borec999

Po slabučkej trojke zlepšenie: dejovo, herecky a aj po technickej stránke (a v neposlednom rade potešilo aj znova počuť tóny Bernarda Herrmanna prevzaté z originálu). Henry Thomas ako mladý Norman Bates a Olivia Hussey ako pani Batesová boli správne kastingové voľby, prequelová časť (objasnenie mladosti Normana, ich vzťahu s matkou a samotnej vraždy) ma bez výhrad bavila. Druhá dejová línia zasadená v súčasnosti (Norman plánujúci finálnu vraždu a rádiohovor) je slabšia, no stále dokázala udržať moju pozornosť. Kameňom úrazu je finále v Batesovom moteli, ktoré je jednak z pohľadu Normanovej manželky (prečo kurva neodišla?!) absolútne nelogické, ale ako metafora o tom, že Norman konečne našiel pokoj a šťastie v podstate funguje. Natočené a podané je to však veľmi nešťastne a miestami bolelo v týchto momentoch na film pozerať. Od originálu (a aj dvojky) o triedu slabšie, no podľa mňa nie úplne zbytočné pokračovanie: ako posledná rozlúčka s Normanom Batesom, resp. Anthony Perkinsom ma štvorka neurazila. Aj keď určite mohla byť ešte lepšia. 55% a 3*

Presne tak ako som si myslel, že bude vyzerať dvojka po jej úvodnej pol hodine, tak vyzerá trojka- predvídateľná a sterilná nuda. Vrážd je minimum, nové postavy Dukea a extrémne naivnej Maureen sú nezaujímavé, Perkins sa vcelku snaží ale sám to nevytrhne. 1* za aspoň tých pár vrážd a záber na šialený úsmev Normana Batesa v kostýme matky a nožom v ruke, ktorý má potenciál strašiť človeka v snoch aj dlho po skončení filmu. Druhá hviezda za čiastočné rozšírenie príbehu smerom do minulosti a posledný záber, ktorý je tým pravým Psycho koncom. Celkovo však zbytočnosť a najslabší diel série. 40%

Vreskot 6 neklamal, Psycho II je skutočne underrated! V úvodnej polovici som si hovoril ako veľmi predvídateľné dianie je a že to bude zrejme pekná nuda. Ale chyba lávky. Náznaky toho, že sa dačo neobyčajné deje sa začínajú množiť a podobne sa množia i (ne)čakané vraždy. Prepadáva sa Norman Bates znova do spárov starej mentálnej poruchy? Vďaka veľmi dobrej práci s postavami, fajn hercom na čele s vychudnutým no stále výborným psychoušom Anthony Perkinsom ma dvojka bavila a v mojich očiach možno aj rovnako ako jednotka. Áno, zarytí cinefily budú argumentovať, že jednotka bola technicky (filmársky) kvalitnejšia, má postavenie klasiky, Herrmannov výborný soundtrack, scénu v sprche, záverečný šokujúci plot twist atď, atď. Všetko je to pravda. No Richard Franklin podľa mňa na to, akú ťažkú úlohu mal (naviazať na Hitchcockov masterpiece) sa jej ako mimochodom reálny Hitchcockov učeň chopil veľmi slušne a dokonca viackrát svojmu učiteľovi aj sympaticky vzdal hold (prerobená scéna v sprche 1 ku 1, či prebraný úvod). Záver plný zvratov výborný a jedna z mála hororových dvojok, ktorá rozhodne nerobí originálu hanbu. 80%

Insidious si ako jedna z mála hororových sérií drží úroveň a ani o jednom diele nemôžem povedať, že by bol zlý. Pätka je však určite najslabšia. Jednak Patrick Wilson nie je tak dobrý režisér ako Wan či Whannell (nedokáže tak kvalitne vyšplnovať atmosféru a ľakačky, i keď základy zvláda a pár scén so slušnou atmosférou (CT vyšetrenie, Joshove pexeso) nájdeme) a ďalej preto, že príbehovo film nič nového neprináša, ale iba recykluje videné. V centre je tentoraz nefunkčný vzťah medzi otcom a synom než samotní démoni. Táto linka je povrchne spracovaná, záverečný prerod dosť na rýchlo, ale ako tak funguje. Horšie je to so samotnou the Further. Veľmi dlho trvá kým sa do nej ponoríme naplno a keď aj k tomu dôjde, tak zistíme, že desivá atmosféra predošlých dielov je fuč. Najväčší problém som mal s tým, že tvorcovia porušujú nimi stanovené pravidlá ohľadom Further z minulých dielov a veľa udalostí vyznie pre hardcore fanúšikov následne dosť nelogicky. Nostalgia funguje, či už pri klasickom Bisharovom kvílivom husľovom soundtracku a výbornej piesni Tiptoe thorugh the tulips alebo i fajn cameu Lin Shaye. Tá aj v pár scénach ukazuje ako kvalitnou herečkou hororového žánru je a ako veľmi jej väčšia prítomnosť 5ke chýba. Celkovo teda neurážajúci priemer, s ďalším dielom by som bol opatrný, pretože séria pôsobí vyčerpane. Pri pohľade na výborné tržby mám však dojem, že táto séria pôjde ako hovoria pravidelní účastníci astrálneho cestovania: Further. 55%

