moikan

Túto detektívku sa dá ozaj užiť si a to hlavne, ak obľubujete temnú severskú atmosféru. Základná charakteristika: spravodlivosť nadovšetko. Všetko musí skončiť, tak ako má. Priveľmi šťastné konce by boli nespravodlivé. Aj tak na konci cítiť uspokojenie zo záveru príbehu. Pripomína to švédske kriminálky, ale je tam viac dialógov. Hlavne tie napísané pre Shin Ha Kyuna (inšpektor Lee Dong Shik) sú neskutočne dobré. Dej je zobrazený tak, aby zavádzal diváka a neprišiel hneď na to, kto je vinný a kto nie. Začiatok deja je výborný dark noir. Nálada seriálu stoji na výbornom vykreslení vzťahu hlavných protagonistov. Ten umocňujú briliantné dialógy (klobúk dolu). Navyše je tu okúzľujúco- sarkastický tón hlasu Shin Ha Kyuna a jeho nevyspytateľné pohľady (o úsmeve už ani nehovorím – myslím  že tú cenu dostal herec zaslúžene). Excelentne podané napätie medzi hlavnými postavami Lee Dong Shik a Han Joo Won sa od 11.epizody trochu vytráca a je mierne silené, čo vôbec na záver nevadí, lebo sa zmení celý charakter postáv. SPOJLER : Vlastne celá postava miestneho detektíva Lee Dong Shika (alebo skôr pohľad diváka naň) sa zmení z akéhosi okolím podceňovaného čudáka a spoločnosťou odsudzovaného šialenca, ktorý berie na seba povinnosť pomáhať všetkým okolo na nevyspytateľného a neúprosného policajta s vlastným zámerom, aby sa na konci zase zmenil na toho samospravodlivosťou a samoobviňovaním posadnutého spravňáka. Previnilca, ktorý musí prijať trest. Brala by som aj druhú sériu, keby sa plánovala. KONIEC SPOILERA Jeo Jin Goo hrá chladného a ťažko čitateľného syna vrchného radu polície, takže niekedy je až taký chladný, že vôbec nehrá iba nepohnuto pozerá. Ku koncu je to samé zatknutie, ešte som čakala, že vinný bude zase niekto iný, či ako sa to zvrtne. Tu našťastie autori seriálu nepreháňali, ale potrestanie, prijatie trestu, pocit viny a trápenie sa vinou, naháňanie minulosti – v tom sú ozaj dobrí. A ešte jedna malá amnézia ( tá musí byť snáď v každom). Táto k-dráma bola nadmieru vydarená . Kórejské detektívky sú čím ďalej, tým lepšie . Nedalo sa dať menej ako 5*. P.S. Dlho som hľadala výborne hodnotený seriál s názvom Monster, až som zistila, že toto je jeho druhý názov.

Pomaly dochádzam k záveru, že kórejské filmy asi nebudem pozerať. Proste zahrnúť všetko, čo sa len dá do filmu, keď scenár je tak na 5-6 dielny seriál, je kus priveľa. Téma bola dobá, herci boli dobrí, produkcia dobrá, námet super spracovaný- ale čo je veľa, to je veľa. Nestihala som vnímať, nedávalo mi to logiku, čo a prečo sa deje. Navyše som mala dojem, že všetko je vykonštruované ( P.S. Náhodou v tomto názov filmu sadol:), nereálne, nadhodnotené a nič nepôsobilo skutočne ale všetko akosi „náhodne “ zázračne vyšlo (od časovej linky , možnosti techniky a preceňovanie high-tech technológií po až po vykreslenie postáv a prostredia- film bol málo uveriteľný, takisto ako príčiny jednanie postáv. Najlepšia časť bola tá vo väzení- surová, násilná, temná až strašidelná ( vždy sa bavím na to, že kde sú v tých väzniciach toľko rúrok potrubí s parou a tmavých chodieb) Paradoxne, až sa to hanbím povedať, že táto drsná časť filmu sa mi najviac páčila z celého najviac. Film ako ako prehnaný motivačný prequel k nejakému seriálu by ušiel, inak slabé.

