moikan

Bolo to milé, nežné až trápne hanblivé. Miestami mi scény pripomínali britské seriály, ktoré tiež milujem. Inak takmer kórejská klasika z pracovného prostredia knižného vydavateľstva.– excelentne dobrá . Mala som chuť prečitať si knihy, ktoré tlačili. Tešila som sa z milých drobností maličkosti- pohľady, jemné dotyky a texty básne a prišívanie gombíka .... A skvelý outfit hercov- tu bol výnimočne lepší než v takom Himssen yeoja dobongsoo. Ani ma nenapadlo, že roláky môžu byť viac sexy než výstrihy. Čo sa týka hlavných protagonistov- konečne dvojica, ktorá k sebe sadla, boli presvedčiví a obaja sa mi páčili. (téma obráteného vekového rozdielu ).Vlastne celý výber protagonistov bol vydarený. Čo môžem vyčítať, tak je to scénar, kde sa proste všetko a všetci na dobré obráti- až do najmenších maličkosti. Hlavná ženská postava, je tak bezchybná, že proste ju nemohli nechať spraviť ani jednu chybu a hlavná mužská postava je jednoducho tak dokonalo chápavá a romantická, že sa ani nemôže na ňu nahnevať– ešte že to bolo vyvážené vnútornými dialógmi. Humor OK, len zo začiatku sa prvé epizódy trochu vliekli. Objasňujúce pesničky na konci dielu boli prekvapivé- pár epizod mi trvalo, kým mi došlo o čom sú. Záver vecí a posolstvo filmu: priala som si aby knihy mali väčšiu moc a boli viac stredobodom života ľudí- aj život by bol čarovnejší

Čím viac nad tým rozmýšľam, tak W : Two Worlds Apart sa stáva mojou najobľúbenejšou doramou. Pár epizód prešlo a môj názor na hlavnú postavu sa zmenil z „neznášam tohto krásavca“ na „milujem hlavnú postavu “ . Bolo to presne tým, čo hrdina Kang Chul (Lee Jong-suk ) vyčítal autorovi komixu – jednoducho titulné postavy musia trpieť a kadečo prekonávať, aby z toho bola pre čitateľa úplná katarzia. Chceme silné trpiace postavy, ktoré to v živote nemajú ľahké a nevzdávajú sa. A keď sa to robí znovu a znovu a keď si ako autor chcem s postavou robiť, čo chcem - tak aj narušenie vlastných pravidiel autora je v jeho moci. Vypäté scény tohto seriálu milujem – napríklad stretnutie autora s Kang Chul alebo scénu na streche hotela. (tuším viackrát upustili aj z prísneho cenzúrovania) Mix skutočnosti a komixu bola v seriáli úžasná, možno viac kreslených scén by tomu dodalo väčšiu autenticitu. Za mňa excelentný seriál. Možno nie som nestranná, keďže rada čítam mangy a manhwa ,takže som sa vžila a presne viem, čo autorka scenára myslela. Bolo to celé ozaj dobré.