Matt Damon zostáva opustený na planéte Mars, snaží sa skontaktovať s planétou Zem a prežiť. Marťan je prvotriedne natočený a technicky zvládnutý (legendárny Ridley Scott skrátka vie), často okorenený humorom a veľa scénami z ústredia NASA (tým pádom film nie je tak komorný a zvládnu ho i mainstreamovejší diváci), vďaka čomu Marťan dokáže okrem diania na Marse zaujať i vedľajšími dejovými líniami (hlavne zásluhoi kvalitných výkonov hercov ako napr. Jeff Daniels). Celkovú atmosféru Scott štylizuje tak, že sa o postavu Matta Damona vo výsledku príliš nebojíme a to aj napriek tomu že všetko hrá proti nemu. Záverečná záchrana je už síce veľké klišé, no sám som bol vo výsledku prekvapený ako ma film aj napriek dlhej dĺžke a vzájomne sa vylučujúcej kombinácii feel good oddchovky a survival trileru bavil. S tunajšími 83% sa vzácne zhodujem, i keď nebyť prehnane patetického záveru šiel by som možno aj vyššie.

Feel good oddychovka o tom ako zarobiť milióny made (alebo skôr born?) in the USA. Ben Affleck je veľmi dobrý režisér a pod jeho taktovkou je aj na prvý pohľad nezaujímavý príbeh podaný vo veľmi dobre vykreslenej dobovej atmosfére 80.rokov pútavo. Matt Damon v úlohe (ne)obyčajného Sonnyho Vaccara (cítiaceho šancu na životný úspech a snažiaceho sa prehovoriť Jordana ale i samotné vedenie Nike do obrovsky riskantného kontraktu) podáva nadštandardný výkon a vhodne ho dopĺňajú aj ostatné známe tváre. Najzaujímavejšie na Air mne osobne prišlo (okrem príbehu a posolstva), ako tvorcovia dokázali natočiť film o teniskách Michaela Jordana takmer úplne bez Michaela Jordana (jeho herec má minimum priestoru a samotný Jordan sa na filme podieľal minimálne alebo vôbec). Spomedzi tohtoročných životopisných filmov o nečakaných úspechoch (Tetris, Blackberry, Pinball) je Air filmársky najkvalitnejší, najambicióznejší (vyšší rozpočet, hviezdne obsadenie), ale i najmainstreamovejší. Či je i najlepší, to musí každý posúdiť subjektívne sám, no určite je minimálne kvalitným príspevkom do žánru. 75%

Cruise to znova dokázal a nie len, že udržuje konštantne vysokú kvalitu MI série, ale pre tentokrát ju oproti 4ke i mierne zvýšil. Dej, akcia, trademarky série, réžia a technická stránka, herci a práca s postavami, gradácia, všetko na prvotriednej úrovni. Učebnicový blockbuster, ktorého od 5* delil len kúsok. 85%

Toma Cruisa ako herca a vlastne ani celú sériu MI nemám práve v obľube, ale objektívne musím uznať jej (resp. jeho) kvality. Aj 4ka je remeselne kvalitný blockbuster, ktorý okrem odpravenia v našich končinách známeho Pavla Kříža v úvode, zaujme akciou a mňa osobne hlavne absolútne fantastickou pasážou v Spojených Arabských Emirátoch a Dubajskej púšti (s typicky veľkolepou akciou, štýlovo utekajúcim Cruisom a pár jeho kaskadérskymi kúskami, nad ktorými ostáva rozum stáť). Vo výsledku nie je 4ka tak kvalitná ako 1ka, 5ka či 6ka, no stále dosiahne na zaslúžené 4*. 75%

Jednotka MI je skôr špionážny triler okorenený akciou než špionážny akčňák okorenený napätím, ktorými sú ďalšie diely. A veľký podiel mal na tom najmä legendárny režisér Brian De Palma, pod ktorého taktovkou prvá MI naozaj na mňa pôsobila ako triler "zo starej školy". Dej je zamotaný až až (ale v závere dáva zmysel), herecké obsadenie hviezdne a parádne (Cruise,Voight,Reno,Rhames) no a poteší aj prítomnosť stovežatej Prahy, kultovej zvučky, kvalitnej akcie a aj pár dnes už kultových momentov (napr. gymnastika v CIA trezore, mimochodom výborne sparodovaná v Utopencovi na úteku). Solídna záležitosť, nielen na jedno ale pokojne i viacero pozretí... 80%

Paul W.S. Anderson má povesť režiséra vydarených videoherných adaptácií, no táto ma nechytila. Resident Evil je typické zombie béčko s jednoduchým scenárom, kopou béčkovej akcie v ktorej sa (ako vždy u Andersona) ide hlavne na efekt a fajn ženskou časťou hereckého obsadenia (Milla Jovovich a výborná Michelle Rodriguez). Celkovo to nebolo zlé, ale ničím ma to nevedelo strhnúť: ani dejom, ani akciou, ktorá už dnes nepôsobí dychberúco, ale iba rutinne. Dopozerané na dva krát, keďže ma pri umiernenom úvode premohol ľahký šlofík. PS: hru poznám, ale nikdy som ju nehral. 50% a slabé 3*.