Toto je výchovný seriál, ktorý vedie diváka k zodpovednosti. Čo by nebolo tak strašné, keby to nebolo také suché, že ani v pozadí, pod škrupinkou som necitila emócie. Proste prenos nefungoval. V seriáli boli pri bežných rodinných veciach zobrazených niekoľko veľkých životných otázok- ale znova mi to pripadalo poučné, moralistické- trochu ako seriál na objednávku- spoločenský dopyt. Ani filozofický pohľad nebol dostatočne hlboký. Jediné na čo som si zvykla až tak, že sa mi začala páčiť bolo melódia pesničky. Plus  fajn bola jedna rozumná pointa v tridsiatej minúte predposledného dielu.

Keď sa prekopete cez prvých 3-4 epizód ( so smiešnym štúdiovým dabingom), tak je to výborný romantický príbeh s klasickým riešením tajomstva minulosti. Plus dobre sa na to pozerá- kvalitne vybrané exteriery, výborná estetika prostredia seriálu (indoor aj outdoor). Herci boli super, celkom zaujali. Jedine, čo mi vadilo, ale fakt strašne- bol otrasný účes hlavnej ženskej postavy Gil Ra Im ( Ji-won Ha) a vlastne aj celý jej outfit. Čo ale považujem za viac podstatné, je dej príbehu. Autorka scenára odviedla excelentnú prácu, vždy keď dej trochu strácal spád, tak sa to prekvapivo pohlo ďalej a nabralo oprátky. Ešte veľmi ocením soundrack. OST bol výborný- snáď prvý, čo sa mi z tých romantických k-drám páčil, Nechápem , kde sa ten hudobný vkus za dekádu stratil, keď dnes sú skoro všetky romantické OST tak strašne mazľavé a trápne na nevydržanie, že ich musím pretáčať (ako napriklad v Gumihodyeon) Stálo za to pozrieť túto jedenásť rokov starú drámu.

Pri tomto filme mi vôbec nevadí, že bol kritizovaný, za akože podporu alkoholizmu. Proste je dobrý a nech si ho každý vysvetli po svojom. Vyhovovalo mi tá nezadržateľne sa tiahnúca stupňujúca dramatickosť, keď čakáte tragédiu a potom sa aj stane, ale vy všetko vnímate strašne pozitívne. Tomu hovorím mentálny zvrat a tlieskam tvorcom zo severu, že to tak dokážu. P.S. Mads Mikkelsen je úžasný ako sa dalo predpokladať. A pesnička mi doteraz hraje v hlave.

Severania - tentoraz z Fínska zase nesklamali. Výborná atmosféra, spracovanie témy a hlavne vizuálne je to krásne, čisté a zároveň seversky temné.

Bavila som sa hláškami z filmu, druhý diel bol v tom topka- veselá hudba a vtipné komenty hlavnej postavy . Do tretieho to bola fajn paródia, potom sa to nenápadne zvrtlo na BL pribeh.  Prehnané gesta a pohyby- čo nie je to pre japonské herectvo nezvyčajné, ale tu sa preháňa ešte viac. Za plus dávam, že bolo zábavné počúvať všetky tie najotrepanejšie frázy a dialógy z BL mangy, klipkanie očami, klišé ako nepriamy bozk, náhodné stretnutia, náhodné dotyky, náhodné záchrany, atď. Dobré boli analýzy konzekvencii konania postáv a príčin vzniku scénok, vysvetľovanie ako vzniká hlavná BL postava, najkrajší si vyberajú najkrajších a škaredší škaredších, atd. No vlastne tam ani škaredí herci neboli, ako bolo povedané už v prvom diely: v tomto svete sú iba sami pekní chlapci. Škoda, že to celé končí tak stereotypne a predvídateľne. Na hercov fajn pozeralo, opening song bola super, miestami som mala dojem, že je to kórejsky film – teda by som ešte chcela vidieť tento film v kórejskej verzii, kde by všetko bolo prekrásnejšie, pompéznejšie a okúzľujúcejšie. Aj keď pár scénok a priamočiarosť japoncov by si asi nedovolili.