1. tak po prvé : toto NIE JE gay-anime (žiadna BL téma ani LGBT). V jednej epizóde sa dokonca bavia o chodení s dievčatami. Všetky homosexuálne scény (ktoré tam skutočnosti nie sú zobrazené doslovne) sú aktom násilia a donútia. Ak sú tam prítomné tak buď nepriamo v deji alebo ako minulosť hlavnej postavy. Napriek tomu toto anime nie je vhodné pod 15 rokov, lebo okrem explicitne neprítomného sexuálneho násilia, môže idealizovať svet podsvetia a pouličných gangov. Ako aj romantizácia násilia a jeho následkov. Hlavná postava napriek svojmu veku 17 rokov je neuveriteľne zdatná a silná a ľahko sa lieči z následkov zranení. ( skrátka veľa znesie po fyzickej aj psychickej stránke) Čo stojí za zmienku je, že toto anime, súdiac podľa komentov aj zahraničných stránok, je dosť obľúbené aj pre ženské, dievčenské publikum. Seriál je tak nabitý akciou, že v každej epizóde sa nejako zvráti dej. Seriál môže byť skôr zaradený do kategórie dobrodružných a akčných. A to aj napriek tomu, že hlavnou témou je KAMARÁTSTVO- presnejšie túžba po pochopení a neodsudzovaní. Také aké ti môže dať úprimný priateľ, ktorý ti verí a berie ťa takého ako si. A hlavná postava Ash nie je práve vzorný- neváha používať zbrane, je prudký, osamelý, má temnú minulosť( nie svojou vinou- ale pre svoj výzor bol predávaný bohatým prominentným klientom ako detský prostitút. Tieto skúsenosti neváha využiť, keď mu ide o krk a aj napriek tomu pôsobí vyzreto a zároveň krehko. Naivný japonský chlapec Eiji , ktorý sa v živote nestretol s násilím ho berie ako normálneho kamaráta. Toto anime je plné klasických zjednodušených prvkov : krásny a trpiaci hrdina, geniálny a silný, neporaziteľný, nezlomný, pomsta, obetovanie sa, násilie, strieľanie, drogy, väzenie, nepochopiteľná oddanosť, náhodné stretnutia a vyťahovanie postáv z minulosti a samozrejme neovládateľná túžba každého perverzáka a pedofila zneužiť alebo robiť násilie hlavnej postave ( ako už spomenula Rikitiki). Nelogické mi príde zmena správania mafiánskeho monsignora Dina, ktorý sa najskôr v prvej polovici túži Asha osobne zabiť a v druhej ho spraví svojim adoptívnym synom (nie je žiaden spojler- poradie udalosti je síce chybne, ale je to pri každom opise seriálu) . Napriek tomu mňa veľmi zaujalo a odporúčam ho pozrieť aj viackrát. Za slabšiu časť považujem japonskú predstavu o mafiánskych a násilníkoch v New Yorku, neviem si predstaviť, že by používali tak často metafóry, prirovnania a príbehy- výslovne to nevadí, ale menej by bolo viac. A tiež chýbajúce ženské postavy ( dokopy je tam jedna aj tá reaguje trochu stereotypne ) No a najslabšou časťou je opening- nie pre vizuál ale pre pesničku. Kým slová sú celkom OK, zvuková stránka aj spev je otrasný- znižuje celkový dojem, melódia nie je ničím charakteristická ani zapamätateľná. Na záver : nedajte sa zmiasť videami vytrhnutými z kontextu na internete, ktoré zobrazujú akože gay scény zo seriálu - toto je super akčné anime. Detektívka ma konci ktorej mnohí plakali. Mne sa to žiaľ nestalo, aj keď mi bolo strašne ľúto- pre pochmúrnosť deja bola v predstave u mňa ešte strašnejšia verzia.

Hudba ma ohromila. Super techno a chorál spolu. Dej bol OK v rámci tradičného zvratu na konci. Trochu to uponáhlali, par dielov naviac by nebolo na škodu. Temné čierne večierky japonskej mládeže Sabath boli prekvapive. Takisto, že sa neda predvidat , co sa vopred stane, je len bod plus. Takze 5 hviezdičiek

