tento kúsok nie je žiadnou výnimkou, futbal je tam absolútne nepodstatnou záležitosťou a celé to na mňa pôsobilo ako sto minút jedného obrovského nevkusu a trápnosti. Bod za snahu, nič viac... a tiež nikdy viac! 1/5