Ako sa dej vyvíjal stále to bolo väčší nápor na moju psychiku. Zvlášť keď som v kuse mala na mysli , že herec hlavnej postavy spáchal minulý rok samovraždu. Bolo to ponurné a melancholické, podvedome depresívne a smutné. Pesničky mali dodať akúsi nádej či optimizmus, ale veľmi nezlepšovali dojem. Ale čo už, keď vždy čakáte nejaký filmový zvrat a ono sa to stále iba zhoršuje a zhoršuje. Stretnutia s lekárom boli vždy masaker. Ani jedna pozitívna správa. Postava Takuta Sawadu – bola nešťastná aj roztomilá- ako sa snažil, napriek tomu, že zažíval pocit menejcennosti, lebo „som neužitočný pre spoločnosť“. Siedmy diel bol tak na slzy. Potom sa to ukľudnilo. Logickejšie by som brala iný záver (asi nejaké rázne ukončenie), ale zdá sa že tvorcovia chceli dodať trochu optimizmu do japonskej spoločnosti, ktorá už tak má problém s depresiou a samovraždami. Trochu moralistické, ale predpokladám, že si ani nemohli dovoliť iný ráz  a záver. Naproti tomu seriál neukazuje do hĺbky škaredú stránku degeneratívnej choroby. Iba mierne je tam naznačené problém s hygienou a zmena výzoru, či život po skončení možnosti komunikovať. Myslím, že cieľom bolo vychovať diváka, aby zvažoval vlastnú situáciu v porovnaní s ľuďmi, ktorí to majú oveľa horšie ( napríklad trpia chorobou ALS). “Možno ľudia pri pohľade na mňa nájdu svoj zmysel života“. Seriál ukazuje aj iné veci- hocikoľko máme rokov stále túžime po uznaní od rodičov . Tiež ako nájsť vlastnú individualitu, prestať naplňovať očakávania, dôležitosť rozhodnúť sa o cieli svojho života a schopnosť vyjadriť svoje plány. Celkovo je to dobrý seriál , len tá slza v openingu pôsobila strašne melodramaticky a znižovala úroveň spracovania námetu.

Tomu sa hovorí nevyužiť potenciál námetu. Téma priam volala po skvelej situačnej komédii, ale kórejski tvorcovia vytvorili svoje typické dielo- s nálepkou pozlátka, ukážky bohatstva a nakupovania. Fakt to vyzerá skôr ako reklama na (ne)menovaný obchod. Aspoň sa (vďaka výberu protagonistov) na niektorých hercov dobre pozeralo. Záver veľmi chýbal. Ešte jedna epizóda tam mala byť alebo nejaký plot-twist. A ešte taká maličkosť- ak sa to všetko odohráva v jeden deň/moment, tak nechápem, že stále má hlavná postava v nasledujúcej scéne/epizóde iné šaty.

Toto je prvý seriál, ktorý som začala pozerať kvôli autorke. Má povesť, že píše scenáre ako zo života a je to pravda. Samozrejme je tam určitá miera romantizácie a zveličovania, ale inak príbeh pôsobí skutočne a postavy sú uveriteľné. Charaktery hlavných postav sú vykreslené úžasne – hlavne Yoo My Yeong zahrala svoju mrchu perfektne. Aj Eric Mun je výborný v oboch verziách – zo spomienok minulosti aj súčasnosti. Aj „second couple“ (postavy Do Joon Ho a Yoon Sol) boli výborní. Trochu viac vysvetlenia by som čakala pre charakter postavy Nam Ha Jin – jeho trpezlivosť a oddanosť pôsobila najprv podozrivo potom už fádne. Prvé diely som sa super bavila- boli humorné a napäto vtipné (týmto si kórejske seriály zlepšili u mňa povesť, že nevedia natočiť komediálne scenáre). Ale za najlepšie považujem krátke monológy hlavných postáv rozprávajúce priamo na kameru (diváka) . Toto komentovanie bolo to osviežujúce, vtipné a dávalo to epický odstup od deja. Škoda, že obe tieto črty (humornosť a komentovanie) sa vytratili ku koncu seriálu.