POZOR spoileri : Film TAXIDERMIA predstavuje príbehy troch rozličných mužov v troch rozličných dejinných aj časových obdobiach života, dalo by sa povedať štyroch, keďže postava jedného sa prelína do časovej línie aj druhého príbehu. Dej je chronologicky usporiadaný- od doby vojny ( prvý príbeh vojaka Morosgyovániho a jeho nadriadeného dôstojníka Kalman Miszlenyi) , v čase socializmu (syn Kalman ) a posttotalitnej dobe ( príbeh Lajosza ) Prvý príbeh, ktorý sa odohráva v dobe, ktorú pravdepodobne nikto z režisérov a scénaristov nepamätá, pôsobí dejovo odtrhnuto od zvyšných dvoch. Zo začiatku pôsobí dojmom starého päťdesiat-šesťdesiatročného filmu, čo treba jeho tvorcom uznať k dobru, avšak má to slabinu vo výtvarnom stvárnení, kde minulosť je zobrazená pridaním zelenej, čo síce pôsobí pošmúrne a historicky- prehnané prifarbenie je však na škodu krásnym exteriérom- kamenným múrom, zasneženej krajine, dreveným domom, nostalgii prostredia … Tématicky aj výtvarne je výborne zvládnutá scéna s korytom. Tu možno oceniť nápad, námet aj prácu s kamerou. Spredmetnenie deja/času v koryte ako symbole- dávnom drevenom ručne vyrezávanom koryte, ktoré sa používalo na rôzne účely od náhrady kolísky po koryto na kúpanie či koryto na nasolenie mäsa pri domácej zabíjačke ... Koryto tu predstavuje menenný prvok v cykle ľudského života, ktorý sa nanovo opakuje, ale s inými osobami, čo je utvrdené ( empahasovane )pridaním medziscény vystretého mrtvého na posteli v tvare koryta. Výtvarne dobre pôsobia aj pohľady kamery zúženým priezorom – imitácia pohľadu ľudského oka akoby z podhľadu. Škoda, že zopár takýchto kamerových scén nie je aj v ďalších 2/3 filmu, bolo by to pekné výtvarné aj vizuálne ujednotenie. Ešte by som poznamenala podobnosť v maďarských filmoch: možno sa autori oceneného „O tele a duši “ 2018, inšpirovali aj týmto starším filmom, kde je práve sex či jeho nemožnosť spájaná s prostredím bitúnku ( zabíjačky), rozpoluplnosti nežného a surového a zvieracích analógii k ľudskej . Druhý príbeh zasadený do obdobia socializmu pôsobí vyslovene nechutne, je plný scén prejedania sa, vracania a zase vracania, žráčskych súťaží, rýchrožrania, žuvaní a tučných ľudí. ( Bela stále niečo zajedá a žuvá, aj keď vyznáva lásku, aj keď žiada o „romantický útek“). Červené tepláky pri tréningu, červené saká na svadbe, nechutné červené kravaty na obéznych bruchách. Je jasné akú analógiu tým autor naznačoval- socializmus(červená) bol ľuďom nechutný a nedalo sa to ani vysloviť. Aj tu sa však nachádzajú milé scény, ktoré majú diváka zmiasť- dvaja tuční zamilovaní sa vznášajú na vode, romanticky sa bavia o svojom budúcom dieťati- aké meno mu vybrať. Je tučnota ošklivá alebo krásna ? Nie sú aj títo tučkovia so svojimi citmi rovnako zlatí ako množstvo mladých ľudí v ich veku ? Tretí príbeh je najzmätenejší a najzložitejší z celej série. Možno tým, že je to nedávna doba, je ťažšie ho reflektovať. Najprv sa vykysnutie socializmu so všetkým hnusom prejavilo v prvých rokoch posttotality – ako tučný vykysnutý otec zavretý v byte s troma mäsožravými agresívnymi mačkami, ako symbol skrývania sa (skrývanie svojej predošlej identity, svojich socialistických a netredovych, nepriznaných vecí za ktoré sa teraz hanbíme) .... a zároveň nemožnosti si s tým sám poradiť, ale s nostalgoiu spomínajúci na „krásne časy “ a neschopnosť zúčastenosti dnes. Nechutnosť scény, kde očakáva divák rez, useknutie hlavy, ale nepredčí zhnusenosť s okom v Andalúzskom psovi. Aj tu sú ukázané paralely a metafóry doby : v kapitalistickej spoločnosti už nie sú nechutnosti skryté, sú obalené do beloby a predkladané ako umenie. Scény sú plné postáv v bielych kostýmoch, výstavná sieň je biela, umelec-rečník je snehovo biely a otvorene hovorí o zabití a samovražde len ako o zážitku slúžiacemu k vytvoreniu diela. Recipient tak nevníma smrť a tragédiu ako nešťastie ale len ako naturalizovanú zložku umenia reflektujúcu dobu. Divácka otupenosť – anestetika- je vyjadrením súčasnej doby ako ju opisujú sociológovia - apatia, narcizmus, ľahostajnosť a mix protikladných entít ... Z môjho pohľadu je témou filmu: skaza vlastnou vášňou. Prvý- škaredý vojak s ráštepom túži po splnení svojej vášne -sexe. Druhý príbeh- nemožnosť odpútať sa od vlastnej predstavy ideálu či posadnutosti. „Dieťa je dieťa. Vykŕmime ho.“ Táto skazonosná fixná idea je plne dovŕšená koncom tejto postavy v tretom príbehu. Odmieta uznať syna , jeho prácu, jeho osobnosť a túžby a vôbec mu na ňom sebecky nezáleží, tak ako mu nezáležalo na rodine a žene a svoju vášeň k súťaživosti a predstave vlastnej úspešnosti aplikuje aspoň na mačky, čo mu je aj osudné. Identifikovať tretiu vášeň je ťažké – ale najviac dominuje, že postava tragicky túži po uznaní rodiča. Film obsahuje aj bežné klišé : škaredý ľudia sú zlí, kto robí v práci nechutné veci je sám nechutný. Pokiaľ by film mal byť celostne postmoderný- nebolo by na škodu viac výrazu venovať ambivalencií vecí. V druhom príbehu je to explicitne zobrazené viackrát, v prvom príbehu s vojakom sa film spolieha len na divákovú odozvu- po chvíľke spoznávania sa s postavou môžeme očakávať jej pochopenie, okrem pocitu nechutnosti aj určitú ľútosť k nemu, že nemá šancu naplniť svoju vášeň, že je bezmocný, týraný a nakoniec zabitý. Surovosť aktu výstrelu pôsobí na všetky predchodzé nechutnosti vojaka až ospravedlňujúco a katarzne. Problém postmodernych filmov, ktorý nútia diváka k zamysleniu, často na úkor jasnosti a zmätenosti, je ten istý ako u expresívneho umenia. Je veľkým umením podať expresiu nie jednostranne negatívným spôsobom. Bez surovosti, strachu, bez ostrej dôrazovosti, bez nepríjemných pocitov, bez nechutných konotácií... akoby iné ako ako pocity, pri ktorých nás strasie, neboli dosť vznešené či skutočné.

Čiste materialisticky podaný film. Mnoho krvi ešte neznamená mnoho súcitu a ľútosť nad stratou intelektuála doby. Jednooký Ježiš a sadistickí rímski vojaci. M.Gibson asi zabudol, že netočí akčný film. Nikedy nepriznane je silnejšie nez okázalé podania násilia a brutality. Pôsobí to nehodnoverne. Navyše do toho zahrnul všetky historicky neoverené klišé a kadajaké "overene" povedačky . Farebne mi tiež vadilo ladenie do hneda a príliš stmavené a dofarbené farby filmu. Anachronické rozstrihanie deja bolo tiež na škodu - bránilo celkovému pochopeniu postavy a vžitie sa s ňou, aby sme viac boli na jeho strane , prípadne súcitili- takže v konečnom dôsledku to celé bolo kontraproduktívne.

Najsilnejšou stránkou filmu je hlavná postava h. D.Tennant, ale ten by vedel zahrať aj nepodarený a slabý scénar. Čo celkom iste tento film je- množstvo vykonštruovaných nepravdepodobných scén a manipulačných technik. Neuberá to však faktu, že zážitik z pozerania som mala- okrem hereckých výkonov tu bolo pekné prostredie- veľkolepé súdne budovy bohaté domy pravnikov, ale i pekné Škótsko. A nakoniec tradičný záver britského filmu, ktorého povinnosťou je prekvapiť a dodržať nečakaný zvrat, ktorý až taký nečakaný nebol. v skratke : Dá sa to pozerať, aspoň to nie americká nuda s jasným koncom

Dá sa to v pohode pozerať, pre mňa nový pohľad do neznámeho prostredia, Dobre natočené , trochu smutné, trochu prekvapivé a čo je už klasika u britských seriálov, dej je podstatný a chcete vedieť ako to skonči nakoniec. Perfektný škotsky dabing , výber postáv OK. Akurát strašne otravne púsobí design neskorých osemdesiatych rokov- všetko to trapne oblečenie, celkový výraz a najotrasnejšie účesy aké som vo filme videla. No aspoň som si zaspomínala...inak celkom dobry seriál.

Po prvej sérii som ani nemala predstavu o čom to je , druhú som vynechala, ale tretia ma úplne dostala a nemôžem sa dočkať , kedy si pozriem štvrtú ( asi keď budú titulky ") Peter Capaldi je neskutočne drzý a drsný až sa tomu nedá uveriť, dej je zmesou zábavy + nemožnosti , špekulácii a prekvapivých britských zvratov až tak, že nad tým musíte krútiť hlavou. Skrátka od tretej série dávam plný počet bodov, predošlé ani nemuseli byť. Ešte mini poznámka" kto nerozumie anglicky je aspoň ušetrený sprostých slov, nakoľko český TVpreklad to decentne upravuje.

Neviem tomu filmu prísť na chuť a už keď so ho videla prvýraz mi pripadal hrozne detinský a jednoduchý, tak čo teraz, keď kvalita sci-fi filmov sa tak rozbehla. Nechápem prečo je tak vysoko hodnotený? Už na tu dobu v ňom nebolo nič inovatívne ani prekvapujúce. Snáď nostalgia za detstvom, či preceňovanie amerických filmov ?